Severojužné cestné prepojenie D1 a R1 po ministerstve dopravy odmieta aj ÚHP

Ministerstvo dopravy dokončilo koncepčnú štúdiu, ktorá posúdila možnosti severojužného cestného prepojenia na strednom Slovensku. Vzišlo z nej sedem odporúčaní vrátane toho, že do budúcna je lepšie pracovať na prepojení severu a juhu cez Turiec a trasu cez Donovaly vyškrtnúť zo siete TEN-T.

„Potenciál celého koridoru sme testovali dopravným modelom a následne aj tzv. CBA, teda analýzou nákladov a prínosov. Kritériá medzinárodného cestného koridoru TEN-T najvyššieho európskeho významu však nenapĺňa žiadny z posudzovaných variantov, keďže intenzity tranzitu medzi severom a juhom sú nízke“ hodnotia závery štúdie jej autori.

Toto rozhodnutie vyvolalo vlnu nesúhlasu miest a obci na strednom Slovensku. Tvrdo ho odmietla aj Iniciatíva stredné Slovensko (otvorené združenie miest a obcí stredného Slovenska): „Závery štúdie, ktoré odporúčajú vyriešiť stredoslovenské severojužné prepojenie koridorom vedeným prakticky cez západné Slovensko, nemôžeme za žiadnych okolností akceptovať. Štúdia spochybňuje prínosy stredoslovenského severojužného prepojenia rýchlostnou cestou R1. Na základe toho, že je výrazne konkurenčná pre prakticky západoslovenský koridor R3, navrhuje rezort dopravy jej úplné vyradenie z TEN-T koridorov a cestnej siete. Tento záver neznesie kritériá ani základnej logickej úvahy,“ píše Iniciatíva vo svojom vyhlásení.

zväčšiť Foto: ÚHP

UHP Skúmané varianty severojužného prepojenia zatiaľ podľa ÚHP nedávajú ekonomický zmysel.

Na stranu ministerstva da však postavil aj Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP), ktorý na sociálnej sieti konštatuje: „Predpokladom pre budovanie medzinárodného diaľničného prepojenia je v prvom rade dopyt po ucelenom tranzitnom koridore. Výrazný tranzit však podľa štúdie momentálne neexistuje a ani v budúcnosti sa dostatočne nezvýši počet vozidiel, ktoré potrebujú prejsť plynulo zo severu na juh a opačne cez územie stredného Slovenska. Viac sa využívajú prepojenia na západe a východe krajiny,“ skonštatoval ÚHP.

Štúdia samostatne posúdila 4 varianty pre severnú časť a 3 pre južnú. Náklady na celé prepojenie vyčíslila v závislosti od kombinácie úsekov od 1,2 do 4,1 miliardy eur bez DPH. Celkové prínosy však vo všetkých posudzovaných variantoch vyšli nižšie ako náklady, ktoré zvyšuje najmä ťažký terén.

"Neznamená to však, že v budúcnosti prepojenie cez stred Slovenska nebude. Cieľom koncepčnej štúdie bolo rozlúsknuť dilemu medzi R1 a R3 a vybrať varianty, ktoré majú potenciál a mali by sa ďalej rozpracovať. Stále je v podrobnej štúdii možné optimalizovať náklady a prínosy hľadaním lepšieho technického riešenia a následne projekty zaradiť do investičného plánu, " dopĺňa ÚHP.

ÚHP sa stotožňuje so závermi štúdie a odporúčaniami ministerstva dopravy. Ak nie je dostatočný dopyt z hľadiska tranzitu, dáva zmysel upraviť medzinárodné záväzky a presunúť R3 zo základnej Transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) do súhrnnej. Tým by sa posunula povinnosť dokončiť výstavbu do roku 2050 namiesto 2030 a získal by sa priestor na nájdenie adekvátneho technického riešenia.