Účinok bŕzd je závislý od množstva faktorov. Nielen od samotnej brzdovej sústavy či povrchu vozovky, ale najmä od pneumatík. Tie sú limitom aj pre tie najdokonalejšie karbón-keramické brzdy. Na asfalt totiž možno preniesť brzdný moment len na miestach, kde sa auto dotýka zeme. Švédska spoločnosť Autoliv sa na vec pozrela z iného uhla. Jednoducho si položila otázku, či by nebolo možné brzdiť auto aj inak, než kolesami? Výsledkom je vákuový systém Torricelli, pomenovaný podľa talianskeho matematika a fyzika Evangelistu Torricelliho, ktorý experimentoval so vzduchoprázdnom.
Švédi teda vyvinuli akúsi vákuovú platňu, ktorá sa vysunie zo zadnej časti podvozka a prisaje sa k asfaltu. Toto „piate koleso“ vytvorí prídavné trenie, a teda aj brzdný moment. A to taký veľký, že je schopný skrátiť brzdnú dráhu vozidla z rýchlosti 50 km/h o 40 %. Testovací Mercedes-Benz triedy E tak zastavil na dráhe dlhej len 10,8 metra, kým bez systému Torricelli potreboval až 15,3 metra. Podmienkou je však hladký asfalt, ktorý dokáže zabezpečiť prisatie platne k vozovke. A je tu ešte jedna podmienka – systém je funkčný do rýchlosti 70 km/h, inak hrozí poškodenie.
Pravdu povediac, Autoliv nie je celkom prvý, ktorý prišiel s myšlienkou prídavného brzdiaceho telesa. Napríklad Mercedes-Benz predstavil v experimentálnom modeli ESV (Experimental Safety Vehicle) na báze triedy S už v roku 2009 špeciálny nafukovací vankúš, ktorý sa rozvinul v núdzovej situácii pod prednou časťou vozidla, čím vytvoril prídavné trenie. Torricelli má však v porovnaní s ním viacero výhod. Je použiteľný opakovane a pri jeho aktivácii nestráca vodič kontrolu nad vozidlom, pretože riadenie zostáva plne funkčné.
Rafinovanosť systému Torricelli spočíva aj v tom, že brzdný moment vytvára prisatím a nie tlakom. V opačnom prípade by totiž došlo k nadľahčovaniu zadnej nápravy, a teda aj zníženiu trakčných schopností pneumatík. Je to teda akýsi „hák“ či kotva, ktorá pomáha zabrzdiť vozidlo podobne ako pristávajúce stíhačky lietadlových lodí, len si vystačí bez pomocných lán. Kedy sa tento „zlepšovák“ dostane do výroby, a či vôbec, nie je zatiaľ známe. Každopádne by išlo o pomerne drahý systém, ktorý by potreboval vlastný zdroj podtlaku aj dostatok priestoru na montáž.