Ford bol v sedemdesiatych rokoch v Európe silným hráčom. Zvlášť v Nemecku a vo Veľkej Británii, kde mal aj svoje závody. Novú modelovú ofenzívu v „osemdesiatkach“ odštartoval modelom Sierra v roku 1982. Predstavovala radikálnu zmenu. Nahradila totiž hneď dva modely – britskú Cortinu a nemecký Taunus. Projekt Toni spustila európska odnož v roku 1979. A mal s ním veľké ambície. Veď Ford sa doň rozhodol investovať 1,2 miliardy dolárov. Že sa chystá čosi výnimočné naznačil Fordu už v roku 1981 konceptom Probe III. Koeficientom čelného odporu vzduchu Cx 0,25, predstavovalo Probe priam aerodynamický zázrak. Práve z neho Sierra vychádzala. Bola to veľká odvaha, pretože v tom čase vládli autám hrany. Na cestách sa preháňali Opely Ascona, Peugeoty 505 či hranaté Volkswageny Passat.
Foto: Ford
Americké UFO s klasickým pohonom
Finálny dizajn bol výsledkom práce trojčlenného tímu. Stáli za ním Uwe Bahnsen, Robert Lutz a Patrick le Quément. Najmä posledné z mien neskôr vstúpilo do automobilovej histórie. Veď Patrick le Quément, neskorší šéfdizajnér Renaultu, má na konte kultové Twingo, Mégane, Clio, ale aj extravagantný Avantime či Velsatis. Premiéruabsolvoval nový liftback s dĺžkou 4,4 metra a rázvorom náprav 2 608 mm, čo vtedy stačilo na strednú triedu, v októbri 1982 na autosalóne v Birminghame. Koeficient odporu vzduchu síce stúpol v porovnaní s konceptom na 0,34, ale o futuristický charakter Sierra rozhodne neprišla. Paradoxne, kým exteriér zaváňal budúcnosťou, technika Sierry až taká pokroková nebola. Mala pozdĺžne uložené motory a zadný náhon, teda klasickú koncepciu.
Foto: Ford
V tom čase už pritom cestám vládol predný náhon. Klasický lejaut však Sierra dopĺňal relatívne moderným podvozokm s nezávislým zavesením všetkých kolies. Predné boli uchytené na tlmičových vzperách McPherson a zadné na uhlovej náprave s rozvidlenými trojuholníkovými ramenami. O komfort sa starali vinuté pružiny a hydraulické tlmiče. Náklony redukovali stabilizátory. Vzadu si musela Sierra vystačiť s bubnovými brzdami. Za posilňovač hrebeňového riadenia si zákazníci priplatili, v tých rokoch nič nezvyčajné. Ponuku motorov tvorili atmosférické 4-valce OHC s objemom 1,3 (44 kW), 1,6 (55 kW) a 2,0 litra (77 kW). Luxusný vidlicový 6-valec 2,3 V6 (84 kW) bol staršieho dáta, čo dával jasne najavo rozvodom OHV. Nechýbal ani naftový motor 2,3 D (49 kW) od Peugeotu. Bol hlučný no úsporný. Cestu si našiel najmä k taxikárom.
Foto: Ford
Kombi aj kultový Cosworth
Spolu s bohato zaskleným liftbackom s trojicou bočných okien sa predstavilo aj trojdverové kupé a k tomu nesmierne praktické kombi Turnier s objemom kufra od 430 do 1 962 litrov. Ostatné verzie ponúkali v základe približne 400-litrový batožinový priestor. Interiér bol priestranný, presvetlený a veľmi moderný. Prím tu hrali plasty, ktoré v tom čase vtrhli do automobilovej produkcie. Integrovaná palubná doska mohla mať preto zložité tvary a stredovú konzolu natočenú na vodiča, tak ako v BMW. Lenže, hoci sa za Sierrou na ulici každý otočil, nie každý ju chcel. Futuristický vzhľad kritizovali dokonca aj motoristické médiá, najmä tie britské. Jednoducho, prvotný záujem bol pre vedenie Fordu veľkým sklamaním. Konzervatívni zákazníci Fordu sa radšej poponáhľali s kúpou posledných Cortín. Pomohla až masívna reklamná kampaň.
Foto: Ford
V roku 1984 pribudla športová verzia XR4i 2,8 V6 s výkonom 110 kW. Napriek tomu, že mala len dvoje dverí, na každej strane disponovala trma oknami. Stĺpik navyše znamenal vyššiu tuhosť karosérie. No XR4i ste spoznali najmä vďaka dvojitému spojleru v štýle konceptu Probe III. Pôvodne mala táto verzia nahradiť Ford Capri, ale jeho popularitu nikdy nedosiahla. Absolútny vrchol predstavovala Sierra RS Cosworth, ktorá sa z dôvodu homologizácie súťažných verzií objavila v roku 1985. Ako inak, o tuning motora sa postaral Cosworth. Výkon radového 4-valca so štyrmi ventilmi na valec a rozvodom DOHC zvýšilo turbodúchadlo až na 150 kW. Takže Sierra Cosworth s hmotnosťou len približne 1 200 kg šprintovala na stovku za 6,3 sekundy a v rozlete skončila až pri údaji 240 km/h.
Foto: Ford
Dve modernizácie a finálny sedan!
Raritou je Sierra 4×4 s motorom 2,8 V6, ktorá využívala medzinápravový diferenciál Ferguson FD. V roku 1987 čakala na Sierru prvá veľká modernizácia. Prepracované predné reflektory zasahovali smerovými svetlami až do nárazníkov v štýle väčšieho a mladšieho Scorpia. O čosi väčšie bolo čelné okno a celkový dizajn pôsobil uhladenejšie. V interiéri si Sierra polepšila vďaka novým výplniam dverí. Výkony motorov išli mierne nahor. Objavila sa nová Sierra 1,8 s výkonom 66 kW. Bezpečnostnou novinkou sa stalo štandardne dodávané ABS. Naftové Sierry zamenili starý motor Peugeotu za vlastný preplňovaný diesel 1,75 Endura s výkonom 55 kW. Ale tú najväčšiu zmenu predstavoval nový sedan, s ktorým sa pôvodne vôbec nepočítalo. Veď Sierra začínala ako superaerodynamický koncept Probe III. Čuduj sa svete, dizajnérom sa napriek tomu podarilo vytvoriť efektný kufor, zadné stĺpiky oživili plastové lišty.
Foto: Ford
O dva roky neskôr sa pod kapotou objavil modernejší 4-valec 2,0 DOHC (88, 92 kW) s dvojicou vačkových hriadeľov v hlave valcov. V roku 1989 nasledovala posledná modernizácia. Smerové svetlá stratili oranžovú farbu, tak ako to bolo v tom čase módne, a na pôvodne čierne nárazníky sa dostal lak karosérie. Zadné svetlá s dymovým efektom posunuli dizajn Sierry opäť o čosi vyššie. V kabíne sa objavil nový volant. Ovládal sa o to lepšie, že posilňovač riadenia sa dostal do štandardnej výbavy, rovnako ako elektrické sťahovanie predných okien. Výroba Sierry sa skončila v marci roku 1993, keď ju nahradilo Mondeo s predným náhonom. Za jedenásť rokov zišlo z liniek v Kolíne nad Rýnom, belgickom Gente, írskom Corku či dokonca v Brazílii a na Novom Zélande viac ako dva milióny exemplárov (2 007 500 ks).
Do bývalého Československa sa Sierra dovážala cez Tuzex od roku 1985. Stála 35 450 bonov. Dopriať si ju preto mohlo len zopár vyvolených. Po páde železnej opony sa už predávala cez oficiálne zastúpenie Fordu. V roku 1991 si za verziu 1,6i CL pýtal Ford podľa oficiálneho cenníka 630 000 korún. Stretnúť dnes Sierru na ceste je veľká vzácnosť. Tak ako veľa áut z osemdesiatych rokov, padla za obeť korózii alebo šrotovnému, ktoré umožnilo majiteľom starých áut dostať sa k novým. Zabudnúť sa na ňu však naozaj nedá. V roku 1982 pôsobila na ceste ako zjavenie z vesmíru. A zaujímavé je, že napriek počiatočným výhradám k jej odvážnemu dizajnu sa nakoniec ukázali tvary Sierry ako dostatočne nadčasové. A ešte paradoxnejšie je, že kariéru zakončila verziami s klasickejšou trojpriestorovou karosériou.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda