Lancia dnes veľa naozaj neznamená, no v minulosti patrila k najprogresívnejším automobilovým značkám. Britský magazín Top Gear ju vyhlásil za výrobcu najväčšieho počtu kultových áut. Niečo sa však pokazilo a dnes len málokomu zíde na um, že Lancia dala automobilovému svetu samonosnú karosériu, nezávislé zavesenie predných kolies či masové nasadenie 5-stupňových prevodoviek.
V pamäti možno ešte ostala legendárna Delta, ktorú sa snažila Lancia reinkarnovať , ale to je asi tak všetko. Slávne modely označované gréckou abecedou sú v zabudnutí a okrem domáceho Talianska už nikomu nič nehovoria. Prachom zapadnuté sú aj jej športové úspechy, keď Stratos a, najmä, neprekonateľná Delta HF Integrale kraľovali najvyššej súťaži WRC. Lancia sa z rely stiahla už v roku 1993, čo popularite a znalosti značky nepochybne ublížilo.
Ale zásadné strategické chyby sa stali už omnoho skôr. Pod krídlami koncernu Fiat, ktorý naordinoval Lancii sériovú techniku a neustále menil jej imidž od luxusnej až po športovú značku, čo sa bilo s Alfou, stratila takpovediac identitu. No to horšie ju čakalo až na prelome storočí. Po posledných relatívne autorských modeloch Libra a Thesis sa zľahla zem bez nástupcov a z Lancií sa stali v súvislosti s prebiehajúcou fúziou Fiatu a Chrysleru len preznačkované americké Chryslery.
Luxusná Thema je vlastne Chryslerom 300 a pôvod veľkého MPV Lancia Voyager vysvetľovať hádam ani netreba. Pravdupovediac, v Európe takýto rebrending neprospel Lancii, ale ani Chrysleru, zákazníci ktorého neboli ochotní kupovať americkú klasiku s čudesným logom na kapote. Talianom zas prekážal cudzokrajný pôvod, takže vlani predala Lancia len tragických 57 020 áut. Z toho však 46 522 pripadlo na malý model Ypsilon, ktorý je jedinou ako-tak obchodne fungujúcou Lanciou.
Na ostatné modely vrátane extravagantnej Delty, ktorá môže spoliehať jedine na dizajn, pretože pod svojim elegantným kabátom má sériovú techniku Fiatu Bravo, pripadá len čosi vyše 10 000 áut. A to je naozaj nerentabilné. Šéf skupiny Fiat/Chrysler Sergio Marchione je tvrdý obchodník a pojmy ako nostalgia či úcta k tradícii mu veľa nehovoria. Čísla nepustia, a tak má na Lanciu ťažké srdce pekne dlho. Zavrieť ju chcel už minulý rok. Nestalo sa, no pre taliansky denník La Republica nedávno povedal, že sa z Lancie stane lokálna talianska značka.
V ponuke ostane výhradne miniatúrny Ypsilon predávaný výlučne v Taliansku. Prezlečené Chryslery to majú definitívne spočítané. Marchione tak len pokračuje v politike, ktorá doviedla Lanciu tam, kde dnes je, ale na rozdiel od predchádzajúcich šéfov Fiatu bude po 108 rokoch existencie tejto legendárnej automobilky pravdepodobne jej hrobárom. Jeden jediný model, ktorý má pred sebou tak nanajvýš štyri – päť rokov kariéry, totiž asi len ťažko obháji existenciu značky. Osud Lancie bude teda podobný ako osudy Innocenti či Autobianchi za čias, keď ich vlastnil Fiat.
Zato má Marchione s ostatnými koncernovými značkami veľké plány. V súčasnosti dokončuje nákladnú fúziu s Chryslerom a po rozšírení ponuky Maserati pripravuje veľký návrat Alfy Romeo. Mimochodom, tej padali vlaňajšie predaje o neuveriteľných 28,4 %. Pre ten istý denník poprel akúkoľvek možnosť, že by Alfu Romeo predal Fiat koncernu Volkswagen, ktorý po nej „túži“ už od deväťdesiatych rokov. Práve naopak, Alfa má už v apríli vyrukovať s úplne novým modelom, ktorý sa má stať základným kameňom jej novej budúcnosti.
Marchione sľubuje zvýšenie imidžu Alfy a doslova „absolútnu dokonalosť“. Dnes má k tomu naozaj ďaleko. Jej najväčším modelom je nie príliš úspešná Gilulietta a menšie MiTo je len lokálnou záležitosťou. Alfa sa má tiež po mnohých odkladoch vrátiť na americký trh, kde využije predajnú sieť dnes už sesterského Chrysleru. Fiat sa naopak preorientuje výlučne na lowcostové modely, ktoré mu priniesli úspech v časoch jeho najväčšej slávy. Pôjde o Fiat 500, jeho deriváty, a malú Pandu. Vyššie segmenty definitívne opustí. Veď Bravo je už dnes minulosťou. Spolu s Chryslerom má Fiat vytvoriť mamutí koncern vyrábajúci šesť miliónov áut ročne. Dnes je to okolo 4,5 milióna.
Problémom však je, že značky Fiatu, s výnimkou Ferrari, nie sú etablované na americkom trhu a to isté sa dá povedať o značkách Chrysleru v Európe. Výnimkou je jedine Jeep, ktorý ostáva naďalej globálnou značkou. Bohužiaľ, do tohto ambiciózneho a nepochybne aj rizikového projektu Marchionemu slávna a dnes nevyprofilovaná Lancia nijako nezapadá. Aj analytici priznávajú, že zo všetkých koncernových značiek, má práve ona najmenší obchodný potenciál. A tak sa zaradí na zoznam k mnohých európskym automobilkám, ktoré sú už len automobilovou históriou. Spomeňme Simcu, Talbot, Rover alebo Saab, ktorý dnes vyrába päť áut týždenne.