Tentoraz vynechám siahodlhé úvody a napíšem to rovno – ak sa vám Swift páči, nemáte nad ním dôvod váhať. Je to sympatické a kvalitne postavené malé Suzuki, ktoré dokáže slúžiť aj tým, ktorým sa starať o auto veľmi nechce.
Jeho silnou stránkou je celková technická vyváženosť, skrátka, nenájdete na ňom vyslovene slabé miesto (z technického hľadiska). Má odolný podvozok, veľmi dobré motory, dokáže byť zábavný a držať ho pri živote nie je nijak drahá záležitosť.
Silné motory
Všimli ste si niekedy, aký výkon má základný benzínový motor Swiftu? Nič slabšie ako štvorvalec 1.3 16V s výkonom 68 kW/92 k (M13A) v ňom nenájdete. Nie je preto prekvapením, že s týmto agregátom sa na trhu jazdených áut stretnete najčastejšie. A nemusíte to ľutovať. Má totiž veľmi slušný priebeh krútiaceho, ktorého maximum 116 Nm síce vrcholí až pri 4200 otáčkach, no na udržiavanie dosiahnutej rýchlosti mu stačia aj podstatne nižšie otáčky. A ak potrebujete skutočný záťah, nechá sa rád vytočiť vysoko za päťtisícovú hranicu. Auto s ním má len 1045 kg, čo je zároveň tak trochu jeho šťastím, pretože mu konštruktéri nadelili pomerne dlhé prevody päťstupňovej mechanickej prevodovky. Teoreticky to nepredstavuje veľký problém, ale pri predbiehaní áut medzi obcami budete bojovať s dilemou, či podradiť do dvojky a vyhnať tak motor tesne pred červené pole otáčkomera, alebo tam vraziť trojku, na ktorú sa motor ešte nestihol poriadne nadýchnuť. Samozrejme to bude predstavovať problém len pri potrebe maximálneho zrýchlenia, ale poznáte to, niekedy na to potrebujete poriadne dupnúť a ako na potvoru ani jedna rýchlosť nie je v tom momente optimálnou. Škoda.
O niečo viac výkonu (+ nárast pohotovostnej hmotnosti o necelých 30 kg) a paradoxne mierne „ľahšie“ sprevodovanie prináša agregát 1.5 16V (M15A VVT) s výkonom 75 kW/102 k a vrcholom krútiaceho momentu 133 Nm dostupným v o niečo nižších otáčkach. Na ceste sa takto motorizovaný Swift prejavuje vitálnejšie ako základná verzia, no rozdiel nie je tak zásadný, aby donútil kupcov siahnuť hlbšie do vrecka. Aj preto je ich na našich cestách pomenej.
Rovnako ako jednatrojka, ani tento agregát svojich majiteľov netrápi zákernými poruchami. Pozor len na autá, po príliš opatrných a šetrných vodičoch, ktorí im z času na čas nedopriali jazdu vo vyšších otáčkach. Tieto nízkozdvihové motory (motor 1.3 16V má zdvih menší ako vŕtanie, 1.5 16V má štvorcovú charakteristiku s rovnakým zdvihom aj vŕtaním) sú citlivé na používanie kvalitného oleja a aj keď im ho doprajete, nie je na škodu ich občas poriadne prehnať. Inak sa v nich začne usadzovať karbón, ktorý im neskôr zníži výkon a v ich útrobách spôsobí zbytočné škody.
Vrchol zvaný Sport
Na vrchole ponuky modelového radu Swift sa usadila verzia s výstižným názvom Swift Sport. Poháňal ju atmosférický štvorvalec 1.6 16V (M16A VVT) s výkonom 92 kW/125 k, krútiacim momentom 148 Nm a neuveriteľnou chuťou po otáčkach. Práve od tejto verzie som na pár dní dostal kľúče.
