Nie je to tak dávno, čo Honda stavala najatletickejšie hatchbacky nižšej strednej triedy. Mali sofistikované podvozky, úžasné motory, jazdili jedna báseň a aj keď boli ich kabíny plné šedých plastov, ľudia ich milovali. Potom sa objavila rodinne zameraná siedma generácia Civicu a skôr, než sa zo šoku spamätali aj poslední priaznivci značky, Honda im zasadila ranu istoty „vesmírnou“ osmičkou. Jej jednoduchá technika rozdupala roky budovaný imidž Civicov na prach a zmenila ho len na bezcennú etapu histórie tejto výnimočnej značky. Ani Honda tak neodolala tlaku finančnej mašinérie a hnaná vidinou vyšších predajných čísiel opustila hodnoty, na ktorých si dlhé roky tak zakladala. Testovali sme deviatu generáciu Hondy Civic s naftovým motorom 2.2 i-DTEC a najvyššou výbavou Executive.
Evolúcia namiesto revolúcie
Už povedomé tvary deviatej generácie prezrádzajú, že z pohľadu techniky má toho aktuálny Civic s predchádzajúcou generáciou dosť spoločného. V maximálnej možnej miere využíva mechanickú platformu (vrátane základných referenčných bodov) predchádzajúcej generácie, čo do značnej miery ovplyvnilo jej veľmi podobné proporcie. Návrhári sa napriek kritike zlého výhľadu vzad nevzdali dokonca ani avantgardne tvarovaného veka kufra s deleným zadným oknom. Zadný horizontálny spojler síce zúžili, obidve časti okna vybavili elektrickým vyhrievaním a na hornom skle pribudol malý stierač, no k optimálnemu výhľadu z auta to má stále ďaleko. Ak Civicom jazdíte dlhšie, zvyknete si, no mať tento samoúčelný dizajnérsky prvok len kvôli vzhľadu a optimálnej aerodynamike sa nám zdá ako veľký ústupok. Najmä ak ostatní ukazujú, že to ide aj bez toho, aby vám v spätnom zrkadle neustále zacláňala veľká čierna lišta.
Ak si auto prezriete pozornejšie, zistíte, že napriek povedomým tvarom je nový Civic výrazne aerodynamickejší. Jeho koeficient odporu vzduchu má hodnotu 0,27, pričom k tejto hodnote prispieva aj taký detail, akým je celkové zakrytovanie podvozku. Naftová verzia sa môže navyše pochváliť aktívnymi žalúziami pred chladičom, ktoré v presne definovaných prípadoch uzatvárajú prívod vzduchu do motorového priestoru. Ak sa tak stane, všetok obtekajúci vzduch odklonia na boky karosérie, takže aby sa jeho zvýšené množstvo na konci auta odtrhlo bez nežiaducich turbulencií, zadný nárazník naftovej verzie dostal prídavné aerodynamické odtrhové hranky. Rovnaký účel plnia aj do bokov výrazne vystúpené zadné združené svetlomety. Zdá sa, že aerodynamiku zvládli návrhári výborne, Civic totiž ostáva aj pri rýchlej diaľničnej jazde naozaj príjemne tichým a stabilným autom.
Množstvo vzduchu vpusteného do motorového priestoru zároveň ovplyvňuje aj úroveň vztlaku na zadnej náprave (všeobecný jav, s ktorým dnes bežne bojujú všetky značky), žalúzie tak ostávajú uzavreté aj pri vysokých rýchlostiach.
Digitálny hlavolam
Kabína Civicu má byť jeho pýchou a podľa kvalitných materiálov a ich dobrého lícovania je vidieť, že niečo na tom naozaj je. Škoda len pomerne vysokého posedu, vďaka ktorému neostáva nad hlavami posádky veľa miesta. S výškou 180–190 cm sa sem síce usadíte, no vyššie postavy začínajú mať problém.
