Foto: Opel
V osemdesiatych rokoch mal Opel v pláne veľkú modelovú obmenu. Všetko sa to začalo Kadettom E v roku 1984, ovenčeným titulom Európskeho auta roka. A na rade bol Rekord v strednej triede. Generácia E, vyrábaná od roku 1977, už jednoducho nestíhala boj s konkurenciou. Opel potreboval skutočnú zmenu. A tá prišla v roku 1986. Nové ambície napokon naznačil aj zmenou názvu. Rekord odišiel do histórie a jeho miesto zaujala Omega. Opel stál vývoj dve miliardy mariek. Nové auto to bolo na prvý pohľad, i keď koncepčne sa nič nemenilo. Omega ostala verná pozdĺžne uloženým motorom a zadnému náhonu.
Aerodynamická kráľovná
Konkurencia, ako Renault 25, Fiat Croma, VW Passat či Citroën BX, pritom už dávno prešla na pohon prednej nápravy. Lenže táto vlastnosť sa neskôr ukázala ako výhoda práve v súvislosti s Lotusom. Ale nepredbiehajme. Konvenčná architektúra bola zabalená do veľmi nápaditého kabáta a veľkorysých rozmerov. Omega mala na dĺžku čosi nad 4,7 metra a v tom čase skutočne špičkovú aerodynamiku. Jej súčiniteľ odporu vzduchu dosahoval hodnotu Cx 0,28, teda jednu z najlepších vôbec. Moderný sedan mal tradičné proporcie, ale veľkú presklenú plochu s trojuholníkovým tretím bočným oknom a zvláštne riešeným zadným stĺpikom.
Foto: Opel
Aerodynamické skóre vylepšoval nielen profil kabíny, sklá takmer lícujúce s plochou karosérie či čiastočne zakryté zadné kolesá, ale aj odvážne „useknutá“ zadná časť, podľa vzoru revolučného Mercedesu-Benz W124. Na vtedajšiu módu reagovala Omega tiež vertikálnymi zadnými svetlami. Naopak, tie predné boli nápadne veľké. Auto lemovala plastová lišta a integrované nárazníky. Konštrukčnou novinkou podvozku sa stal negatívny polomer zatáčania, ktorý zvyšoval pri brzdení zbiehavosť kolesa s lepšou adhéziou. Inak boli predné kolesá zavesené na vtedy bežných tlmičových vzperách McPherson a zadné na trojuholníkových ramenách.
Foto: Opel
Odpruženie tvorili vinuté pružiny a teleskopické tlmiče. Nakláňanie eliminovala dvojica stabilizátorov. Omegu kontrolovala štvorica kotúčových bŕzd a maticové riadenie s posilňovačom. Rázvor náprav 2 730 mm vytváral dostatok potenciálu pre priestranný interiér. A ten Opel využil do bodky. Omega bola vzdušná a presvetlená. Poskytovala pohodlné sedadlá a moderný dizajn palubnej dosky. Už vtedy tu vo veľkom vládli plasty. Za výbavu ste ale museli platiť. Základná verzia GL neobsahovala prakticky nič, čo bolo pre nemeckú ponuku typické. Katalóg extra príplatkov však už vtedy obsahoval napríklad módnu digitálnu prístrojovú dosku, ABS, palubný počítač či chladenú schránku spolujazdca.
Po premiére titul Car of the Year
Omega absolvovala premiéru na jeseň 1986 a v novembri sa dostala do predaja. Veľký posun ocenila aj jury ankety Car of The Year, ktorá jej prisúdila titul Európskeho auta roka 1987. Odtiaľ už nebolo ďaleko ku komerčnému úspechu. Zákazníci si v showroomoch Opla podávali kľučky. Platilo to najmä pre Nemecko a Francúzsko. Základná verzia GL stála 27 000 mariek, čo nebolo na tak veľké auto veľa. Na výber mali zákazníci spočiatku benzínové 4-valce, známe z Ascony, s objemom 1,8 (66 kW, 85 kW – so vstrekovaním) alebo 2,0 (90 kW, 85 kW – katalyzátor) litra. Motory boli skvelo izolované, napokon Opel tvrdil, že Omega je najtichší model vo svojej triede. Dobové testy to len potvrdili.
Foto: Opel
Zvlášť veľká výhoda to bola pre modernizované diesely, ktoré Omege daroval končiaci Rekord. Bez turba mal komôrkový agregát s objemom takmer 2,3 litra skromných 54 a s turbom KKK 74 kW. Motory spolupracovali s 5-stupňovými alebo s vtedy bežne rozšírenými 4-stupňovými automatmi. Výkonom síce Omega neohurovala, lenže vážila od 1 150 do 1 385 kg, čo je minimálne o 300 kg menej než dnešné autá jej triedy. A komu to nestačilo, mohol voliť výkonnejší radový šesťvalec Omegy 3000 (130 kW), ktorá začala zbiehať z liniek ešte v roku 1986. Motor s objemom troch litrov pochádzal zo staršieho Senatoru, takže dvojventilová technika neprekvapí. Aj tak s ním Omega zrýchľovala na stovku pod deväť sekúnd a s rezervou prekročila maximálku 200 km/h.
Foto: Opel
Svoje postavenie v hierarchii dávala najvýkonnejšia verzia najavo zníženým podvozkom, športovými nárazníkmi a zadným spojlerom. Nechýbali ani parádne hliníkové disky. So štyrmi ventilmi na valec a rozvodom DOHC vzrástol výkon Omegy 3000 v roku 1989 na 150 kW, čím zrazila šprint na stovku na sedem sekúnd a ručička je rýchlomeru sa zastavila až pri údaji 240 km/h. Ešte predtým však ponuku rozšíril silnejší 4-valec 2,4 i s výkonom 92 kW. Spolu s ním dorazil aj paket Diamant, ktorý Omegu vyšperkoval metalízou, lakovanými zrkadlami, tónovanými sklami, koženým čalúnením a hliníkovými diskami. Zákazníci ho milovali, takže v ponuke ostal až do konca produkcie.
