ZIL sa vráti na výslnie

Obrovská krajina, svetová veľmoc, nekonečné nerastné bohatstvo, špičkové vojenské a kozmické technológie… To všetko je Rusko. Hlava jeho exekutívy sa však hanebne vozí v nemeckom Mercedese. V USA alebo Francúzsku čo si nemysliteľné. To musí skončiť! Ruský výrobca štátnických limuzín ZIL pripravuje pre Dmitrija Medvedeva nový prezidentský kočiar.

Foto: ZIL

ZIL 41047 Ruský prezident musí opäť používať ZIL.

ZIL, teda presnejšie automobilka Zavod Iméni Lichačeva, nie je v službách najvyššej politiky žiadnym nováčikom. V luxusných limuzínach od tohto výrobcu nezničiteľných nákladných áut, pripomínajúcich americký Lincoln, Cadillac či Packard, sa vozili Stalin, Chruščov, Brežnev, ale aj Gorbačov. To všetko sa skončilo rozpadom Sovietskeho zväzu začiatkom deväťdesiatych rokov. Prezidentskú garáž ovládli na dlhé roky opancierované Mercedesy-Benz a ZIL ustúpil do úzadia. Posledné kusy radu 41047 vznikli v roku 2003 a ich plánovaný nástupca z roku 2005 sa do výroby nikdy nedostal.

Foto: ZIL

ZIL 111 G ZIL s prezidentom na palube sa vráti na scénu.

Už čoskoro by mal však Dmitrij Medvedev presadnúť do novej štátnickej limuzíny ZIL. Chce to priamo ruská vláda. O jeden z prvých návrhov sa postaral ruský dizajnér Slava Saakyan a jeho štúdio. Zatiaľ má síce budúci kráľ ruskej automobilovej exekutívy len podobu počítačovej skice, no prvé obrázky obleteli svet rýchlosťou blesku a vyvolali rozruch, ktorý sa hádam nedostal ani pripravovanému superluxusnému Bugatti 16C Galibier.

Foto: slava'saakyan

ZIL Concept Nový ZIL bude možno vyzerať práve takto.

Saakyan pracoval kedysi pre ZIL a tak dobre vie, čo sa očakáva. Úlohy sa zhostil priam brilantným spôsobom. Inšpirácia americkou klasikou je síce zjavná, no tentoraz v striktne minimalistickom štýle. Proporcie tohto hranatého „Titaniku“, s rovnými plochami a minimom chrómu sú dokonalé.

Na dĺžku bude mať nepochybne viac ako šesť metrov a o hmotnosť zo sveta nákladných ZIL-ov netreba mať tiež obavy. Práve jednoduchosť tvarov umožňuje totiž nasadiť na ochranu prezidenta tony pancieru a nepriestrelných skiel. Saakyan išiel dokonca tak ďaleko, že v záujme bezpečnosti úplne zrušil zadné okno.

Foto: slava'saakyan

ZIL Concept Doba je zlá, zadné okno ustúpilo pancierovej platni.

Hoci bude ZIL čiste ruským projektom, na jeho pohon by mal vraj slúžiť dvakrát preplňovaný 12-valec BMW. Samozrejme, to všetko sú len dohady, pretože bližšie informácie ZIL ani Saakyan zatiaľ nezverejnili. O ďalšom osude prezidentského ZIL-u má rozhodnúť vláda ešte tento rok. A možno bude nakoniec všetko úplne inak. O „životnú zákazku“ sa totiž uchádzajú aj iné dizajnérske štúdiá.

ZIL 111 – špeciál len pre vyvolených

Krátko po tom, ako sa závod na výrobu vládnych limuzín premenoval zo ZIS na ZIL (po smrti riaditeľa Ivana Alexejeviča Lichačeva v roku 1956) sa do výroby dostala nová limuzína ZIL 111. Jej dizajn vychádzal z amerického vzoru Packard Executive a v konštrukcii používala len to najlepšie, čo bolo v ZSSR dostupné.

Foto: ZIL

ZIL 111 Model 111 bol prvý ZIL, predchodca bol ZIS 110.

Benzínov veľkoobjemový motor 6.0 V8 OHV dosahoval 147 kW a 441 Nm a ZIL rozbehol na 170 km/h. V tom čase nemal na ruských cestách konkurenta. Stačila mu pritom len dvojstupňová automatická prevodovka. O prideľovaní limuzín ZIL 111 rozhodoval len Nikita Sergejevič Chruščov, nikto iný nemal na osud ZIL-ov 111 väčší vplyv. Jeden exemplár poslal aj československému prezidentovi Antonínovi Novotnému.

Kremeľ modernizuje – ZIL 111 G

V roku 1962 sa objavil výrazne modernizovaný ZIL 111 G s úplne novou karosériou vyznávajúcou hrany a štvoricu svetlometov na maske chladiča. Auto sa opäť inšpirovalo americkými krížnikmi ciest, konkrétne obrovskými Cadillacmi, Rusi to však nikdy otvorene nepriznali. Štvorica svetlometov bola oficiálne zvolená z bezpečnostného hľadiska. Pri únikovej jazde a streľbe na ZIL vraj štyri svetlomety zvyšovali šance vodiča, že v tme do cieľa dorazí aspoň s jedným ešte svietiacim svetlometom.