Noví majitelia môžu ostať zaskočení aj množstvom displejov a ukazovateľov rozhádzaných po celej palubnej doske. Namiesto toho, aby vám Honda sledovanie dôležitých informácií uľahčila ich sústredením do normálneho prístrojového panelu, pre každú informáciu sa musíte pozrieť iným smerom. Raz je to na centrálny prístrojový panel s analógovým otáčkomerom a ukazovateľom stavu paliva a teploty chladiacej kvapaliny, potom zasa na digitálny rýchlomer na vrchu palubnej dosky a inokedy na malý displej hneď vedľa neho. A aby toho nebolo málo, čo to môžete sledovať aj na obrazovke vyhradenej navigácii. Určite je to zaujímavé a nevšedné, no zároveň aj otravné a únavné.
Tlačidlami na volante raz prepínate menu na displeji vedľa rýchlomeru a inokedy zasa na displeji navigácie. Samozrejme, že sa to dá naučiť a potom to už človek pravdepodobne takto rozpitvávať nebude, no skutočný význam zložitých postupov pri „listovaní“ palubného počítača akosi nechápeme. O prepínaní niektorých položiek len pri stojacom aute a zatiahnutej parkovacej brzde už ani nechceme písať. Akoby vo vývojových strediskách Hondy pracovala generácia vývojárov odchovaná hernými konzolami. Spomínate si na štartovanie predchádzajúceho Civicu? Najskôr otočiť kľúčom v zapaľovaní a potom štartovať tlačidlom na opačnej strane volantu. Kde je tu logika? Testovaný Civic už strkanie kľúča do zapaľovania nepotrebuje, no pár hlavolamov si na vás prichystá tiež. Ako sa v Civicu zorientuje niekto starší, netušíme. Kedy pánom v Honde niekto vysvetlí, že zložitejší neznamená lepší?
Bezkonkurenčná variabilita
Kým ovládanie a sledovanie jednotlivých palubných funkcií občas dvíha zo sedadla, schopnosťou nového Civicu odviezť nespratnú batožinu budete unesení. Tzv. magické zadné sedadlá s dohora vyklápateľným sedákom sú úžasnou a praktickou vecou, ktorá nemá medzi rodinnými hatchbackmi obdobu. Zásluhou palivovej nádrže umiestnenej v strede auta (jej postupné vyprázdňovanie nemení jazdné vlastnosti) môžete po odklopení sedákov previezť v aute čokoľvek vysoké, vrátane naprieč postaveného bicykla.
Príjemne praktický ostáva aj kufor, ktorý dokážete zväčšiť klasickým zložením operadiel do vodorovnej polohy. Získate tým priestor s objemom 1368 l s rovnou podlahou. Pod ňou je navyše ďalšia veľká schránka s objemom 76 l. Za využiteľnosť vnútorného priestoru patrí Honde skutočne jedno obrovské plus.
Výbava na úrovni
Civic ostáva verný typicky japonskému systému pevných balíkov výbav. Medzi základným S a najvyššou úrovňou Executive je teda výrazný rozdiel. Sympatické však je, že v bezpečnosti sa kompromisy nerobili. Každý Civic má stabilizačný systém VSC, šesť airbagov, aktívne opierky hlavy či hill-holder. Najvyššia úroveň Executive disponuje aj natáčacími bi-xenónovými svetlami a denným svietením.
Z komfortných prvkov tu nájdete vyslovene luxusné doplnky ako kožené čalúnenie, panoramatickú strechu, duálnu klimatizáciu, bezkľúčové štartovanie a odomykanie, ambientné podsvietenie či prémiový audio-systém so subwooferom. Priplatiť sa dá už len za HDD navigáciu s videovstupom (2000 eur) a pokročilé asistenčné systémy (2700 eur) ako adaptívny tempomat (ACC) a systém pre zmiernenie následkoc nehody (CMBS). Na druhej strane, prvky ako dažďový senzor, predné parkovacie senzory či zadný stierač získate výlučne od vyšších úrovní a pri nižších si za ne nie je možné ani priplatiť.
