Európske automobilky sa opäť rozbehli. Na rok 2019 to však nestačí

Pravda, UniCredit Bank | 09.08.2023 16:00

Po čipovej kríze chytajú výrobcovia áut v Európe druhý dych. Linky bežia oveľa hladšie. Potvrdzujú to aj predaje v prvom polroku. Stále však nedosahujú na čísla spred pandémie.

Výroba áut v Európe sa v prvom polroku síce...

Foto: Škoda-Auto

V medziročnom porovnaní vykazovala tento rok produkcia európskeho automobilového priemyslu systematicky dvojciferný rast a už počas jari sa priblížila úrovniam, na ktorých sa pohybovala v roku 2019, teda pred pandémiou. V máji zaostávala výroba v EÚ za priemerom roka 2019 len o necelé percento. Podobne to bolo aj na Slovensku, kde bola produkcia áut približne o 6 % vyššia ako priemer v roku 2019. Reštart produkcie v európskych automobilkách pomohol aj predajom. Práve nedostatočná ponuka nových áut stála totiž za nízkymi vlaňajšími registráciami.

Predaje rástli, ale dobre už bolo

Predaje nových áut v Európe sú tento rok výrazne vyššie ako v rovnakom období minulého roka. Priemerne sa v prvom polroku predalo až takmer o 18 % viac nových áut v medziročnom porovnaní. Len štyri európske krajiny (z toho tri krajiny EÚ) zaznamenali medziročne nižšie predaje nových áut – Malta, Nórsko, Švédsko a Maďarsko. Naopak, predaje v Chorvátsku a Portugalsku boli takmer o polovicu vyššie ako v prvej polovici roka 2022. Pomerne výrazne oživenie predajov nových áut zaznamenalo aj Slovensko s 13,8-percentným nárastom.

Ani napriek silný medziročný rastom predajov vo väčšine európskych krajín sa však registrácie zatiaľ nevrátili na predpandemickú úroveň. Za prvou polovicou roka 2019 zaostávali registrácie priemerne stále o viac ako 21 %. Len päť európskych krajín, z toho štyri krajiny EÚ, zaregistrovalo vyššie predaje ako v roku 2019. Najvýznamnejšie sa zvýšili na Islande (až o 41 %). Vyššie predaje ukázal aj trh s novými autami v Grécku, na Cypre, v Lotyšsku a Rumunsku. Jednociferný pokles malo Bulharsko a Írsko. Vo väčšine európskych krajín však predaje áut za úrovňami spred pandémie stále zaostávali o 10 a viac percent.

Slovensko sa tak i napriek ľahko dvojcifernému poklesu predajov oproti prvej polovici roka 2019 stále radilo medzi krajiny s relatívne miernejším zaostávaním. Na Slovensku boli predaje nových áut v prvej polovici tohto roka o 12,9 % nižšie ako v rovnakom období roka 2019. Podobne to bolo v Česku a vo väčšine krajín regiónu strednej a východnej Európy. Výnimkou sú len Maďarsko (-24 %), kde sa predaje na rozdiel od ostatných krajín regiónu tento rok vôbec nezotavili, Slovinsko (-33 %) a Litva (-37 %). Naopak, väčšina veľkých európskych trhov vykazuje stále výrazne nižšie predaje nových áut ako v roku 2019 – Taliansko o 22 %, Nemecko a Francúzsko o 24 %, Veľká Británia o 25 % a Španielsko o 27 %.

Elektromobilov pribúda, ale nie u nás

Jedným z možných vysvetlení pomalšieho zotavovania sa vyspelých trhov západnej Európy by mohol byť citeľnejší vplyv štrukturálnych zmien na trhu, ktoré so sebou priniesla pandémia. Zmena správania domácností, vyššie zastúpenie práce z domu či masívna podpora verejnej dopravy, napríklad v Nemecku, znižujú totiž potrebu domácností vlastniť auto, resp. vlastniť viac ako jedno auto. Efekt na predaje môže mať aj predĺženie cyklu obnovy áut, keď menší nájazd predlžuje ich životnosť.

Aktuálne predaje v prvej polovici roka ukazujú, že okrem nových trendov v dopyte sa v poslednom období zintenzívnila aj zmena v štruktúre dopytu, presnejšie v type motorizácie nových áut. Podiel konvenčných benzínových a naftových motorizácií za posledné štyri roky výrazne klesol, vo všetkých krajinách EÚ s výnimkou Bulharska. Priemerne malo už každé druhé nové auto predané v Európe nejakú formu alternatívneho pohonu. V prvej polovici roku 2019 to bolo len každé desiate nové auto. Nárast popularity áut s alternatívnym pohonom vidíme aj na Slovensku. Ich podiel na nových registráciách však za ostatnými krajinami EÚ stále výrazne zaostáva.

