Tatra 163 Jamal bola po Tatre 148 ďalším nákladným autom s kapotou kabínou, na rozdiel od stoštyridsaťosmičky však Jamal navrhli výlučne ako auto pre sťažené podmienky a dumper určený pre prácu v kameňolomoch a povrchových baniach. Tomu zodpovedalo aj dimenzovanie mechaniky a náročnosť prvých jazdných skúšok. Tie sa začali presne pred pätnástimi rokmi (1997) v západosibírskej oblasti. Novú Tatru v Kopřivnici výstižne pomenovali po polostrove Jamal v Ťumenskej oblasti. Práve tu totiž mala preukázať svoje kvality.
Oceľová kabína dostala laminátovú kapotu ukrývajúcu mohutný oceľový kryt usmerňujúci prúdenie chladiaceho vzduchu od motora. Už pri návrhu sa počítalo, že Jamal bude slúžiť najmä v nehostinných severských oblastiach. Zodpovedala tomu aj konštrukcia kabíny s klasickým olejovým a príhodne nadimenzovaným nezávislým naftovým vykurovaním. Arktické verzie dostali aj lepšiu izoláciu a dvojplášťovú korbu, cez ktorú prúdili horúce výfukové plyny. Náklad tak na korbe neprimŕzal ani v prudkých mrazoch.
Technickým základom Tatry 163 Jamal je typická kopřivnická koncepcia s nosnou rúrou a tromi nápravami. Predná náprava je odpružená torznými tyčami, zatiaľ čo zadné nápravy sú odpružené systémom KingFrame. Jamal sa vyrába so znakom náprav 6×4 a 6×6 s uzávierkami nápravových aj medzinápravových diferenciálov.
Na pohon auta slúžia vzduchom chladené motory radov T3B (pre oblasti požadujúce emisnú normu Euro2), T3C (Euro3) a T3D (Euro 4, Euro 5). Ich výkony pokrývajú výkonové spektrum od 255 kW až po 325 kW a spolupracujú s desať a štrnásťstupňovými prevodovkami. Max. rýchlosť auta je približne 85 km/h, pričom podľa úprav môže mať nosnosť až 22 580 kg. Tatra vyrába niekoľko modifikácií Jamalu, najčastejšie je to jednostranný sklápač, či podvozok pre komunálne nadstavby.
Po úspešných jazdných skúškach a miernych úpravách konštrukcie sa sériová výroby Tatry 163 Jamal naplno rozbehla v roku 1999.