Motor ako lusk
Napriek objemu 2,2 l nemá motor v novom Civicu s tým v predchádzajúcej generácii veľa spoločného. Testovaný agregát 2.2 i-DTEC bol síce k dispozícii už skôr, no vzhľadom na jeho iné usporiadanie sa pod kapotu predchodcu jednoducho nezmestil. Hlavný konštrukčný rozdiel medzi predchádzajúcim i-CTDI a súčasným i-DTEC spočíva v hlave valcov s opačným usporiadaním. Po novom je „horúca“ strana otočená dopredu, výfukové potrubie, oxidačný katalyzátor a filter pevných častíc sú tak teraz hneď pod turbodúchadlom (dôvody sú samozrejme emisné, výfukové plyny potrebné na regeneráciu časticového filtra nestihnú cestou ochladnúť). Teplo z filtra sa počas regenerácie navyše lepšie rozplýva do motorového priestoru (doteraz filter vyhrieval podlahu a priestor pod autom). Úpravou tvaru spaľovacích priestorov konštruktéri docielili zníženie kompresného pomeru na 16,3:1, čo pomohlo znížiť teploty spaľovania a následne produkciu oxidov dusíka. Zväčšil sa aj podiel cirkulácie výfukových plynov (prekonštruovaný EGR okruh). Práve nižší podiel recyrkulovaných výfukových plynov vysvetľuje, prečo boli motory 2.2 i-CTDI pocitovo živšie a spontánnejšie. Motor i-DTEC však disponuje prepracovaným vstrekovaním s iným čerpadlom, piezoelektrickými vstrekovačmi a pracovným tlakom 1800 barov. Podtlakom ovládané turbodúchadlo Honeywell má presnejšiu reguláciu lopatiek statora, čo spolu s lepšie regulovaným vstrekovaním prispelo k vyhladeniu charakteristiky motora a jeho vyššej pružnosti. Hoci sa červené pole otáčkomera začína už pri 4500 ot./min., s plynom na podlahe sa turbodiesel nechá vytočiť až na päťtisícovú hranicu. Jeho ťah pritom začne poľavovať až kdesi okolo 4600 otáčok.
Šesťstupňová manuálna prevodovka má „dlhé“ ekologické sprevodovanie, čo občas komplikuje mestskú jazdu tempom 50 km/h. Pri zaradenej štvorke motor točí len 1200 ot./min., ak však podradíte, aby ste ho netrápili nízkymi otáčkami, trojka ich vyženie na 1600 a asistent radenia sa okamžite dožaduje štvrtého rýchlostného stupňa. Pri rýchlosti 90 km/h to je na šestku 1500 otáčok, pri predchádzaní však môžete podradiť až do trojky, čím okamžité otáčky zodvihnete na hranicu 2800. Diaľničných 130 km/h znamená 2100 ot./min. (VI.), alebo 3100 ot./min. pri zaradenej štvorke (napr. pri potrebe dynamického zrýchlenia).
O skutočne dlhých prevodoch svedčí aj to, že na dvojku dokážete naftový Civic rozbehnúť až na 96 km/h. Zaujímavosťou je, že aj pri plnom plyne sa asistent radenia dožaduje vyššieho prevodového stupňa už niekde okolo 1800–1900 otáčok. Ekológia je tu skrátka vždy na prvom mieste.
Príjemné je, že štart-stop systém ostáva funkčný aj po otvorení dverí. Ak napríklad počas státia na križovatke (pri vypnutom motore) z akéhokoľvek dôvodu otvoríte dvere, na naštartovanie motora stačí opäť len stlačiť spojkový pedál. Pri konkurenčných autách musíte po otvorení dverí štartovať znova kľúčom v zapaľovaní. Veľmi dobre je premyslená aj elektrická sieť. Ak po jazde vypnete tlačidlom motor, funguje až do prvého otvorenia dverí elektrické ovládanie všetkých okien. Nemôže vám tak stať, že napr. kvôli zabudnutému stiahnutému oknu budete musieť znova štartovať auto (častý prípad áut s bezkľúčovým štartovaním).
Úsporný aj s veľkým objemom
Objem 2,2 l síce vyvoláva v mnohých Európanoch paniku, no aj s ním (alebo možno práve jeho zásluhou) je Civic v reálnej premávke mimoriadne úsporným autom. A aj keď vyzerá údaj kombinovanej spotreby 4,3 l/100 km ako pritiahnutý za vlasy, v niektorých momentoch Honda takto úsporne jazdiť naozaj dokáže. Musíte sa pritom síce poriadne snažiť, ale ide to.
