Na Volvo EX90 sme boli extrémne zvedaví. Štartuje totiž novú éru Volva, a to hneď z pozície vlajkovej lode. Hoci švédska značka ešte celkom nevyradila z ponuky jeho predchodcu, teda XC90, časom sa tak stane. Novinka prišla na svet s naratívom najbezpečnejšieho Volva všetkých čias. A dáva to na známosť lidarom, ktorý je „zabalený“ v nie príliš lákavom „doku“ nad čelným sklom. Inak odviedli dizajnéri slušnú prácu. A mali k tomu veľkorysé „plátno“, veď na dĺžku meria EX90 až 5 037 mm, teda asi o osem centimetrov viac než XC90, a na šírku má veľkolepých 1 964 mm. Zároveň je o 20 mm nižšie. Rázvor náprav s hodnotou 2 985 mm sa prakticky nemenil. Platforma však nemá s tou pôvodnou nič spoločné. Je dobré, že z hľadiska štýlu dalo Volvo prednosť evolúcii.

Veľké, nadčasové a aerodynamické
EX90 má vyslovene nadčasové tvary a vyznáva minimalizmus. O to viac vyniknú futuristické denné svetlá s motívom Thorovho kladiva. A kde sú tie hlavné matrixové? Tie sa skrývajú pod nimi. Pri aktivácii sa „kladivo“ roztvorí a uvoľní priestor 1 300 000 pixelom, ktoré robia z noci deň. Pôsobí to veľmi efektne, pretože už keď sa k autu priblížite, víta vás touto nezvyklou šou. Zadné svetlá sú rozdelené. Tie spodné majú grafiku písmena C a tie horné tvoria vertikálne diódy lemujúce okno, podobne ako na menšom EX30. Táto 2,8-tonová masa je postavená bežne na 21-palcových kolesách, no my sme mali príplatkové dvadsaťdvojky, ktoré dobre maskujú veľkosť tohto korábu. K príplatkom musíme pripočítať aj perleťový lak Crystal White.


Napriek tomu, že ide o SUV vyššej triedy, môže sa EX90 pochváliť špičkovou aerodynamikou. Veď koeficient Cd je len 0,29. Pomáha „slepá“ maska, hladké tvary, úplne zakrytovaný podvozok, takmer uzavreté disky aj relatívne malé spätné zrkadlá na nožičkách so zvláštnym bezrámovým zrkadlom. To zväčšuje plochu na maximum, pretože kryt redukuje zatienené časti na nulu. Štandardom verzie Ultra je obrovská panoramatická strecha. Bohužiaľ, nemá vnútornú roletku, takže nevie celkom brániť prehrievaniu interiéru. No a ak nie je čistá, kazí to dojem z interiéru, ktorý vyznáva priam obsedantno-kompulzívny poriadok. Ale aby sme nepredbiehali. Do kabíny vstupujete bez nutnosti auto otvárať. Odomkne sa už pri priblížení, no čo je zvláštne, výsuvné kľučky nie vždy poslúchajú. Občas im treba pomôcť, našťastie, sú navrhnuté tak, aby ste ich vedeli vysunúť prstami.
V kabíne príliš sterilné
Dizajnéri vytvorili v kabíne vzdušnú, ale možno až príliš sterilnú atmosféru, na ktorú neboli zákazníci Volva doteraz zvyknutí. Všetko je dokonalé, vrátane materiálov a spracovania, ale chýba pocit, že vás čosi obklopuje, rovnako ako pocit útulnosti. Snaha o digitálny detox viedla k zrušeniu prístrojového panelu. Vodič má pred sebou len malý displej s troma režimami – pre rýchlosť (dojazd), pre asistenčné systémy a pre duplicitnú navigáciu. V luxusnom Volve to pôsobí trochu lacno. Rovnako redukovaný je head-up displej. Ukazuje len rýchlosť, rýchlostný limit a piktogramy navigačných povelov. Chýbal nám ale napríklad údaj nastavenej rýchlosti tempomatu, ktorý býva bežne jeho súčasťou. Redukoval sa aj hardvér. Na dverách vodiča sú len tri tlačidlá na ovládanie okien. Tým tretím nastavíte, či chcete manipulovať s prednými alebo zadnými oknami. Aj elektronická vnútorná kľučka dverí je pomerne subtílna.