Nižší podiel vykazujú už len Bulharsko, Slovinsko a v prípade Slovenska aj Chorvátsko. Na Slovensku má nejakú formu alternatívneho pohonu v súčasnosti približne každé tretie nové auto (34 %), v Česku len každé piate až štvrté (23 %). Slovensko aj Česko zaostávajú za zvyškom Európy najmä v predaji čisto elektrických áut. Podiel elektromobilov na celkových predajoch sa v prvej polovici tohto roka na Slovensku (2,4 %) i v Česku (2,6 %) pohyboval len na úrovni okolo 2,5 %. Obe krajiny tak uzatvárali európsky rebríček. Medzi tromi krajinami s najnižším podielom elektromobilov na celkových predajoch ich dopĺňalo Chorvátsko (2,8 %).

Priemerne pritom elektromobily tvorili až 14 % celkových európskych predajov nových áut. Najvyššie zastúpenie majú už tradične v Nórsku, kde až 83 % nových áut sú elektromobily. Pomerne významné zastúpenie majú aj v ďalších severských krajinách – v Dánsku, vo Švédsku, Fínsku, či na Islande sa ich podiel na nových registráciách pohybuje na úrovni 31 až 38 %. Jemne nadpriemerný podiel elektromobilov na celkových predajoch hlásia aj veľké západoeurópske trhy – Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia (zhodne 16 %).

Na Slovensku stále vládne benzín a nafta

V transformácii k plnej elektromobilite v európskych krajinách stále dominuje najmä jej prvá fáza. Najvyššie zastúpenie na predajoch áut spomedzi foriem alternatívnych pohonov máju stále hybridy, či už vo forme full-hybridov alebo mild-hybridov. Elektrický pohon je pritom v ich prípade len doplnkovým k stále primárnemu spaľovaciemu motoru. Priemerne v Európe bolo každé štvrté nové predané auto hybrid (full alebo mild). Vysokú popularitu majú hybridy už aj na Slovensku, kde bol ich podiel na celkových predajoch podobný ako v Európe – 26,3 % na Slovensku vs. 25,7 % v Európe.

Rastie aj popularita nabíjateľných plug-in hybridov. Ich podiel na celkových predajoch nových áut v Európe bol v prvom polroku tohto roka približne 7 %. Na Slovensku sa pohyboval, podobne ako pri elektromobiloch, len na úrovni okolo 2–3 %. Nižšia popularita motorizácií s nutnosťou nabíjania na Slovensku môže podľa analytikov súvisieť s nižšími investíciami do rozvoja nabíjateľnej infraštruktúry. Spolu s vyššou nákupnou cenou tak chýbajúca sieť dostupných nabíjačiek, a rýchlo nabíjačiek, odradzuje od kúpy elektromobilu alebo aspoň plug-in hybridu u nás. Ďalším dôvodom je chýbajúca podpora štátu pri nákupoch elektromobilov, napríklad formou dotácií.

Nadpriemerné zastúpenie na predajoch tak majú na Slovensku stále konvenčné benzínové a naftové autá. Každé druhé nové auto na Slovensku (49 %) má stále benzínový pohon, v Európe je to pritom len 37 %. A každé šieste na Slovensku (17 %) má naftový motor, v porovnaní s 13 % v Európe. Na porovnanie, v prvej polovici roka 2019 malo na Slovensku benzínový pohon až 70 % nových áut a naftový 25–27 %. Zmenám v dopyte po jednotlivých motorizáciách sa musia prispôsobovať aj európske závody automobiliek, vrátane tých slovenských. Údaje o exportoch áut zo Slovenska naznačujú, že sa tak aj v realite deje.

Podiel áut s alternatívnym pohonom na domácej produkcii postupne narastá a pohybuje sa blízko ich podielu na predajoch áut v Európe. Na Slovensku dominujú najmä najpopulárnejšie hybridy, naopak, podiel čistých elektrických áut na vývozoch zo Slovenska je stále podpriemerný. To naznačuje, že slovenské závody automobiliek sú skôr nasledovateľmi trendov ako ich lídrami. Rozvoj elektromobily však najbližšie roky najskôr neobíde ani Slovensko. Do výrobnej fázy by sa najbližšie roky mohlo aj na Slovensku dostať viacero nových elektrických áut. Napríklad aj vďaka pripravovanému novému závodu Volva na východe krajiny.

ZDROJ: UniCredit Bank