Kým v meste sme s ním jazdili za necelých šesť litrov, presuny rýchlosťou 90 km/h zvládal približne za 4,5 l/100 km. Vďaka dobrej aerodynamike sa však dokáže bez väčšej námahy prerezávať vzduchom aj pri tempe 130 km/h. Diaľničný úsek Bratislava-Piešťany a späť (D1) Civic absolvoval s priemernou spotrebou 6,1 l/100 km.
S upraveným podvozkom
Jednou zo slabín predchádzajúcej generácie Civicu bol bezpochyby podvozok. Marketing Hondy síce vynaložil nesmierne úsilie, aby nasmeroval pozornosť novinárov aj zákazníkov smerom k praktickým aspektom auta, no ani to nezabránilo tomu, aby si verejnosť nevšimla odskakovanie zadnej nápravy a hluk na nerovnostiach. A ako to už v živote býva, príčin týchto problémov bolo viac. Okrem snahy šetriť na výrobných a vývojových nákladoch to bola aj nešťastná zhoda náhod, kedy sa medzi prednú nápravnicu a skelet dostávali nečistoty, ktoré počas jazdy (pri vzájomnom pohybe pomocného rámu a skeletu) vydávali neidentifikovateľné zvuky. A aby toho nebolo málo, pridalo sa aj cvakanie od horných úchytov vzpier MacPherson a búchanie zadných tlmičov. Honda časom samozrejme všetko vyriešila, no povesť chatrného podvozku sprevádzala predchádzajúci Civic až do konca.
Návrat k lichobežníkovej prednej náprave (naposledy ju dostala šiesta generácia), či viacprvkovému zadnému zaveseniu (naposledy v siedmej generácii) je dnes z priestorových aj finančných dôvodov nereálny, konštruktéri sa tak v maximálnej možnej miere sústredili na doladenie existujúcej koncepcie so vzperami MacPherson vpredu a vlečenými ramenami s torznou priečkou vzadu. Stredobodom pozornosti sa stala práve zadná náprava. Principiálnym nedostatkom vlečených ramien spojených torznou priečkou je skutočnosť, že pri bočnom náklone a prepružení vonkajšieho zadného kolesa sa cez torznú priečku snaží náprava podvihnúť aj koleso na opačnej strane. To navyše rýchlo mení svoju geometriu a nedrží stopu. Cieľom konštruktérov je preto v čo najvyššej možnej miere brániť bočným náklonom pomocou tuhších tlmičov a pružín. Tým však rastú nároky na torznú tuhosť skeletu, trpí komfort a ubúda stabilita na rozbitých povrchoch. V Honde preto siahli po hydraulických silentblokoch vlečených ramien (doteraz Civic používal klasické pryžové) lepšie odolávajúcim odstredivým silám a upravenej torznej priečke s vyššou tuhosťou. Úpravami zadného zavesenia dosiahli vyššiu štrukturálnu pevnosť celej zostavy, čo im umožnilo použiť jemnejšie nastavenie pruženia. Výsledkom celého snaženia by mala byť komfortnejšia jazda, viac priľnavosti a menej hluku na dierach.
Na slovenských cestách
Pravdupovediac, pri defenzívnej jazde na rozbitých cestách Civic komfortom neohromí. V porovnaní s predchodcom to lepšie je, no hovoriť o príjemne poddajnom podvozku poskytujúcom plavnosť konkurentov s viacprvkovým zadným zavesením určite nemôžeme. Nejde o to, že by sa zadok auta na dierach triasol ako rôsol, no občas nadskakuje a na vytŕčajúcich kanálových poklopoch uhýba do strán. Nie je to nijak nebezpečné, no ani zábavné. K lepšiemu sa situácia obráti v momente, keď začnete tlačiť na pílu a dynamickou jazdou vyvoláte väčšie sily pôsobiace na zavesenie. Tuhé tlmiče začnú razom fungovať a úsek, ktorý predtým Civic doslova preskákal, zrazu preletí bez akejkoľvek potreby korekcie stopy. Sú skrátka dosť účinné na to, aby udržali pod kontrolou aj veľké a ťažké kolesá hopsajúce po hranách veľkých dier. Napriek bočným náklonom si poslušne drží smer a namiesto predvídateľnej nedotáčavosti dokáže po náhlom ubratí plynu pomocou skĺznutia zadného vonkajšieho kolesa utiahnuť stopu. Vysvetlenie treba hľadať v hydraulických silentblokoch (dovoľujú určitú mieru pasívneho riadenia zadných kolies) a podstatne pevnejšej karosérii, o ktorú sa môžu tvrdé tlmiče oprieť lepšie, než pri predchádzajúcom Civicu. Je to zvláštne, ale charakter tejto naftovej Hondy akoby vzdialene pripomínal pretekársky špeciál, s ktorým sa nesmiete maznať. Ak totiž znova zvoľníte tempo, nenápadné natriasanie a odskakovanie zadku sa vráti. Škoda, konkurenti so sofistikovanejšími zadnými nápravami ostávajú pri uvoľnenej jazde kultivovanejší.