Testovaný exemplár | |
---|---|
Model | Suzuki Swift Sport 1.6 16V |
Rok výroby | 2007 |
Stav tachometra | 6468 km |
Cena | 8999 € |
Vozidlo zapožičala spoločnosť Autocentrum AAA AUTO |
Suzuki európskym zákazníkom ponúklo aj naftovú verziu 1.3 DDiS (motory s kódmi D13A, Z13DT, Z13DTJ). Tá spočiatku ponúkala 51 kW/70 k, neskôr prešiel motor úpravami (odolnejšie vstrekovanie, menšia kompresia, zníženie trecích strát…) a jeho výkon poskočil na 55 kW/75 k. Ide o turbodiesel 1.3 MultiJet z dielní talianskeho Fiatu.
Agregát to nie je zlý, ale po ušiach mu dáva každý studený štart a krátke jazdy, ktorým sa mestský Swift väčšinou nevyhne. Výsledkom je zbytočne drahý servis a spotreba nie o veľa nižšia ako v prípade benzínových verzií. Jeho olejová náplň je dokonca o celý liter menšia ako v prípade benzínového motora 1.3 16V, takže si viete predstaviť, akým podmienkam je tu olej vystavovaný. Taliani majú celkovo tendenciu znižovať olejové náplne na minimum (v Pande s motorom 1.4 16V ho je napríklad len 2,7 l). Pri prevažne mestskom používaní nie je problém priemernú spotrebu naftového Swiftu vyhnať na 6,5 l/100 km.
Interiér
Tvrdé plasty palubnej dosky a vnútorných obkladov majiteľom Swiftu väčšinou nevadia, horšie je, že v zime krehnú a vŕzgajú. Karosérii pritom pevnosť nechýba. Hovorí sa, že verzie vyrobené v Japonsku týmto neduhom netrpia v takej miere akoSwifty z maďarského Ostrihomu. Pamätajte si však jedno, ani z maďarského závodu nevychádzajú všetky autá rovnakej kvality. Automobilky o tom neradi hovoria a nikto vám nič oficiálne nepotvrdí, no na východné trhy vyžadujúce nižšiu cenu putujú kvalitatívne slabšie autá, ako dostávajú povedzme nemeckí zákazníci (teda rozdiel nie je len vo výbavách). Keď sme už pritom, japonské exempláre spoznáte napr. podľa iného uchytenia diskov kolies (prichytávajú sa skrutkami namiesto matíc, rovnako ako to mali kedysi napr. Lady 2101 – 2107). Rovnako verzie s pohonom 4×4 sa údajne vyrábali len v Japonsku. Aby som však zbytočne nešíril paniku, všetky Swifty bez rozdielu disponujú veľmi slušnou úrovňou dielenského spracovania.
Slušná je aj priestorová ponuka na predných sedadlách, vzadu je miesto vzhľadom na rázvor 2380 Mm skromnejšie.
Problematický je však kufor Swiftu. Nad dvojitou podlahou je naozaj malý (213 l) a pre mnohých potenciálnych klientov bol dôvodom, prečo sa Swiftu nakoniec vzdali. Štvorčlennej rodine s dvomi malými deťmi jednoducho nestačí.
Športovanie so Swiftom
A teraz pár slov k reálnym zážitkom spoza volantu skúšaného auta. Najsilnejší Swift dostal pevnejšie zavesenie s prepracovaným pružením a tlmením, silnejšími brzdami a širšími pneumatikami, ktoré mu dávajú v oblúkoch viac priľnavosti. Testovaný Swift obúval „lepivé“ pneumatiky GoodYear Eagle F1 s rozmermi 195/45 R 17 (rovnaký druh s rozmerom 195/45 R 15 dostával v prvovýrobe aj Fiat Panda 100HP), vďaka ktorým sa dokázal malý Swift prepletať zákrutami s neuveriteľnou naliehavosťou. Stačilo v nájazde do zákruty prudko pribrzdiť, poslať na predok čo najviac hmotnosti, zatočiť a vzápätí zaraziť plynový pedál do podlahy. Ak ste pritom mali zaradený vhodný stupeň (chce to čo najvyššie otáčky), zadok ani nestihol odskočiť do strany a poslušne nasledoval stopu predných kolies. Stabilizačný systém často dokonca ani nemusel zasiahnuť. Ak ste ho vypli, odľahčené vnútorné koleso nedokázalo preniesť všetok výkon na cestu a nekontrolovaným preklzovaním zbytočne ničilo drahú pneumatiku. Nehovoriac o tom, že výjazd za apexom nebol tak razantný a auto často stratilo rovnováhu.