Jednými z mála fyzických prvkov sú kruhový ovládač na stredovej konzole, ktorým regulujete hlasitosť audia, a mechanické ovládače nastavenia sedadiel, teda aspoň ich polohy. Absolútnu väčšinu funkcií má totiž na starosti vertikálny 14,3-palcový displej v štýle tabletu. Opäť inšpirácia Teslou. Redukcia hardvéru išla až tak ďaleko, že pomocou obrazovky nastavujete nielen polohu volantu a zrkadiel, ale ním aktivujete výstražné svetlá, hmlové svetlá či dokonca otvárate schránku pred spolujazdcom. Hoci systém na báze Googlu má špičkovú grafiku a fantasticky rýchle reakcie, nepovažujeme rozmiestnenie jednotlivých ikon za ideálne. Lišta klimatizácie by sa mohla napríklad nachádzať úplne hore, keďže sa používa často, a nie na spodku zobrazovacej plochy. Displej by tiež mohol zobrazovať viacero informácií súčasne – okrem navigácie napríklad údaje o spotrebe. Ak ho chcete získať, musíte loviť v menu, potom ale stratíte navigáciu.


Mapa berie na ploche displeja zbytočne veľa miesta, pod ňou sa potom „tlačia“ nielen malé ikonky, do ktorých sa ledva triafate, ale aj zóna audia či komunikácie. Prekvapil nás malý rozsah nastavenia volantu a jeho pomerne tvrdý veniec, ktorý opäť nepodporuje pocit útulnosti. Sedadlá sú veľmi pohodlné, čo je ale zvláštne, zatiaľ nedisponujú ani vo vrcholovej verzii ventiláciou. No a masážne programy sú doslova utopené v menu. Ich aktivácia si vyžaduje zbytočne veľa klikov, čo odpútava pozornosť od riadenia. Na priestor a výhľad sa sťažovať rozhodne nebudete, snáď s výnimkou masívnych predných stĺpikov, ktoré by mohli uberať zo zorného poľa menej stupňov. S odkladacími priestormi to už taká sláva nie je.
Priestorom takmer dodávka
Box medzi sedadlami a ani ten pred spolujazdcom neexcelujú objemom. Vo dverách sú síce dlhé, no zato úzke schránky. Na stredovej konzole by sme si tiež vedeli predstaviť priestor na dva mobilné telefóny. Keď to zvládne dvakrát lacnejší Hyundai Santa Fe, mohlo by aj Volvo. Zaujímavo riešené je ambientné osvetlenie. Obklad palubnej dosky, ktorý sa cez deň tvári ako drevo, v našom prípade biela breza, je v noci transparentný. Na povrchu sa objaví svetelný vzor teplej žltej farby. Dá sa stlmiť alebo vypnúť, no nenašli sme funkciu, ktorou by sa dala meniť farba. Poďme dozadu. Tu ukazuje EX90 svoje najväčšie prednosti. Aj cestujúcim v druhom rade totiž ponúka excelentný priestor. Sedadlá sú posuvné a delené v pomere 40 : 20 : 40. Prekvapia ale pomerne krátke „sedáky“. Pochvalu si zaslúži rozsah nastavenia sklonu operadiel a to, že cestujúci vzadu majú dve vlastné zóny klimatizácie.


Za priestor sa nemusí EX90 hanbiť dokonca ani v treťom rade sedadiel. Niežeby tu vládli kráľovské pomery, ale klaustrofóbické pocity tu prežívať nebudete. Ak sa druhý rad posunie mierne vpred, budete mať miesto aj na nohy. No a šírka sedadiel zodpovedá takmer tým predným. Limitom je skôr výška nad sedadlom po strechu, tak pre osoby do 170 cm, pomerne kolmý sklon operadiel a veľmi nepohodlný prístup. Druhý rad sa síce posunie vpred a operadlá sa naklonia, no bez akrobacie to nejde. Dobrou správou je, že aj s tretím radom sedadiel máte stále k dispozícii 324 litrov pre batožiny, čo nie je len symbolický objem. Tajomstvo sa skrýva v hlbokej 76-litrovej schránke pod podlahou, kde je inak miesto aj na kazetu s plató a dokonca na priečne strešné nosníky!


Ďalších 46 litrov, napríklad na nabíjacie káble, nájdete pod prednou kapotou, čo rozhodne nebýva zvykom. Ak potrebujete viac, stačí sklopiť tretí rad sedadiel. A ide to ohromne jednoducho, pretože sú ovládané elektricky – tlačidlami z kufra aj z interiéru. Automaticky sa pri sklápaní zložia aj opierky hláv. Potom vzrastie objem kufra na fantastických 690 litrov. No a po sklopení aj druhého radu vznikne takmer úplne vodorovný ložný priestor s dĺžkou viac ako dva metre. Celkový objem v tejto konfigurácii je až 2 135 litrov, čo sme už takmer vo svete dodávok. Veko kufra je tiež elektrické a nechýba mu nožný senzor. To je výhoda, pretože spínač na ručné odistenie je umiestnený v oblasti nárazníka, nie príliš dobre chránený pred znečistením. Chválime aj to, že pri zatváraní máte k dispozícii tlačidlo na súčasné zatvorenie a zamknutie auta.
