Európska asociácia výrobcov áut síce berie na vedomie ambície Európskej komisie na zavádzanie vozidiel s nulovými emisiami, no tempo, ktoré EÚ predpokladá, považuje za nereálne. „Vízia mať na cestách do roku 2030 tridsať miliónov elektromobilov je, bohužiaľ, ďaleko od dnešnej reality,“ hovorí generálny riaditeľ ACEA Eric-Mark Huitema. A to aj napriek tomu, že automobilový priemysel venuje veľkú časť svojho rozpočtu do vývoja, ktorý predstavuje ročne 60,9 miliardy eur, práve do nových dekarbonizačných technológií.
Podľa prieskumu ACEA bolo vlani na európskych cestách z celkovo 243 miliónov zaregistrovaných vozidiel menej ako 615 000 s nulovými emisiami, teda elektromobilov a vodíkových vozidiel s palivovými článkami. To je iba 0,25-percentný podiel z vozového parku. „Aby sme splnili cieľ komisie, potrebovali by sme v priebehu desiatich rokov zaznamenať 50-násobný nárast predaja áut s nulovými emisiami,“ vysvetlil Huitema. To je podľa neho nereálne aj z dôvodu nedostatočnej nabíjacej infraštruktúry.
Vozový park Európy podľa typov pohonov (2019)
Pohon | Podiel |
---|---|
Vodík | 0,005 % |
Elektromobily | 0,25 % |
Plug-in hybridy | 0,32 % |
Hybridy | 0,9 % |
Alternatívne palivá (CNG…) | 3,3 % |
„Európska komisia by mala urýchlene zosúladiť svoje ambície v oblasti rozvoja infraštruktúry v celej EÚ s ambíciami v oblasti znižovania emisií CO2 z vozidiel. Je to celkom jednoduché – čím vyššie budú klimatické ciele, tým vyššie ciele musia byť aj pre nabíjacie stanice a vodíkové čerpacie stanice. Bohužiaľ, v súčasnosti tento súlad nevidíme,“ upozorňuje šéf ACEA. Experti odhadujú, že v roku 2030 bude Európa potrebovať tri milióny verejných nabíjačiek na elektromobily. To je 15-násobok súčasného stavu.
Dnes je v prevádzke menej ako 185 000 nabíjacích staníc, z toho len 28 586 tvoria rýchlonabíjacie stanice. Rýchle nabíjanie teda umožňuje len každá siedma. Navyše, sú rozložené nerovnomerne. Tri štvrtiny zo všetkých nabíjačiek sú v štyroch krajinách (Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia). ACEA preto navrhuje, aby Európska komisia tlačila na národné vlády. „Skúsenosti nám ukazujú, že dobrovoľný prístup v rozvoji infraštruktúry nefunguje,“ uviedol Huitema. „Zatiaľ čo niektoré krajiny EÚ boli veľmi aktívne, iné urobili len málo alebo vôbec nič.“
Huitema je tiež presvedčený, že k slovu musia prísť ďalšie nástroje, ktoré povzbudia spotrebiteľov k prechodu na autá s nulovými emisiami, ako napríklad agresívnejšie zdaňovanie emisií CO2. Inak sa vpred nepohneme. Súčasný vek áut v Európe je totiž 11 rokov a chuť po kúpe nových klesá. Jednak z dôvodu, že kvôli emisným technológiám sú drahšie a jednak preto, že z dôvodu pandémie koronavírusu sa znižuje kúpyschopnosť Európanov. Mnohí sa rozhodli, nechať si svoje auto dlhšie, ako plánovali. O to ťažšie bude emisné ciele dosiahnuť.