Titulok tohto testu sa môže zdať pritiahnutý za vlasy, lenže časy sa menia a hoci ešte nedávno ťahali Astry za kratší koniec, súčasná generácia ukazuje obrovské odhodlanie Opla stúpiť Wolfsburgu na otlak. A nejde tu len o dizajn, do hry vstupuje aj robustnejšia konštrukcia a lepšie podvozky. GTC síce jazdí na jednoduchšej zadnej náprave s vlečenými ramenami, no zásluhou Wattovho priamovodu (robí nápravu priečne stabilnejšou) sa mohli konštruktéri sústrediť na jej citlivejšie ladenie. A za volantom je to cítiť. Testovali sme benzínovú Astru GTC 1.6 Turbo s výkonom 132 kW/180 k.
Chaos v tlačidlách, ale miesta dosť
Nudné, šedé interiéry predchádzajúcich Astier sú definitívne minulosťou, namiesto nich tu máme nápadité tvary, viac kvality a premyslené odkladacie priestory. Zväzok kľúčov, mobil, či fľaše minerálky tu jednoducho nájdu svoje miesto. Dojem z prehľadnosti kazí len tlačidlami obsypaná stredová konzola, typický to znak dnešných Oplov. Zvyknete si, nehovoríme, konkurenti sú však prehľadnejší.
Sedadlá sú fajn, tie predné v zákrutách pekne podržia, pričom ani na dlhých cestách netlačia do zadku. Relatívne pohodlné je to aj vzadu, na pomery kompaktných kupé určite. Ak hľadáte trojdverové auto pre štyroch, Astra GTC je dobrou voľbou.
Poteší aj kufrom, v základe má objem 380 l a praktický tvar. Je tu vyššia nakladacia hrana, no tú pri aute tohto razenia hádam nebudeme riešiť. Prednosť dostala tuhosť karosérie, takže GTC pôsobí aj na zvlnených cestách ako vytesaná z kameňa. Odvrátenou stranou pevnosti a robustnosti je pohotovostná hmotnosť atakujúca 1,5 t.
Kríza jej to celé skazila
Nech to už vyznie akokoľvek kriticky, najslabším článkom celého auta je motor 1.6 Turbo (A16LET). Čoskoro ho však v službe vystrieda agregát 1.6 SIDI Ecotec Turbo s priamym vstrekovaním benzínu, práve to totiž testovanému štvorvalcu citeľne chýba. Ten bol pôvodne koncipovaný pre jeho aplikáciu, no finančné problémy koncernu GM vývoj zastavili a konštruktérov dohnali k použitiu konvenčného, nepriameho vstrekovania. Výsledkom je agregát trpiaci zrážaním benzínu na stenách sacieho potrubia. Tesne za škrtiacou klapkou totiž dochádza k výrazným výkyvom tlaku, čo komplikuje miešanie paliva so vzduchom a jeho presné dávkovanie. Aby toho nebolo málo, spotrebe neprospieva ani nižší kompresný pomer znižujúci termodynamickú účinnosť motora. Priame vstrekovanie by zároveň dovolilo použiť vyšší kompresný pomer (palivo vstrekované priamo do valcov slúži ako chladenie a zabraňuje samozápalom). Situáciu čiastočne zachraňuje variabilné časovanie sacích aj výfukových ventilov, ktoré umožňuje „prekrytie“ ventilov (súčasné otvorenie sacích aj výfukových ventilov), čím znižuje spotrebu aj emisie.
V praxi tak budete jazdiť asi za deväť litrov. Aby sme boli presnejší, pri ekonomickej jazde za mestom sa nám podarilo spotrebu zraziť asi na osemlitrovú hranicu, stačilo sa však občas pozabudnúť a hneď sme boli na 8,7 l/100 km. Ak situáciu skomplikuje pár pomalších kamiónov, ich dynamické predchádzanie a následná rýchlejšia jazda si vyžiada okamžitý nárast spotreby na desaťlitrovú hranicu. Diaľničný úsek dlhý približne 200 km sme rýchlosťou 130 km/h absolvovali za 9,3 l/100 km. Motoru evidentne neprospievajú zmeny tempa a pri každom zrýchľovaní strieka do valcov viac benzínu, akoby sa patrilo. Relatívne dynamická jazda mestom skončila účtom 11,6 l/100 km.
