Prvá jazda: Kia Rio – Fabia má problém

Dizajn tretej generácie Kie Rio korešponduje s ostatnými modelmi značky a je ďalším hrdým podpisom dizajnérskeho týmu vedeného famóznym Peterom Schreyerom. Ako prvý sa predstavil päťdverový hatchback, trojdverová verzia prišla s krátkym časovým odstupom hneď za ním.

Popisu a akejsi analýze dizajnu sa vyhnem, jednak si svoj názor na tvary auta urobí každý sám a jednak je to mimoriadne subjektívna záležitosť. Napíšem len toľko, že mne sa nové Rio páči. Pôsobí masívnejšie, jeho proporcie sa mi zdajú vyvážené a nie je na ňom nič, čo by mi vyslovene vadilo.

Foto: Kia

Kia Rio Dizajn auta je podriadený európskemu vkusu.

Z praktického hľadiska je menším prehreškom len horší výhľad spoza volantu, ktorý je však daňou za aktuálny dizajnérsky jazyk charakteristický vysokým bočným pontónom a čelným sklom posunutým čo najviac dopredu (v prípade Ria o celých 160 mm). Malým deťom môžu vadiť aj zužujúce sa zadné okná, vodičovi potom výhľad šikmo vzad cez mohutné C-stĺpiky. V tomto prípade bude naozaj lepšie naučiť sa cúvať pomocou spätných zrkadiel, vtedy šírku zadných stĺpikov prakticky nevnímate. To je však asi všetko, čo by ste mohli tvarom nového Ria vytknúť.

Foto: Kia

Kia Rio Čelné sklo je teraz o celých 160 mm posunté dopredu.

Ako z učebnice

Posed za volantom je príjemný, rozsah nastavení volantu a sedadiel dostatočný a kvalita všetkého okolo je príjemná. Vyzerá to ako odpísané z nejakej marketingovej brožúry, no v skutočnosti som mal pri prvom kontakte s autom presne tieto pocity.

Foto: Kia

Kia Rio Zo spracovania interiéru je cítiť dôraz na kvalitu. V tejto oblasti dokonca začína Kia predbiehať niektorých európskych konkurentov.

Páči sa mi aj stvárnenie palubnej dosky a najmä kvalita jej spracovania. Vôbec som nemal pocit, že sedím v lacnom kórejskom aute. Naopak, Kia začína dávať v oblasti použitých materiálov lekcie niektorým európskym značkám. Vysoká úroveň kabíny nového Ria by v podstate ani nemala byť prekvapením, kompletný návrh auta totiž pochádza z európskej centrály značky vo Frankfurte, kde poznajú potreby náročných Európanov hádam najlepšie.

Foto: Kia

Kia Rio Ovládanie palubného počítača sa po vzore ostatných modelov Hyundai/Kia presunulo na zvislé rameno volantu.

Testované exempláre disponovali maximálnou možnou výbavou, vrátane navigácie so 7-palcovým displejom, cúvacej kamery alebo príplatkovej audiosústavy od spoločnosti Arkamys. Musíte uznať, že objektívne zhodnotiť takto vybavené auto nie je nijako ľahká úloha. Uvidíme, aké verzie sa budú najviac predávať na Slovensku, no ani v základných výbavách to určite nebude zlé.

Foto: Kia

Kia Rio Vyhrievanie sedadiel je teraz dvojstupňové.

Viac miesta vpredu aj vzadu

Silnou stránkou nového auta je vnútorný priestor, najmä v oblasti šírky interiéru. Vďaka rázvoru predĺženému o 70 mm je dostatočne veľkorysá aj ponuka miesta na kolená zadných cestujúcich. Rio je celkovo veľmi vzdušným autom a mám dojem, že bude jedným z najpriestran­nejších áut v segmente.

Sedan sa na Slovensko nepozrie

Podľa predstaviteľov automobilky je vo finálnom vývoji aj klasický trojpriestorový sedan, ten sa však na slovenský trh nedostane. Je určený výhradne pre Turecko, Rusko a vybrané trhy Východnej Európy. Slováci sa môžu tešiť na troj a päťdverový hatchback.