Nič nie je zadarmo
Posledné dve generácie Civicu sú dôkazom, že výhody sofistikovaného zavesenia lacnejšou, hoci dobre vyladenou konštrukciou nahradiť nemožno. Znamená to však, že by bol nový Civic zlým autom? To ani náhodou, Honda len opustila svoje pôvodné hodnoty a začala tlačiť na praktickejšiu stránku veci. A v nej jej nové auto exceluje. Nejazdí tak dobre ako kedysi, no z hľadiska rodinného využitia a schopnosti prepravy často až neuveriteľne neskladných vecí je lepšie než kedykoľvek predtým.
Zabúdať netreba ani na výborný naftový motor, ktorý je v skutočnosti dynamickejší, než by sa podľa jeho papierových hodnôt mohlo zdať. Úspornosťou pritom s prstom v nose prekonáva aj niektoré menšie európske agregáty.
Ako problém Civicu vnímame len to, že sa tvrdohlavo drží niektorých riešení komplikujúcich posádke aj vodičovi život. Či už je to výhľad z auta, zbytočne náročné ovládanie palubnej elektroniky, alebo umiestnenie ukazovateľov na prístrojoch a displejoch rozhádzaných po celej palubnej doske.
Výhody | Nevýhody |
---|---|
motor | miesto nad hlavou |
variabilita kabíny | výhľad vzad |
nízka spotreba | cena |
Technické údaje | |
---|---|
Model: | Civic 2.2 i-DTEC Executive |
Počet valcov/ventilov: | 4/16 DOHC |
Objem motora (cm3): | 2199 |
Výkon (kW/ot.): | 110/4000 |
Krútiaci moment (Nm/ot.): | 350/2000 |
Prevodovka: | 6-manuál |
Dĺžka/šírka/výška (mm): | 4300/1770/1470 |
Rázvor náprav (mm): | 2595 |
Objem bat. priestoru/nádrže (l): | 477/50 |
Maximálna rýchlosť (km/h): | 217 |
Akcelerácia 0 – 100 km/h (s): | 8,3 |
Komb. spotreba (l/100 km): | 4,3 |
Cena: | 26 190 € |
Sériové vybavenie Executive (vybrané prvky): | |
6× airbag, stabilizačný systém VSC, aktívne opierky hlavy, bi-xenónové natáčacie svetlá, denné svetlá, hmlové svetlá, dažďový a svetelný senzor, parkovacie senzory, parkovacia kamera, elektrochromatické spätné zrkadlo, hill-holder, dvojosová regulácia volantu, výšková regulácia predných sedadiel, elektrické nastavovanie bedrových opierok predných sedadiel, el. nastavovanie bočníc sedadla vodiča, vyhrievané sedadlá, lakťová opierka, bezkľúčové odomykanie a štartovanie, stop-štart systém, sedadlá magic Seats, kožené čalúnenie, panoramatická strecha, tempomat s obmedzovačom, duálna klimatizácia, palubný počítač, el. balík na okná a zrkadlá, audio Premium, náladové osvetlenie, 17-palcové hliníkové disky. | |
Autozor: Honda Civic – ceny, výbavy a porovnanie s konkurentmi |