Rýchlosť nie je zadarmo
Kým dvojlitrová Astra OPC s výkonom 206 kW/280 k využíva výhody priameho vstrekovania a jej agregát je konštrukčne prispôsobený „týraniu“ pri jazde na doraz, štvorvalec tohto GTC je v podstate len klasická prepĺňaná jednašestka vyladená na vyšší výkon. Rozdiel medzi spomínanými prístupmi spoznáte na efektivite počas ostrej jazdy. Vtedy si na hrane jazdiace GTC vypýta skoro to isté, čo OPC. S rozdielom, že Astra OPC bude o poriadny kus rýchlejšia.
Nemalo by vás preto prekvapiť, keď si GTC v serpentínach horského prechodu vezme 20 – 25 l/100 km. Bavíme sa však o jazde, ktorá už odhaľuje limity zavesenia, pneumatík a slušilo by sa povedať, že hraničí so zdravým rozumom. Takto skrátka GTC bežne jazdiť nebude.
Po dynamickej stránke nie je motoru 1.6 Turbo čo vytknúť. Príjemný je najmä jeho široký rozsah využiteľných otáčok. Mestom (50 km/h) sa dokážete presúvať pri zaradenej štvorke a 1500 otáčkach, stačí však pridať a bez protestov začne plynulo zrýchľovať. Rovnomerne až po červené pole začínajúce pri 6500 ot./min. Nemá žiadnu výkonovú špičku, príčinu však hľadajte za vysokou hmotnosťou a dlhými prevodmi zrážajúcimi cestovanie bežnými rýchlosťami na čo najnižšiu otáčkovú úroveň. Okrem nízkej hladiny hluku to pomáha aj laboratórnemu meraniu kombinovanej spotreby (v tomto prípade 7,2 l/100 km). Pri zaradenej šestke a rýchlosti 90 km/h motor točí 2050 ot./min, ak však potrebujete „vystreliť“, môžete podradiť až do trojky, čím motoru doprajete ďalších 2000 otáčok navyše. Diaľničných 130 km/h znamená 3000 otáčok (VI.).
Zásluhou dobrej pružnosti a relatívne dlhých prevodov sú výkony Astry GTC ľahko dostupné a nemusíte o ne žiadať radiacou pákou. Jej chod je inak príjemne hladký a dráhy dobre vymedzené. K horšiemu sa to obráti až vo chvíli, keď sa skutočne ponáhľate a začnete na páku tlačiť. To sa začne vzpierať a pri každom rýchlom preradení cítite, že synchronizácia nestíha. Možno je to len náš pocit a prevodovka bude podobné týranie bez následkov znášať dlhé roky, skôr si však myslíme, že sa na vyslovene ostré tempo nie je konštrukčne stavaná.
Jej zbraňou je podvozok
Nech si už o adaptívnom podvozku predchádzajúcej Astry myslíte čokoľvek, v tej súčasnej sa konštruktérom naozaj podaril. Po dlhom čase je tu auto, v ktorom neslúži len ako drahý nástroj marketingu, ale praktická vec zlepšujúca jeho dynamický prejav. Že bude Astra GTC na rovnom asfalte dobrá, akosi podvedome očakávate, ale že ju nerozhodí ani cesta plná dier, to už teda prekvapí. Rytmus jazdy tu vždy udáva predná náprava a tá drží za každých okolností výborne. Jej tlmiče si poradia aj s veľkými kolesami (na testovanom aute až 235/50 R 18), diery ju preto nevyvedú z rovnováhy a dobre drží stopu. Žasnúť však budete až z toho, ako odhodlane sa cesty držia jej zadné kolesá. Na brzdách pred zákrutou sa síce odľahčia, no po zatočení nepodľahnú odstredivým silám tak skoro, ako to predvádzajú povedzme Renaulty, či Peugeoty. Držia aj vo chvíli, keď v rýchlom oblúku trafíte veľkú dieru. Zavesenie v Astre sa pod náporom odstredivých síl oprie o Wattov priamovod a celý svoj talent sústredí na kontrolu vertikálneho pohybu kolesa.
Charakteristiku útlmu viete meniť v troch režimoch (Normal, Tour, Sport). V športovom režime je GTC príjemne tuhé, stále však použiteľné a vzhľadom na rozmer pneumatík prekvapujúce komfortné. Tour príde zasa vhod na rozbitých mestských cestách. Po jeho aktivovaní sa Astra uvoľní a karosériu nemorduje rázmi od zavesenia. Na dynamickú jazdu to však nie je, GTC povolí v kolenách a prídete o možnosť jeho precízneho navádzania do zákrut.
Drží vďaka Saabu
V dobrom svetle sa tu ukazuje aj predná náprava HiPerStrut s oddelenou tehlicou. Tlmičová vzpera sa neotáča a do riadenia sa neprenáša odpor jej horného uloženia. Os otáčania je navyše bližšie stredu kolesa, čo skracuje rameno hnacích síl prenášaných do riadenia. Astra GTC tak pri akcelerácii neťahá za volant a jej riadenie je intuitívnejšie. Dôležité je, že odklon takto uchyteného kolesa môžete pri otáčaní do strán nastaviť nezávisle na postavení tlmičovej vzpery. Iróniou osudu je, že tento systém pochádza z konštrukčných dielní Saabu a Opel ho vlastne dostal od GM „do daru“.
Má na najlepších
Má Astra GTC dosť schopností na to, aby hrala v segmente trojdverových kupé prvé husle? V oblasti všeobecnej použiteľnosti určite áno. Pokiaľ sa však budeme baviť o tejto konkrétnej motorizácii, jej slabinou je spotreba. Zdá sa, že podobne výkonní konkurenti budú jazdiť za menej. V otázke dynamických kvalít však príjemne prekvapuje, svojim schopnostiam neobetuje toľko, ako ostatné športové kupé. Na rozbitých cestách je rýchlejšia, než ostatní, v rámci možností sa s ňou dokážete pekne vyblázniť a keď toho máte dosť, zmení sa na komfortné auto, v ktorom môžete relaxovať. Takto široký záber konkurentom chýba. Navyše sa tvári ako skutočne robustné auto, je pevná a pravdepodobne znesie roky tvrdého zaobchádzania. V tom urobila Astra veľký krok dopredu. Keď však príde na lámanie chleba, potopí ju vlastná hmotnosť. Je ťažká ako tank a to sa pri kupé neodpúšťa. Takže ak hľadáte nástroj na každodenné rezanie zákrut, ste vedľa. GTC je predovšetkým rýchle a pohodlné Gran Turismo schopné prepraviť vás z bodu A do bodu B veľmi rýchlo a nečakane pohodlne.
Výhody | Nevýhody |
---|---|
komfort | spotreba |
trakcia na zlých povrchoch | hmotnosť |
miesto v kabíne | jazda na limite |
Technické údaje | |
---|---|
Model: | GTC 1.6 Turbo Sport |
Počet valcov/ventilov: | 4/16 |
Objem motora (cm3): | 1598 |
Výkon (kW/ot.): | 132/5500 |
Krútiaci moment (Nm/ot.): | 230/2200–5400 |
Prevodovka: | 6-manuál |
Dĺžka/šírka/výška (mm): | 4466/1840/14820 |
Rázvor náprav (mm): | 2695 |
Objem bat. priestoru/nádrže (l): | 380–1165/56 |
Maximálna rýchlosť (km/h): | 220 |
Akcelerácia 0 – 100 km/h (s): | 8,3 |
Komb. spotreba (l/100 km): | 7,2 |
Cena: | 18 440 € |
Sériové vybavenie Sport (vybrané prvky): | |
ESP, ABS, 6 airbagov, elektricky ovládané okná, dvojzónová automatická klimatizácia, palubný počítač, predné svetlomety do hmly, 18-palcové zliatinové disky kolies, športový volant potiahnutý kožou, optická a osvetľovacia sada 1(dažďový senzor, vnútorné spätné zrkadlo s automatickou clonou, automatické prepínanie svetiel s detekciou tunela), tempomat, audiosystém CD 400 + 7 reproduktorov. | |
Autozor: Opel Astra GTC – ceny, výbavy a porovnanie s konkurentmi |