Nebezpečná cyklistika, agresivita na cestách. Pomôže 1,5 m odstup?

Dominik Hutko, Pravda | 16.09.2020 08:00
Letné mesiace tradične prilákajú na cesty množstvo cyklistov. V posledných mesiacoch poznačených pandémiou koronavírusu navyše ľudia v strachu z hromadnej dopravy presadali na bicykle ešte hromadnejšie a obchody takmer v celej Európe hlásili rekordné predaje. Počas prázdnin sa trend nárastu ekologickej cyklodopravy odrazil aj v negatívnych štatistikách. Oproti minulému letu stúpol počet zrážok cyklistov s motoristami o viac ako pätinu. Ešte horšie však vyzerá nárast zranení, ktoré stúpli až zhruba o tretinu.

Zvýšené ohrozenie cyklistov na cestách ilustruje nehoda, ktorá sa v posledných dňoch prázdnin stala na východe Slovenska. Pätnásť minút po devätnástej 29. augusta na rovnej ceste pri Nižnom Orlíku 71-ročný vodič mercedesu narazil do troch cyklistov. Na mieste zomrel 54-ročný cyklista, 49-ročný utrpel ťažké a 43-ročný ľahké zranenia.

Aj napriek permanentnému zvyšovaniu počtu áut na slovenských cestách sa podľa policajných štatistík nehodovosť neustále mierne znižuje. Kým vlani došlo od začiatku roka do konca augusta k 8 914 nehodám, tento rok to bolo 7 822. Pribudlo však zrážok medzi vozidlom a cyklistom. Počet cyklistov, ktorí prišli o život, sa medziročne zvýšil z 10 až na 15. Tento negatívny trend potvrdzujú aj štatistiky z dvoch prázdninových mesiacov. Kým vlani za júl a august bolo 105 nehôd, tento rok už 134, čo sa odrazilo aj v počte zranených, ktorý stúpol takmer o 30 percent, na 120 prípadov.

zväčšiť
bicyklisti, autá, doprava, zrážky, graf

Popularita cyklistiky aj vzrast agresívneho šoférovania

Polícia tento negatívny trend síce zaznamenala, upozorňuje však, že súvisí práve s čoraz väčšou obľúbenosťou cyklistiky. „Treba zobrať do úvahy, že v súvislosti s propagáciou a popularitou cyklistiky, ako aj narastajúcim trendom využívania kolobežiek dochádza aj k vzrastajúcemu počtu cyklistov a kolobežkárov, a tým aj k väčšej pravdepodobnosti vzniku dopravnej nehody s účasťou cyklistu,“ vysvetľuje hovorkyňa policajného prezídia Denisa Bárdyová.

Súhlasí s ňou aj národný cyklokoordinátor Peter Klučka, ktorý navyše pripomína aj neustály nárast automobilovej dopravy. „V tejto súvislosti však vnímam veľmi negatívne predovšetkým vzrast agresívneho, ba až bezohľadného správania všetkých účastníkov cestnej premávky. Objektívne musím priznať, že aj nás cyklistov. Iba postupne vidno náznaky pozitívneho správania pri vzájomnom rešpektovaní sa na ceste. V tomto prípade predovšetkým tých silnejších účastníkov cestnej premávky – vodičov motorových vozidiel,“ hodnotí sebakriticky národný cyklokoordinátor.

Upozorňuje, že aj keď v prázdninových mesiacoch nehody cyklistov pribúdajú, nebezpečenstvo na nich nečíha len v lete. „Porovnateľná situácia je vo všetkých ročných obdobiach, pretože s príchodom jesenných a zimných dní sa podmienky pre všetkých, zdôrazňujem všetkých, účastníkov cestnej premávky zhoršujú – hmla, klzká vozovka, znížená viditeľnosť, sneh, dážď, námraza a podobne. Uznávam však, že v lete sa do ulíc vyberú aj tí menej zdatní cyklisti. Navyše, mnohé slovenské mestá už zaviedli systém tzv. verejne zdieľaných bicyklov, tzv. bikesharing, čím sa ponuka využívania bicykla v centrách miest výrazne rozšírila aj pre takzvaných prvocyklistov,“ vysvetlil Klučka.

V tomto ohľade polícia upozorňuje, že cyklisti patria k najzraniteľnejším účastníkom cestnej premávky a prípadná kolízia s motorovým vozidlom alebo pevnou prekážkou sa končí vo väčšine prípadov smrťou alebo ťažkým zranením. „Preto je potrebné správať sa ohľaduplne a disciplinovane a nezabúdať na to, že na ceste nie sú sami. To platí aj na ďalších najzraniteľnejších účastníkov – chodcov, a pribúdajúcich ďalších účastníkov – kolobežkárov,“ prízvukuje polícia.

Obchádzanie na 1,5 metra

Polícia takisto pripomína dôležitosť a potrebu naštudovať si povinnosti a pravidlá cestnej premávky. „Predovšetkým tí cyklisti, chodci a kolobežkári, ktorí nie sú držiteľmi vodičských preukazov a dopravnú výchovu mali možno kedysi dávno na základnej škole, by si mali zákon o cestnej premávke podrobne naštudovať, a tým môžu veľkou mierou prispieť k bezpečnosti svojej i ostatných účastníkov na cestách,“ radí Bárdyová.

Tomu zodpovedajú aj štatistiky o vinníkoch týchto zrážok. Najčastejšou príčinou nehôd šoférov je dlhodobo nevenovanie sa riadeniu, čo často spôsobuje, že vodič si cyklistu na krajnici nevšimne. Podľa Kľučku je problém aj v tom, že 1,5-metrová bezpečná vzdialenosť pri obchádzaní je u nás len odporúčaná.

„V niektorých krajinách je už táto vzdialenosť explicitne vymenovaná aj v príslušnej legislatívnej úprave pravidiel cestnej premávky. V tomto smere vidím práve teraz pri enormnom náraste cyklistov na našich cestách veľkú príležitosť na začatie celoplošnej osvetovej kampane na dodržiavanie tejto magickej vzdialenosti. Som presvedčený, že trvalým a kvalifikovaným zdôrazňovaním nutnosti dodržiavania tejto vzdialenosti na všetkých zodpovedných úrovniach sa aj nám podarí dostať 1,5-metrovú vzdialenosť do príslušnej legislatívy,“ nádeja sa národný cyklokoordinátor.

Ani cyklisti však nie sú vždy koncentrovaní a disciplinovaní. U cyklistov, respektíve kolobežkárov s pomocným motorčekom, je to predovšetkým porušenie povinností a osobitných ustanovení o cyklistoch, nesprávna jazda cez križovatku, nesprávne vchádzanie na cestu, nesprávny spôsob jazdy a nesprávne odbočovanie.

Polícia dokonca upozorňuje, že pri zrážkach sú väčšinou na vine prekvapujúco práve cyklisti. „Vodiči motorových vozidiel zavinia približne 35 percent a cyklisti 57 percent (predbežný údaj za tento rok k 4. septembru 2020, pozn. red.) nehôd,“ upozornila policajná hovorkyňa.

Polícia preto ubezpečuje verejnosť, že dodržiavanie predpisov všetkých účastníkov cestnej premávky kontroluje dlhodobo a dopravnobezpeč­nostnú situáciu na celom území Slovenska pravidelne analyzujú. Miesto a čas kontrol „šijú na mieru“ konkrétnej skupine účastníkov cestnej premávky tak, aby dopravnobezpeč­nostné akcie boli maximálne efektívne a dokázali ochrániť čo najviac životov, pričom mimoriadny dôraz kladú práve na ochranu najzraniteľnejších účastníkov cestnej premávky, a to chodcov aj cyklistov.

„Treba si však uvedomiť, že znižovanie dopravných nehôd a ich následkov je záležitosť celej spoločnosti. Bezpečnosť dopravy nie je len v rukách Policajného zboru vykonávaním dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ale aj občanov – účastníkov cestnej premávky, ďalej v rukách ministerstva dopravy, vnútra, ale aj ministerstva školstva a ďalších orgánov štátnej správy,“ zdôraznila Bárdyová.

Infraštruktúra zaostáva

Tradične najviac zrážok auta s bicyklom, tento rok až 85 percent, sa stane v obciach. Polícia to vysvetľuje prirodzene vyšším výskytom cyklistov. „Logicky najväčšia intenzita premávky cyklistov a kolobežkárov je práve v obciach, najmä v blízkosti ihrísk, škôl, nákupných centier, oddychových a rekreačných zón a podobne,“ konštatuje Bárdyová.

Klučka ale vidí dôvody aj inde, respektíve u ponáhľajúcich sa vodičov. „Je to predovšetkým pre časté nedodržiavanie predpísanej päťdesiatkilo­metrovej rýchlosti. Zo skúseností zo zahraničia sa v husto osídlených oblastiach využíva vo veľkej miere a s pozitívnymi výsledkami aj tridsaťkilometrová rýchlosť. Kvôli objektívnosti je potrebné dodať, že nehodovosť v obciach je aj kvôli nedostatočnej a nekvalitnej infraštruktúre a v neposlednom rade aj pre prirodzený ľudský faktor jazdiť ,na svojom území‘ popamäti, takpovediac naslepo,“ mieni národný cyklokoordinátor.

Práve zlá infraštruktúra, úzke cesty a rozbité krajnice sťažujú bezpečný pohyb cyklistom najväčšmi. „Aj táto skutočnosť potom negatívne vplýva na nárast počtu kolíznych situácií medzi jednotlivými účastníkmi cestnej premávky v mestách. Cyklista sa napríklad inštinktívne vyhýba prekážkam na ceste a neuvedomuje si, že pri zmene smeru jazdy je potrebné dať tomu za mnou nejakým spôsobom vedieť, že mu vchádzam do dráhy. Minimálne sa pozrieť do spätného zrkadla, v prípade cyklistu, samozrejme, obzrieť sa. Aspoň takto sa dajú eliminovať negatívne dosahy roky nedostatočne riešeného stavu cestnej infraštruktúry,“ upozorňuje Klučka.

Riešením, v zahraničí už oveľa rozšírenejším, sú samostatné pruhy. „Výstavba zodpovedajúcej kvalitnej a bezpečnej cyklistickej infraštruktúry v našich mestách, vrátane tzv. doplnkovej cyklistickej infraštruktúry – cyklostojany, kryté a uzamykateľné priestory pred verejnými budovami a miestami prirodzenej koncentrácie ľudí výrazne zaostávajú. Dôvodom je predovšetkým nedostatok kvalitne a zmysluplne spracovaných projektov, spojených so zdĺhavou administratívou, predovšetkým v oblasti majetkovoprávneho vysporiadania prislúchajúcich pozemkov. Ale aj oneskorená a nesystémová (nepravidelná) finančná podpora cyklistickej dopravy zo strany štátu. V tomto smere máme čo zlepšovať aj v oblasti zvyšovania cyklovedomostí u všetkých relevantných hráčov na trhu – policajtov, správcov cestnej infraštruktúry, projektantov a podobne,“ uzatvára národný cyklokoordinátor.