Dva benzínové a dva naftové motory

Nové Rio je od začiatku k dispozícii s novým základným benzínovým štvorvalcom 1.2 D-CVVT (63 kW/86 k), silnejšiu alternatívu potom tvorí motor 1.4 CVVT (80 kW/109 k) známy aj z iných modelov Hyundai a Kia. Kým slabší spolupracuje s päťstupňovou manuálnou prevodovkou, silnejší motor môžu zákazníci kombinovať so šesťstupňovým manuálom alebo štvorstupňovou automatickou prevodovkou s klasickým hydrodynamickým meničom.

Foto: Kia

Kia Rio Za motory sa nové Rio naozaj nemusí hanbiť.

Naftovú ponuku tvorí úplne nový trojvalec 1.1 CRDi (55 kW/75 k) a známy štvorvalec 1.4 CRDi vyladený na 66 kW/90 k. Naftové motory Kia kombinuje výlučne so šesťstupňovými manuálnymi prevodovkami.

Za volantom

Musím priznať, že hodnotenie prvých dojmov z jazdy je veľmi zradná vec. Zažil som to už mnohokrát. Jednoducho sadnete do nového, nalešteného auta, jeho interiér vonia novotou, z výbavy skúšaného auta sa vám točí hlava a z každého rohu sa na vás usmievajú ľudia s logom Kia na tričkách. No skúste vtedy myslieť na niečo iné, ako na kladné stránky auta.

Foto: Kia

Kia Rio Konštruktéri popracovali na podvozku, Rio si teraz poradí aj s horšími povrchmi ciest.

Zradné sú aj povrchy ciest, na ktorých sa jazdí. Verte, že výber destinácie nie je limitovaný len ubytovacími kapacitami a ich cenou. Som presvedčený, že rovnako dôležité sú aj povrchy ciest, po ktorých budú novinári s autami jazdiť. Tie na západnom pobreží Portugalska síce povrchom vzdialene pripomínali slovenské, no aj tak sa vo väčšine prípadov jazdilo na príkladne hladkom asfalte s tak jemnou štruktúrou, že človek nemal šancu zhodnotiť odhlučnenie podvozku. Napriek tomu som mal pocit, že práve v tejto oblasti urobilo Rio obrovský skok.

Ako prvú som vyskúšal benzínovú verziu s motorom 1.2 D-CVVT. Na tento agregát som bol zvedavý od začiatku, myslím si totiž, že si ho na Slovensku zvolí nemalá časť zákazníkov. Na moje prekvapenie oň nebola medzi novinármi až taká bitka, takže som si mohol vyberať dokonca farbu auta. A to sa veru často nestáva.

Foto: Kia

Kia Rio O bočných náklonoch sa ani nemusíme baviť, sú minimálne.

Skúšané auto jazdilo na 16-palcových zliatinových diskoch obutých do pneumatík Kumho Solus KH17 s rozmermi 195/55 R 16. Je neuveriteľné, že už aj základná verzia malého auta dnes jazdí na pneumatikách širokých 195 mm (základom budú 15-palcové disky). Musím však uznať, že ani pneumatiky s profilovým číslom 55 nedokázali podvozok vyviesť z rovnováhy. Staré Rio bolo totiž známe tvrdosťou zadných tlmičov. Krátku priečnu nerovnosť predná náprava ako tak odfiltrovala, ale ľahký zadok vždy nepríjemne nadskočil. Sedan bol na tom lepšie, ale hatchback si s podobnými nerovnosťami jednoducho nedokázal poradiť. To nové Rio tento problém nepozná. Krásne odfiltruje takmer všetko a je jedno, či v aute sedí len šofér, alebo štvorica urastených novinárov.

Foto: Kia

Kia Rio Stabilite prospelo aj zväčšenie predného aj zadného rozchodu (vpredu o 51, vzadu až o 65 mm).

Páčilo sa mi, ako si základný motor dokázal poradiť s autom aj v nižších otáčkach. Pre potreby normálnej jazdy ste ho nemuseli nijako extrémne vytáčať a zabrať dokázal už tesne nad hranicou 1500 otáčok. Miestami som mal pocit, že je prepĺňaný turbodúchadlom. Nijako mu nevadilo ani zapínanie a vypínanie klimatizácie, čo sa pri základných motorizáciách naozaj nestáva často. O pružnosti motora svedčí aj to, že v miernom stúpaní na mňa už pred dosiahnutím hranice 2000 otáčok začal blikať asistent radenia, ktorý si pýtal preradenie z trojky do štvorky. Na atmosférickom benzínovom motore s objemom 1,2 litra!

Subjektívny pocit sily sa vytratil až pri potrebe prudkej akcelerácie, kedy sa malému štvorvalcu zrazu akosi nechcelo do otáčok. Dôvodom môžu byť dlhšie vyššie prevody (v záujme ekológie a jazdy na diaľnici) a fakt, že pohotovostná hmotnosť plne vybavenej verzie prekračuje hranicu 1200 kg. Myslím si však, že väčšinu svojho života strávi motor 1.2 D-CVVT v spodnom spektre otáčkomera pri pokojnej defenzívnej jazde krajinou. A tá mu ide prekvapujúco dobre. Inak, päťstupňová manuálna prevodovka skúšaného auta bola príjemne presná.

Pri výmene áut sa mi ušla verzia s druhým ponúkaným benzínovým motorom 1.4 CVVT. Ide o agregát známy z ostatným modelov koncernu Hyundai a v takmer nezmenenej podobe slúžil aj v druhej generácii Ria. Konštruktéri ho samozrejme upravili (na tlačovej konferencii hovorili niečo o zmenšení vnútorného trenia, optimalizácii ventilového rozvodu a tak podobne), nemohol som sa však zbaviť pocitu, že v spodných otáčkach bol jeho dynamický prejav veľmi podobný menšiemu agregátu (ak nie dokonca horší). Vo vyšších otáčkach už bol rozdiel pochopiteľne výraznejší. Dynamike silnejšej verzie pomohla aj šesťstupňová manuálna prevodovka s jemnejším odstupňovaním a presným chodom.

Trochu som sledoval aj spotrebu a na úseku, kde som s menším motorom jazdil za rovných 6 l/100 km, si väčší agregát vypýtal o pol litra viac. Podľa mňa však neboli motory poriadne zabehnuté, takže nejaké vážne závery si z týchto hodnôt nevytvárajte.

Verzia s motorom 1.4 CVVT jazdila na pneumatikách Continental ContiSportContact 5 s rozmermi 205/45 R 17 a poviem vám, to sú už teda poriadne valce. Malý profil pneumatiky asi dával diskom pekne do tela, pretože na horších povrchoch riadenie znervóznelo a na dierach bol podvozok hlučnejší. Mňa osobne by na tento rozmer v Kii neprehovorili, no je pravdou, že aj s týmito veľkými (a ťažkými) kolesami si pružiny a tlmiče Ria nakoniec nejako poradili.

K naftovej verzii s motorom 1.1 CRDi som sa počas skúšobných jázd žiaľ nedostal.

Má šancu na úspech

Prvé krátke stretnutie s Riom mi dalo jednoznačnú odpoveď na otázku, či má šancu uspieť medzi súčasnými malými autami. Jednoznačne má. Je cítiť, že automobilka do jeho vývoja vrazila obrovské peniaze, novou karosériou nemaskuje starú techniku a tak ako sa patrí, okrem výbavy a oku lahodiaceho interiéru sa konštruktéri pohrali aj s nastavením podvozka. Zavedení hráči tak majú dobrý dôvod obávať sa o svoje pozície. Kórejci zasa raz vystrčili poriadne ostré zuby.