Toyota vyjadrila svoje vážne pochybnosti o platnosti, použitej metodike a dôveryhodnosti pokusu demonštrovať údajné „samovoľné zrýchľovanie“ vozidla Toyota Avalon, ktorý uskutočnil expert prof. David Gilbert z Univerzity Southern Illinois. Video bolo odvysielané v relácii ABC News a objavil sa aj na webových stránkach.
V pokuse odvysielanom 22. februára 2010 na kanáli ABC prof. Gilbert za asistencie redaktora Briana Rosse tvrdil, že odhalil „nebezpečnú“ chybu v elektronickom riadiacom systéme Toyota, ktorá údajne môže viesť k neúmyselnému zrýchľovaniu vozidla. O deň neskôr potom prof. Gilbert ponúkol predbežnú správu so závermi svojich skúmaní v svedectve pred americkou Snemovňou reprezentantov, podvýborom pre energetiku a obchod zaoberajúcim sa dohľadom a vyšetrovaním.
Pozrite si sporné video:
Technici spoločnosti Exponent, ktorá je jednou z popredných amerických poradenských spoločností pre technické a vedecké záležitosti, v spolupráci s technikmi spoločnosti Toyota následne pokusy pána Gilberta preskúmali a zopakovali s reprezentatívnou vzorkou vozidiel iných značiek, pričom dosiahli podobné výsledky. Riaditeľka pre elektronické systémy z Technického centra Toyoty Kristen Tabar sumarizuje tri najvýznamnejšie sporné body vykonštruovaného pokusu prof. Gilberta. „Po prvé: elektrický obvod, ktorý bol spätne analyzovaný a opäť zapojený, sa nebude správať rovnako ako pôvodne navrhnutý a implementovaný obvod,“ uviedla Kirsten Tabar. „Po druhé: od žiadnej automobilky by sa nemalo očakávať, že má navrhovať postupy detekcie umelo vyvolaných udalostí bez toho, aby existovali akékoľvek dôkazy o tom, že takéto udalosti môžu v reálnom svete nastať. "Po tretie: ak by umelo vyvolané podmienky vytvorené prof. Gilbertom skutočne v reálnom svete nastali, existovali by o tom zistiteľné dôkazy.“
Technici spoločnosti Exponent a automobilky Toyota nenašli žiadne dôkazy o tom, že by niektorý z krokov vyskytujúcich sa v pokuse prof. Gilberta v reálnom svete existoval. Samotná skutočnosť, že Toyota Avalon použitá prof. Gilbertom v rámci pokusu nehlásila chybový kód diagnostiky preto neznamená, že bezpečnostnú poruchu nie je možné detekovať. To isté platí aj pre reprezentatívnu vzorku vozidiel iných výrobcov, ktoré spoločnosti Exponent a Toyota testovali.
Foto: ABC
Ako sa ukázalo pri svedectve pred americkým Kongresom, predbežná správa prof. Gilberta bola objednaná Seanom Kaneom, plateným zástupcom súdnych právnikov angažujúcich sa v sporoch s automobilkou Toyota a ďalšími výrobcami automobilov. Pán Kane tiež vystúpil vo vysielaní ABC News a podporil tvrdenie, že pokus prof. Gilberta odhalil poruchu v systéme elektronicky regulovanej škrtiacej klapky, ktorá by mohla viesť k nechcenému zvyšovaniu otáčok motora vo vozidlách Toyota a Lexus. V spravodajskej relácii nebol nijako spomenutý vzťah medzi pánom Kaneom, prof. Gilbertom a súdnymi právnikmi podporujúcimi obhajobu pána Kanea, ani nebola ponúknutá príležitosť automobilke Toyota pozrieť si tento pokus, ani čas zaujať k tomu nejaký postoj.
Toyota zastáva názor, že verejnosť aj výbory amerického Kongresu boli pokusom prof. Gilberta a spravodajstvom ABC News mylne informované. To umožnilo vznik nepodložených pochybností o bezpečnosti vozidiel značiek Toyota a Lexus. Toyota je aj naďalej pevne presvedčená o dokonalej funkčnosti systému elektronicky regulovanej škrtiacej klapky vo svojich vozidlách, pričom médiám ani Kongresu neboli doteraz predložené žiadne presvedčivé dôkazy o tom, že by to malo byť inak. Elektronické systémy vo vozidlách Toyota sú vybavené niekoľkonásobným istením, ktoré v prípade zlyhania systému vypne alebo zníži výkon motora. Ani po podrobných testoch týchto systémov automobilkou Toyota sa neukázali žiadne známky nesprávnej činnosti, ktoré by mohli viesť k neúmyselnému zrýchľovaniu.
Z komplexnej analýzy uskutočnenej celosvetovo uznávanou technickou spoločnosťou Exponent a aj vlastného testovania automobilkou Toyota vyplývajú nasledujúce závery týkajúce sa pokusu profesora Gilberta:
• Elektronické systémy vozidla boli niekoľkými rôznymi spôsobmi analyzované a prestavené s použitím konkrétnej postupnosti krokov a v podmienkach, ktoré v reálnej prevádzke nemôžu prakticky nikdy nastať bez viditeľných dôkazov.
• Elektronické systémy vozidla Toyota boli aktívne upravené tak, aby imitovali stav, keď je naplno zošliapnutý plynový pedál.
• Veľmi podobné výsledky boli preukázateľne dosiahnuté aj pri vozidlách iných výrobcov.
Ďalšie nehody Toyoty Prius
V Spojených štátoch došlo k ďalším nehodám Toyoty Prius. Podľa dnešnej správy DPA sa to udialo v utorok v New Yorku. V New Yorku vodička stratila kontrolu nad vozidlom, ktoré začalo zvyšovať rýchlosť bez jej pričinenia. Vyletela z cesty a zastavila ju až stena pri ceste. Pri havárii utrpela ľahké zranenia.
Podobný prípad sa stal v Kalifornii. Vodič Priusu James Sikes uviedol, že na hybridnom vozidle sa zasekol pedál a ten dosiahol postupne rýchlosť 90 míľ za hodinu (150 km/h). Volal telefonicky o pomoc. Našťastie v jeho blízkosti sa nachádzala hliadka. Policajt Todd Niebert išiel vedľa Sikesa a cez megafón mu dával pokyny, ako dokáže znížiť rýchlosť. Radil mu zatiahnuť ručnú brzdu a tlačiť na brzdový pedál, súčasne mal vypnúť motor. Keď rýchlosť Sikesovho auta klesla pod 50 míľ za hodinu (80 km/h), vypol motor a postupne spomaľoval, až kým nezastal. Niebert uviedol, že sa ešte predtým v určitom momente zaradil pred Sikesa, ale ich autá sa nedotkli.
Foto: ABC
Sikes na tlačovej konferencii povedal, že sa rozhodol predbehnúť vozidlo pred ním. Keď stlačil plynový pedál, ten poskočil a zostal zaseknutý. Tlačil na brzdu, ale auto nezastavovalo. Sikes uviedol, že bol v servise, aby skontrolovali jeho vozidlo, ale nepochodil. Informovali ho, že jeho auto bolo vyrobené v termíne, na ktoré sa dodatočné kontroly nariadené výrobcom nevzťahujú.
Incident sa Sikesovi prihodil v tom istom okrese, kde vlani v auguste havaroval z rovnakej príčiny Prius a traja členovia posádky, rodinní príslušníci, prišli o život. Práve toto nešťastie viedlo k prvej masovej kontrole modelu Prius v USA.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda