Pre rýchlostnú cestu R4 po poľské hranice sa ide robiť štúdia realizovateľnosti

Diaľničný úsek R4 je mimoriadne dôležitý, keďže je súčasťou medzinárodného cestného koridoru „Via Carpatia“ spájajúci Baltské more s Egejským a Čiernym morom. Začína v litovskom prístave Klaipeda a končí v gréckom Solúne, pričom prechádza aj cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

Opatrenia na urýchlenie prípravy prichádzajú aj z dôvodu, aby po dobudovaní ťahu na poľskej strane nenastalo úzke miesto na Slovensku, s extrémne prehustenou kamiónovou dopravou. Podľa ministra dopravy Andreja Doležala (nominant Sme rodina) je jedinou schodnou cestou výstavba cez PPP projekt. „Nechal som vypracovať štúdiu, či je R4-ka vhodná na to, aby sa tento projekt realizoval formou PPP projektu. Iné zdroje na to nie sú." Podľa odborníkov by to mohlo ísť rýchlo, s výstavbou cez PPP projekt by sa teoreticky mohlo začať v roku 2027. Rýchlostná cesta by mohla byť hotová za tri až päť rokov.

Prvé kroky sa už podnikli. Národná diaľničná spoločnosť získa po podpísaní dohody o spolupráci s jej poľským partnerom Generalna Dyrekcja Dróg Krajowych i Autostrad (GDDKiA) 476 000 eur z európskeho programu CEF. Táto dohoda sa podpisuje na základe dohody o grante, ktorá nadobudla účinnosť po úspešnom schválení žiadosti o nenávratný finančný príspevok predloženej v spolupráci s Poľskom. Prostriedky poslúžia v rámci Slovenska na aktualizáciu štúdie realizovateľnosti úseku R4 od Kapušian až po poľskú hranicu. Spolupráca tak napomôže k progresu pri dobudovaní tohto úseku, ktorý je súčasťou dôležitej TEN-T siete a aj medzinárodného koridoru Via Carpatia.

Cieľom štúdie je nastavenie ekonomicky a technicky optimálneho vedenia rýchlostnej cesty, ktorá bude vyhovovať súčasným a výhľadovým nárokom na dopravu v danom severojužnom prepojení transeurópskeho TEN-T koridoru (Poľsko – Slovensko – Maďarsko – Balkán). Výstupom štúdie bude aktualizácia dopravného modelu, CBA analýzy, porovnanie variantov a štúdia taktiež určí časovú potrebu výstavby jednotlivých úsekov.