Fungovalo to však len na rovnom povrchu (obrovskú zásluhu na tom mali výborné tlmiče), na dierach si Swift Sport rád odskočí, hoci musím uznať, že menej, ako štandardné verzie (napriek tvrdšiemu pruženiu).
Blázneniu v serpentínach a podraďovaniu v nájazdoch do zákrut ako tak stíhala aj synchronizácia prevodovky. Páka prevodovky má presný chod a relatívne malé dráhy, napriek tomu si pri kúpe Swiftu Sport dobre skontrolujte stav prevodového ústrojenstva. Odhadujem, že na mnohých exemplároch po mladých chlapcoch toho budú mať synchrónne krúžky plné zuby (trpia najmä pri násilnom podraďovaní do dvojky). Verzia Sport je síce mierne upravená, ale stále je to len sériové auto plné kompromisov (životnosť – cena – výkon), ktoré napriek nadštandardnej kvalite tvrdé a nesprávne zaobchádzanie nevybúrenej mládeže nevydrží večne.
Pri rýchlej jazde počítajte aj s rýchlym úbytkom benzínu z nádrže. Jej 45 litrov tak dokážete spotrebovať skôr, než predpokladáte. Ja som jazdil priemerne za 7,9 l/100 km, pri pokojnom jazdnom štýle však nie je problém spotrebu stiahnuť o liter nižšie. Samozrejme záleží, kde a ako jazdíte.
Pri motore 1.6 16V je kontrola množstva oleja ešte dôležitejšia ako pri menej výkonných verziách. Dostať z atmosférickej jednašestky celých 125 k znamená, že jej olej dostáva pekne do tela, ak ho je pritom v motore navyše málo, rýchlo sa to prejaví.
Výbornými jazdnými vlastnosťami sa však mohli pochváliť aj bežné verzie. V zákrutách si síce dovolili väčšie náklony, ale ostávali stabilné a ani na rozbitých cestách neprimerane nenatriasali posádkou. Stačilo však zmeniť sériové obutie za väčšie kolesá (častý prípad mladých chalanov) a rovnováha sa rýchlo vytratila. Tlmiče si s ťažšími kolesami nedokážu poradiť a výsledkom je uskákaná jazda, nedostatok priľnavosti a nižšia životnosť celého zavesenia.
Na čo si dať pozor
Suzuki Swift je naozaj podareným autom, ktoré na vás nemá nachystané žiadne veľké pasce. Napriek tomu tu niekoľko drobností stojacich za pozornosť je. Prvé ročníky dostali príliš tvrdé brzdové obloženie (snáď v snahe o jeho zvýšenú životnosť), ktoré pri brzdení často pískalo. Výrobca na to však rýchlo reagoval a zmenil jeho materiál, takže neskoršie autá žiadnym pískaním bŕzd netrpeli.
Laky karosérie boli príkladne tvrdé a dobre odolávali malým škrabancom (napr. od nechtov v okolí kľučiek dverí), ale zároveň boli príliš krehké, takže nedokázali odolávať odletujúcim kamienkom pri zimnom posype ciest. Výsledok? Mnoho Swiftov má oprskanú prednú hranu kapoty. Je možné, že neskôr sa kvalita laku zmenila, túto informáciu sa mi však nepodarilo zistiť.
V predných ramenách zvlášť namáhaných kusov sa mohli predčasne objaviť vôle (dôvodom bol údajne materiál pružných uložení ramien), výnimkou nie sú ani malé vôle v uloženiach zadných tlmičov (klepotavé zvuky pri prejazde nerovností).
Niektoré exempláre mali problémy s tým, že ich spojka zaberala príliš vysoko. Výrobca to riešil zmenou vypínacieho mechanizmu spojky.
Michal Válek, Regional Buying Manager AAA AUTO
„Swift sa väčšinou ocitne v hľadáčiku tých záujemcov o jazdené auto, ktorým sa Fabia zdá príliš opozeraná a imponuje im povestná odolnosť a spoľahlivosť japonských áut. V tomto smere Swift napĺňa očakávania, pretože poruchami takpovediac netrpí. Nespornou výhodou Swiftu je jeho konzervatívny, a napriek tomu stále moderný design. Veď aj najnovší model, ktorý prišiel na trh vlani, vyzerá doslova na nerozoznanie od sedem rokov starého exempláru. Výrobca skrátka usúdil, že keď sa design zákazníkom páči, tak ho nie je potrebné meniť. Vzhľadom Swiftu sa v konečnom dôsledku nechala inšpirovať aj druhá generácia Fabie. Najrozšírenejšou, a zároveň ideálnou motorizáciou je zážihová tisíctristovka s dostatočným výkonom 68 kW a spotrebou do šiestich litrov. Svojimi kompaktnými rozmermi je Swift predurčený pre mestskú prevádzku. Motor síce bez problémov zvládne udržať cestovnú rýchlosť aj na diaľnici, ale úlohu rodinného auta nedokáže Swift úspešne zohrať predovšetkým kvôli príliš malému batožinovému priestoru. To však vynahradzuje vynikajúcimi jazdnými vlastnosťami a ovládateľnosťou v zákrutách. Takpovediac športové naladenie podvozku si však vyberá svoju daň v podobe obmedzeného komfortu na nerovnostiach. Vďaka vyššej stavbe karosérie majú i cestujúci s nadpriemerným vzrastom dostatok priestoru nad hlavou. S miestom pre nohy je to ale na zadných sedadlách už horšie. Opísanú generáciu Swiftu možno na slovenskom trhu jazdených áut zaobstarať už za 4 500 eur. Ceny exemplárov s klimatizáciou začínajú pri sume okolo 5 000 eur. Z trhového pohľadu ide o veľmi obľúbené jazdené auto, ktoré nikdy nečaká na nového majiteľa dlhšie než porovnateľná Fabia. Výber ojazdených automobilov na trhu je ale v porovnaní s Fabiou omnoho menší.“
História modelu |
---|
2004 – Predstavenie novej generácie Suzuki Swift. |
2005 – Začiatok výroby v Maďarsku, benzínové motory 1.3 16V (68 kW/92 k), 1.5 16V (75 kW/102 k). |
2006 – Začiatok výroby v Japonsku, naftový štvorvalec 1.3 DDiS (51 kW/69 k), verzia Sport s motorom 1.6 16V (92 kW/125 k). Verzia 4×4. |
2008 – Motor 1.3 DDiS (55 kW/75 k). |
2010 – Ukončenie výroby a nábeh novej generácie. |
Časté poruchy |
---|
Vŕzgajúce uchytenie predných sedadiel, lak poškodený kamienkami, vôle v uložení predných ramien, vôle v uložení zadných tlmičov, hydraulický mechanizmus spojky vydávajúci klepotavé zvuky, unavené vstrekovače (1.3 DDiS vplyvom horšej nafty), štrajkujúce robotizované prevodovky MTA. |
Odporúčania |
---|
Ani jedna motorizácia nemá veľké slabiny, naftový motor si však žiada zbytočne veľké nároky na servis (platí najmä pre druhého a ďalších majiteľov). Po kúpe akejkoľvek motorizácie čo najskôr vymeňte motorový olej. |
Nemusíte sa báť ani verzií s pohonom 4×4. Fungovali dobre, ale celý mechanizmus pripájateľného pohonu umiestnený pri zadnom diferenciáli je dosť nízko, takže ho v teréne nie je problém poškodiť. Vyhnite sa automatizovanej prevodovke MTA, klasický štvorstupňový automat s hydrodynamickým meničom (bol tiež v ponuke) je naopak pomerne spoľahlivý. |