Foto: ZIL

ZIL 111 G ZIL 111 G by v prípade potreby z cesty vytlačil akékoľvek auto.

Auto používalo tú istú techniku ako predchádzajúci model ZIL 111 z roku 1958. Je známe, že ZIL 111 G bol obľúbeným autom kubánskeho prezidenta Fidela Castra. V jeho garáži odpočíval aj vzácny kabriolet ZIL 111 D.

Nová technika – ZIL 114

Rok 1967 znamenal ďalšiu výmenu stráží. Do služby nastúpil model 114. Jeho karoséria dostala ešte viac hrán a rovných panelov karosérie a na vtedajšiu dobu bol jeho dizajn veľmi elegantný. Podľa dobrých tradícií mal svoj vzor aj v USA, tentoraz sa ZIL 114 nápadne podobal na Kennedyho prezidentský Lincoln.

Pod kapotou bol nový celohliníkový (!) motor 7.0 V8 OHV s výkonom rovných 300 k, ktorý už mohol spolupracovať aj s trojstupňovým automatom. Prvé exempláre však dostali dvojstupňovú prevodovku z modelu 111 G. Tá bola už pôvodne predimenzovaná, takže si celkom dobre poradila aj s prenosom vyššieho výkonu nového motora.

Foto: ZIL

ZIL 114 ZIL 114 používal aj Gustáv Husák.

ZIL 114 dostal nový podvozok s komfortnejším pružením pozdĺžnymi skrutnými žrďami na prednej náprave a listovými pružinami vzadu. Ako prvý bol vybavený kotúčovými brzdami s vnútorným chladením.

Ja zaujímavosťou, že aj o výrobe, pridelení a následnom využívaní každého ZIL-u 114 rozhodoval vždy len Brežnev osobne. On plánoval aj výrobu a schvaľoval prípadné modernizácie. Jeden ZIL 114 poslal aj do ČSSR, používal ho Gustáv Husák.

Špeciál pre Gorbačova

Posledný vyrábaný ZIL dostal označenie ZIL 41047 a do služby nastúpil v roku 1986. To už bol pri moci Michail Gorbačov, ktorý jeho služby využíval pri každej štátnickej návšteve. Dodnes je predmetom tajomstva, aké bezpečnostné systémy a stupeň pancierovania jeho limuzína používala, už štandardná verzia však mala pohotovostnú hmotnosť 3,6 t. Model 41047 bol zároveň prvým ZIL-om, ktorý vo väčšej miere používal komponenty zo Západnej Európy a USA.

Foto: ZIL

ZIL 41047 Odviezlo sa v ňom až sedem ľudí, vrátane ochranky.

Pri plnom obsadení hmotnosť auta prekročila 4,2 t, napriek tomu ho dokázal mohutný benzínový motor 7.7 V8 OHC rozbehnúť na 190 km/h. Akcelerácia nebola jeho silnou stránkou, no vzhľadom na hmotnosť nie je ani zrýchlenie z 0 na 100 km/h za 14 s zlým údajom. Najmä pri zohľadnení faktu, že stovku zvládol veľký ZIL na druhý rýchlostný stupeň. Stále totiž používal len trojstupňový automat. Dostatočný rádius zabezpečovala nádrž na 120 l benzínu.

Auto muselo zvládať prevádzku pri teplotách od 40 °C až do mrazov – 40 °C a jeho spoľahlivosť musela byť takmer absolútna. Ak by sa auto počas prevážania hlavy štátu zastavilo z dôvodu poruchy, zodpovední mechanici mohli mať vážne obavy o svoj ďalší osud. Za Gorbačova boli tieto pomery už miernejšie, no za predošlého režimu sa počas prehliadok každý triasol, aby sa ZIL s mávajúcim Chruščovom alebo Brežnevom nebodaj nezastavil. Obvinenie z kolaborácie a následný pobyt v pracovnom tábore nebol v tých časoch ničím výnimočný.

Foto: ZIL

ZIL 41047 Aj keď bol prázdny, mal ZIL 41047 hmotnosť 3600 kg.

Dnes je ZIL 41047 vyhľadávanou zberateľskou raritou.

Smutný koniec

Osud automobilky ZIL je veľmi úzko spätý s osudom ruského impéria. V marci 1993 ruská vláda oznámila, že ZIL sa bude privatizovať. Nebolo to však tak jednoduché. V tom čase v automobilke pracovalo 120 000 zames­tnancov (vyrábali aj veľké množstvá nákladných áut) a mala sedemnásť výrobných závodov. Rusko bolo v tom čase divokou krajinou. Štátna ekonomika sa zrútila a všetko ovládala mafia. Nastalo veľké prepúšťanie.

Foto: ZIL

ZIL 41047 V roku 1993 sa nad ZIL-om zatiahli mraky.

Nakoniec sa vláda o rok neskôr zaviazala, že uvoľní 55 mil. dolárov na vývoj novej limuzíny a odoberie najmenej 24 kusov pre najvyšších štátnikov. Všetko sa však rozkradlo, podnik nemal peniaze ani na nákup dielcov od subdodávateľov a v roku 1995 ZIL definitívne zavrel svoje brány.

Zdroje: archív autora, Jonathan Mantle: Car Wars, V. I. Onegovič: Útok na impériium, Jan Tuček: Auta Východního bloku