Kombi Caravan a facelift
Rovnako ako kombi s tradičným prívlastkom Caravan, ktoré nasledovalo za sedanom len pár mesiacov po spustení predaja. V tom čase nemalo súpera, aspoň čo sa týka batožinového priestoru. A navyše vyzeralo dobre. Pod zadné veko ste po sklopení sedadiel dostali až 1 850 litrov nákladu. Daňou bola horšia aerodynamika. Koeficient čelného odporu vzduchu stúpol na Cx 0,32. To ale popularite kombi rozhodne nemohlo ublížiť. Opel ním trafil priamo do čierneho. Caravan predstavoval v neskorších rokoch výroby až 50 % odbytu modelového radu. To už mala Omega za sebou facelift, predstavený v roku 1990.
Foto: Opel
Priniesol jej nový nárazník s nenápadným predným spojlerom a menšími hmlovými svetlami. Tie zadné dostali matný povrch a novú grafiku. Celé to zakončila robustná plastová bočná lišta s chrómovým lemom a samozrejme, nová ponuka farieb laku či nové disky kolies. Interiér ponúkol ešte vyšší akustický komfort, na ktorom si Omega zakladala hneď od počiatku. Zlepšilo sa čalúnenie a výbava. Pod kapotou sa objavil slabší, ale aj menej smädný 6-valec 2,6i (110 kW). Výkon priškrteného dvojlitra klesol na 75 kW. S faceliftom čakal Omegu aj najväčší výkonový tuning, aký dovtedy zažila. Ten sa ale nerodil v Nemecku, ale vo Veľkej Británii.
Foto: Opel
Postaral sa oň britský Lotus, ktorý stvoril v roku 1991 Opel Lotus Omega, na ostrovoch označovaný ako Vauxhall Lotus Carlton. Bola to totálna bomba. Z usadlého rodinného sedanu sa stal takmer superšport. Do centrály v Hetheli putovali 24-ventilové 6-valce z Omegy 3 000. Tie „vykuchal“ Lotus tak, že z nich ostal len blok motora. Väčší zdvih sa postaral o objem 3,6 litra a dve turbá Garett T25 o vskutku impozantný výkon 281 kW a 568 Nm! Aj preto dostal Lotus Omega kované piesty a kľukový hriadeľ, zosilnené ojnice či tvrdené vačky. Šesťstupňový manuál pochádzal priamo z americkej Corvette ZR1, žiadna iná prevodovka si s takouto dodávkou newtonmetrov poradiť nevedela.
Najrýchlejší sedan sveta
A pomáhal aj zadný samosvor. Inak by britská Omega len ťažko dokázala zvládnuť šprint na stovku pod päť sekúnd, čo ešte aj dnes budí obdiv. Skrotiť auto s maximálkou 290 km/h museli upravené brzdy Brembo s ventilovanými kotúčmi. Opel tvrdil, že Lotus Omega držal desať rokov rekord najrýchlejšieho sériového sedanu. Prepracovaný podvozok bol nižšie k asfaltu a aerodynamický paket sa zas postaral o potrebný prítlak. V tomto prípade nebol rozhodne na parádu. Krása ostrej Omegy spočívala aj vo vykrojených zadných blatníkoch a niklových koncovkách výfukov, o ktorých sa nesnívalo ani Omege 3000.
Foto: Opel
Interiér so semišovým stropom a volantom sa mohol pochváliť anatomickými sedadlami Recaro v čiernej koži. Palubný počítač nahradili analógové hodiny. Za túto raketu ste ale zaplatili v Británii 48 000 libier a v Nemecku 112 000 mariek. Nebola to zlá investícia. Spolu sa vyrobilo len 630 kusov s logom Opla a 320 s logom Vauxhalu. Cena stále rastie. A podobne je to s ďalšou vzácnou Omegou. Má prívlastok 500 Evolution. Vznikla v roku 1991 pre potreby homologizácie okruhových špeciálov nemeckých majstrovstiev cestovných vozidiel DTM. Táto Omega vyzerala ako Lotus, hoci ju ladil dvorný tuner Opla, nemecký Irmscher.
Foto: Opel
Trojliter Omegy 3000 ostal bez zmeny objemu a nedostal ani turbá, ale jeho výkon sa vyšplhal na 172 kW. Disciplínu akcelerácie zvládala Omega Evolution za 7,5 sekundy. Nechýbalo ABS ani 18-palcové disky. Celkom vzniklo do roku 1992 501 kusov, teda o jeden viac, ako naznačuje názov edície. To sa už ale pomaly schyľovalo k striedaniu stráží. V roku 1993 prišla Omega B. Linky so starou Omegou však bežali až do roku 1994. Ako posledné končilo kombi Caravan. Okrem Európy ju produkovali aj v brazílskom Sao Caetano so znakom Chevroletu. Vychádzali z nej aj austrálske Holdeny Commodore, ktoré skončili až v roku 2000.
A zabudnúť by sme nemali ani na Opel Senator, postavený práve na prvej Omege so zhodným rázvorom ale väčšou karosériou a výhradne 6-valcami s objemom 2,5, 2,6 a 3,0 litra. Na rozdiel od Omegy však Senator neuspel. Na trhu pôsobil od roku 1987 do roku 1993 ale nástupcu už nikdy nedostal. Napokon, podobný osud mali aj veľké neprémiové sedany od konkurencie. Spomeňme aspoň Ford Scorpio či Renault Safrane.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda