Jedno z najkrajších áut planéty malo totiž svetovú premiéru presne na tom istom mieste, lenže pred päťdesiatimi rokmi. Jaguar ho vyvíjal od roku 1958 na základe závodných prototypov E1A a E2A. Ich technické riešenia teda zdedil aj sériový E-Type predstavený v roku 1961.
O jeho úchvatný „cigarový“ tvar sa postaral špecialista na aerodynamiku Malcom Sayer, pôvodne letecký konštruktér. Hneď pri premiére vzbudil E-Type obrovskú vlnu obdivu. Hovorilo sa, že má takú dlhú kapotu, že jej obídenie si je lepšie rozmyslieť. Predná maska zas pripomína tlamu žraloka.
Zaujímavá bola aj cena. E-Type bol totiž o polovicu lacnejší ako súdobé Ferrari a o tretinu lacnejší v porovnaní s Aston Martinom. Hneď od počiatku sa vyrábal ako kupé (Fixed Head Coupé) a otvorený roadster (Drophaed Coupé). No len s dvoma sedadlami. Pre roadster bolo možné dokúpiť odnímateľnú pevnú strechu.
Pod kapotou pracoval už existujúci trojkarburátorový radový šesťvalec 3.8 R6 z typu XK 150 s výkonom neuveriteľných 195 kW (265 k). To umožnilo ľahkému E-Type dosiahnuť maximálnu rýchlosť až 230 km/h. O stabilitu sa staral skvelý podvozok s nezávislým zavesením zadných kolies, navrhnutý vynikajúcim konštruktérom Bobom Knightom.
V roku 1964 podstúpil E-Type prvú zásadnejšiu inováciu. Objem motora vzrástol na 4,2 litra a prevodovka dostala plnú synchronizáciu. Výkon sa nezmenil, vyšší krútiaci moment zlepšil jeho pružnosť. O dva roky neskôr rozšírila ponuku o 30 cm dlhšia a o osem centimetrov vyššia 2+2 miestna verzia.
V roku 1968 prichádza na rad séria II, ktorú už zasiahla vlna emisných a bezpečnostných predpisov. Navonok ubudli priehľadné kryty reflektorov, keďže nové väčšie reflektory sa do nich už nezmestili. Nárazníky sa posunuli vyššie a o rok neskôr pribudli opierky hláv. Účinnejšie boli aj nové brzdy a ovládanie uľahčil posilňovač riadenia. E-Type II bol však z dôvodu zníženia emisií slabší a pomalší.
To viedlo k vývoju nového 12-valca 5.3 V12 s rozvodom 2× DOHC (202 kW) a štvoricou karburátorov. Ten sa dostal pod kapotu tretej generácie v roku 1971. Vyššia hmotnosť, až o 210 kg, si však vyžiadala úpravy podvozku, najmä zväčšenie rozchodu. Tým narástli aj celkové rozmery. E-Type sa tým začal vzďaľovať pôvabu a ľahkosti prvej generácie. S negatívnym ohlasom sa stretla aj mriežkovaná predná maska. Záujem zákazníkov jednoducho klesal. Všetko zaklincovali problémy s prehrievaním mohutného motora a samozrejme ropná kríza. Posledný E-Type tak zišiel z výrobných liniek koncom roka 1974. Vyrobilo sa celkovo 72 597 kusov, z toho približne 15 300 12-valcov.
V roku 1975 ho nahradil podstatne modernejší a luxusnejší model XJ-S, ktorý sa však s jeho krásou nemohol porovnať. E-Type je dodnes považovaný za jedno z desiatich najkrajších vozidiel, aké boli vôbec vyrobené. Svojho času to uznal aj sám veľký Enzo Ferrari.
Dôležité dátumy |
1958 – začiatok vývoja |
1961 – premiéra E-Type 3.8 v Ženeve |
1964 – nový motor 4.2 R6 |
1966 – predĺžená 2+2 miestna verzia |
1968 – séria II |
1971 – séria III 5.3 V12 |
1974 – koniec výroby |
Tri generácie | |
I. generácia | 1961 – 1967 |
II. generácia | 1968 – 1970 |
III. generácia | 1971 – 1974 |
.