Aj Renault mal kedysi vlastný superšport

Renault má talent na výrobu skvelých športových áut. To je neodškriepiteľný fakt. Športové oddelenie automobilky dnes chrlí jeden výborný model za druhým a zvyšuje hodnotu značky RenaultSport nevídaným tempom. Čierny bod si Renault zaslúži len za spôsob marketingového oživenia značky Gordini. Modré Renaulty Gordini sa totiž od bežných sériových verzií vždy odlišovali ostrejším a nekompromisnejším prístupom. Ak ste šoférovali Gordini, mali ste záruku, že vás žiadny sériový Renault na ceste nikdy nedostane. Novodobý Renault sa však postaral o prvú výraznú devalváciu tejto ochrannej známky tým, že z nej urobil len modré kópie inak skvelých verzií RS. Podobný prístup kedysi zvolil aj Fiat, keď svoje bežné päťvalcové Stilo nazval Abarth. Auto, ktoré nikdy nikto nebral vážne.

Nemyslite si však, že Renault sa naučil stavať poriadne športové autá až dnes. Nadšenie a vášeň konštruktérom Renaultu nechýbali ani v minulosti. Stačí spomenúť legendárne R8 Gordini, R12 Gordini, R5 Turbo, či šialené Clio V6 s motorom za prednými sedadlami. Bol tu však ešte jeden model. Nad všetkými spomínanými vyčnieval svojim exotickým nádychom a chuťou zakúsiť sa každému Porsche v okolí do zadku. Renault Alpine A 610. Bol posledným modelom Alpine postaveným v Dieppe. Ukončil tak rad slávnych športových modelov, na začiatku ktorých stál Alpine A 110.

Foto: Renault

Renault Alpine A 610 V Anglicku sa predával ako Renault GTA.

Príťažlivá plastová karoséria A 610 (c_d 0,28) ukrývala konvenčný, už vtedy starnúci motor 3.0 V6 PRV známy okrem iných aj z Renaultu 25. Ani to však nemohlo ohroziť auru výnimočnosti, ktorá sa nad A 610 celý čas vznášala. Turbodúchadlo dokázalo jeho výkon vyhnať až k hranici 184 kW (250 k), čo bolo dosť na to, aby napriek širším zadným pneumatikám (vpredu 205/45 ZR 16, vzadu 245/45 ZR 16) dokázal Alpine pri každej akcelerácii neposlušne zametať zadkom a vlniť štíhlou prednou časťou ako Porsche. Napriek motoru umiestnenému tesne pred zadnou nápravou v sebe nemal zákernú povahu a aj keď neodpúšťal chyby, nevyžadoval od šoféra toľko, čo náročnejšie Porsche 911.

Foto: Renault

Renault Alpine A 610 Aerodynamike boli podriadené aj zapustené kľučky na dverách.

Alpine však mal aj tienisté stránky, ktoré sa postarali o to, že ich nakoniec vzniklo len o niečo viac ako 800 (816 – 818, zdroje sa rozchádzajú). Jeho interiér bol plný chaoticky porozhadzovaných ovládačov, lacné plasty nikdy spolu nelícovali a tvary palubnej dosky pripomínali, že ju navrhoval niekto, kto sa pritom inšpiroval litrami kvalitného francúzskeho vína. Jeho silnou stránkou nebola ani spoľahlivosť.

Alpine A 610 Turbo dieru do sveta superšportov nikdy neurobil, na cestách nezahanbil Porsche ani Ferrari, no bol krásnym aerodynamickým dôkazom, že aj z konvenčnej techniky sa pri správnej miere nadšenia a srdečného prístupu dá postaviť výnimočné auto s návykovými jazdnými vlastnosťami. Iracionálne auto, ktoré by v dnešnom svete zaniklo skôr, než by sa vôbec dostalo do sériovej výroby.

.