Ottov cyklus je úplne štandardný cyklus štvortaktných spaľovacích motorov. Máme tu fázu sania, kompresie, expanzie a výfuku. V posledných rokoch sa však stále viac rozširuje takzvaný Atkinsonov cyklus. A to najmä vďaka Toyote, ktorá ho využíva vo svojich hybridných modeloch. Rozdiel spočíva v tom, že sací ventil sa zatvorí až po začiatku kompresie. Časť vzduchu alebo zmesi vzduchu s benzínom sa tým opäť vytlačí do sacieho traktu. Na čo je to dobré?
Jednoducho sa umelo skráti kompresná fáza v prospech tej expanznej. Teória znie, že počas expanzie dokáže potom horiaca zmes odovzdať piestu viac energie. Má na to viac času. Naozaj to funguje. Výkon motora je síce nižší, ale účinnosť vyššia. Millerov cyklus je podobný ako ten Atkinsonov s tým rozdielom, že sa týka preplňovaných motorov. A teraz prichádza Volkswagen s ďalším cyklom. Volá sa Budackov, podľa vynálezcu tohto princípu, a veľmi sa podobá na ten Atkinsonov.
S tým rozdielom, že fáza kompresie sa neskráti oneskoreným, ale práveže skorším uzatvorením sacieho ventilu. Zavrie sa teda ešte skôr, ako piest dosiahne dolnú úvrať. Takže do valca sa dostane opäť menej vzduchu. Tým sa opäť zníži kompresný pomer voči expanznému a zvýši účinnosť spaľovania. Nehovoríme pritom o nejakom experimentálnom motore. Volkswagen ho už aplikoval v motore TSI radu EA888 v 7-miestnom Tiguane, určenom pre USA. Pochopiteľne, v Budackovom cykle beží motor len pri nízkom zaťažení.
Len čo je potrebný plný výkon, motor sa prepne do klasického Ottovho cyklu. Používa na to variabilný vačkový hriadeľ, ktorý sa posunutím prepne na iný profil vačky s dlhším otvorením sacích ventilov. Podľa americkej normy EPA, ktorá je realistickejšia ako európska NEDC, spotrebuje Tiguan s týmto 4-valcom priemerne 8,7 litra benzínu na 100 km.