Číňania sa snažia zbaviť spaľovacích áut. Doma ich totiž nevedia predať
Čínske elektromobily dosiahli na domácom trhu za posledné roky takmer 50-percentný podiel a značne narušili predaj spaľovacích, predovšetkým benzínových modelov, na ktorých dlhé roky stál biznis veľkých čínskych automobiliek. V dôsledku dotácií a regulačných zvýhodnení pre elektromobily skolabovali nielen predaje zahraničných značiek v Číne, o čom často píšeme, ale aj mnohých tradičných čínskych výrobcov spaľovacích áut. Tí reagujú tak, že spaľovacie autá vo veľkom vyvážajú všade, kam to dáva aspoň minimálny ekonomický zmysel.
Politici v EÚ varujú najmä pred lacným čínskymi elektromobilmi, no v praxi začínajú automobilky z Európy a USA čeliť pomerne drsnej konkurencii v podobe čínskych benzínových áut, v EÚ najmä v krajinách ako Poľsko, Taliansko, Španielsko alebo Grécko, ďalej v južnej Amerike a v Afrike. Len pre zaujímavosť – od roku 2020 tvoria vozidlá so spaľovacím motorom približne 76 percent čínskeho autoexportu a podľa údajov Automobility sa ročný objem exportu zvýšil z asi 1 milióna áut v roku 2020 na odhadovaných viac než 6,5 milióna v roku 2025. Detailne túto tému rozobral server Autonews.com.
Strácajú doma, rastú vonku
Najväčšími exportérmi sú dnes štátne značky SAIC, BAIC, Dongfeng a Changan, ktoré kedysi zarábali najmä na spoločných podnikoch so západnými automobilkami. S nástupom nových výrobcov elektromobilov, na čele s BYD, však tieto spoločné podniky stratili dych. SAIC-GM napríklad klesol medzi rokmi 2020 a 2024 z viac než 1,4 milióna predaných áut ročne v Číne na 435 000.
Výrobcovia preto presunuli pozornosť k exportu. SAIC zvýšil vývoz vlastných značiek z takmer 400 000 vozidiel v roku 2020 na viac než milión minulý rok. Dongfeng navýšil export na takmer 250 000 áut, čo je štvornásobok oproti roku 2020. A to aj napriek tomu, že celkové globálne predaje firmy klesli od roku 2020 o milión áut na menej než 2 milióny vozidiel. M
Na trhoch, ako sú východná Európa, Latinská Amerika alebo Afrika, sa benzínové autá stále predávajú lepšie než elektromobily. Nabíjacia infraštruktúra tam zaostáva a zákazníci sú citliví na cenu. Peking síce mieri k dominancii v oblasti elektromobilov a plug-in hybridov, no kým sa tak stane, mnohé čínske automobilky stavajú svoj rast na tom, že jednoducho ponúkajú to, čo trh aktuálne chce – klasické spaľovacie motory, prípadne hybridy.
Chery dominuje
Najväčším čínskym exportérom áut je automobilka Chery. Jej globálne predaje vzrástli z 730 000 vozidiel v roku 2020 na 2,6 milióna v roku 2024. Za rovnaké obdobie zvýšila vývoz asi o milión áut, pričom benzínové modely tvoria približne štyri pätiny jej predaja. V prvej desiatke čínskych autoexportérov je okrem Chery päť ďalších štátnych výrobcov a dvaja veľkí súkromní hráči Geely a Great Wall Motor – a aj tí zatiaľ predajú viac vozidiel so spaľovacím motorom než elektromobilov.
Len dve automobilky z toho rebríčku top 10 sú čisté elektromobilky – Tesla a BYD. Aj vďaka agresívnemu nástupu BYD sa exportný mix posúva, no vývoz čisto spaľovacích vozidiel z Číny má aj tento rok presiahnuť 4,3 milióna kusov a tvoriť tak takmer dve tretiny celkového autoexportu.
Domáci trh je pritom extrémne preplnený. Giles Taylor z koncernu FAW upozorňuje, že niektoré veľké automobilky sú na hrane krachu a na čínskom trhu vládne medzi niektorými silnými hráčmi veľká animozita. Aj preto sa väčšina značiek sústreďuje na benzínové exporty, ktoré sa v mnohých regiónoch predávajú najľahšie.
Nadvýroba
Rýchly rast elektromobilov spôsobil, že v Číne zostali nevyužité obrovské kapacity na výrobu spaľovacích áut. Podľa Billa Russa z Automobility ide až o 20 miliónov benzínových vozidiel ročne. Nadbytočné linky zvyšujú náklady a tlačia automobilky k tomu, aby výrobu presmerovali do exportu,túto nadbytočnú kapacitu Čína cieli na zvyšok sveta, najmä na Rusko.
Konzultačná spoločnosť AlixPartners predpovedá, že predaj čínskych značiek mimo domáceho trhu vzrastie do roku 2030 o ďalšie 4 milióny vozidiel ročne. V Južnej Amerike, na Blízkom východe, v Afrike a juhovýchodnej Ázii by mali získať významné podiely a spolu s rastom v Číne môžu do piatich rokov kontrolovať asi 30 percent globálneho automobilového trhu.
Poľsko patrí k najvýraznejším príkladom čínskej expanzie v Európe. Od roku 2023 na miestny trh vstúpilo alebo vstup plánuje 33 čínskych značiek, mnohé z nich predávajú takmer výhradne benzínové SUV. Miestni manažéri hovoria o „šialenom“ počte nových hráčov a zdôrazňujú, že prežitie závisí od dobrej znalosti trhu.
Skutočná bitka medzi čínskymi výrobcami a tradičnými značkami sa však podľa analytika JATO Dynamics Felipa Munoza odohráva najmä v rozvojových krajinách. V nich globálne automobilky dlhodobo ponúkali lacnejšie modely so staršou technikou, čo dnes využívajú čínske značky s modernejšou výbavou a softvérom.
V Mexiku, najväčšom exportnom trhu Číny, by mali čínske značky tento rok prekročiť 200 000 predaných áut a dosiahnuť približne 14-percentný podiel, zatiaľ čo predaje Chevroletu majú klesnúť o viac než 24 percent. Mexiko reagovalo zvýšením cla na čínske autá z 20 na 50 percent, a to aj pod tlakom Spojených štátov, ktoré sa obávajú obchádzania vlastných colných bariér.
V Južnej Afrike sa podiel čínskych značiek v prvej polovici roka zvýšil z 10 na takmer 16 percent. Predali tam takmer 30 000 benzínových áut. V Čile majú čínske značky takmer tretinu trhu – za pol roka tam predali menej než 1 000 elektromobilov, ale vyše 25 000 áut so spaľovacím motorom, zatiaľ čo Chevrolet, Nissan či VW zaznamenali prepad predaja rádovo o desiatky percent.