Koniec prudkého pádu? Automobilky zažili ťažký polrok

Foto: SHUTTERSTOCK

renault, showroom, predajňa Predajne áut boli zatvorené od 16. marca do 22. apríla.

V júni sa na Slovensku predalo 7 502 áut. V porovnaní s minulým rokom ide o pokles na úrovni 20,16 percenta. Síce ide o vysoké číslo, no zo štatistiky Zväzu automobilového priemyslu SR (ZAP) je zrejmé, že pokles sa zastavil.

Prepad predajov zažil svoj vrchol v apríli, kedy sa na Slovensku prepadol o 61,5 percenta. Prvý polrok tak predaje nových osobných áut uzatvorili s prepadom 34,68 percenta. “Nie je sa čomu diviť. V mesiacoch marec až máj sa život v distribučných sieťach nie len na Slovensku úplne zastavil. Stála aj výroba nových vozidiel, takže predaje sa len ťažko rozbiehali, lebo bolo potrebné dopĺňať sklady predajcov,” uviedol Ján Pribula, generálny sekretár ZAP-u.

Podobná situácia je v celej Európe. Podľa európskeho združenia automobilových výrobcov ACEA, ktoré monitoruje trh v 27 krajinách, sa od januára do konca júna zaregistrovalo v Európe 4 281 549 nových osobných áut, čo bolo o 38,1 percenta menej ako rok predtým.

Na Slovensku sú okrem predajcov najviac postihnuté samotné fabriky. Bratislavský Volkswagen (VW), trnavský PSA, žilinská Kia aj nitriansky Jaguar Land Rover boli nútení odstaviť produkciu. Napríklad francúzska fabrika pôsobiaca v Trnave v čase odstávky nevyrobila 72-tisíc áut.

Neistá budúcnosť

Otázne sú vyhliadky do budúcnosti. V súčasnosti sa odhady o celkovom poklese predajov rôznia. “Z pohľadu Slovenskej ekonomiky je kľúčový predaj automobilov vo svete. Tam sa tento rok odhaduje pokles dopytu o 20 a 30 percent,” povedal Robert Chovanculiak, analytik Inštitútu INESS. S podobným odhadom pracuje aj ZAP, ktorý dodáva, že zatiaľ nad koncoročnými číslami visí veľa otáznikov.

Pre automobilky bude kľúčovým vývoj v nasledujúcich mesiacoch. “Ďalšiemu oživeniu trhu by pomohli schémy na podporu trhu s vozidlami s nízkymi prípadne nulovými emisiami tak, ako sa postupne začínajú prijímať v jednotlivých krajinách EÚ,” uviedol Pribula. Podľa jeho slov je potrebné s rozvojom vozidiel s alternatívnymi palivami investovať aj do infraštruktúry pre nabíjanie.

Rezort hospodárstva už v máji uviedol, že o zavedení dotácií na nákup nových áut, tzv. šrotovného, neuvažuje. Podľa Pribulu by štát mal zabezpečiť, aby sa na Slovensko nedostávali vo veľkom množstve staršie jazdené autá zo zahraničia. “Je treba zmeniť systém registračných poplatkov, ktorý v súčasnosti zvýhodňuje registrácie starších vozidiel,” dodáva Pribula.

V Európe majú v prvom polroku najväčšie prepady krajiny, ktoré boli pandémiou koronavírusu zasiahnuté najviac. Na prvom mieste v rebríčku prepadov skončilo Španielsko, kde sa v prvých šiestich mesiacoch jeho trh zrútil o 50,9 percenta. So 46,1 percentami ho nasleduje Taliansko.