Foto: BMW
V osemdesiatych rokoch bolo už BMW zdatným súperom konkurenčného Mercedesu-Benzu, hoci výrobu áut začalo oveľa neskôr ako jeho veľký rival zo Stuttgartu. Ten v tomto časae finišoval s vývojom úžasnej vlajkovej lode triedy S, ktorá dostal neskôr prezývku Mamut. Napokon, išlo najväčší a najťažší Mercedes-Benz v histórii a ešte k tomu s 12-valcovým motorom. No ani v Mníchove nezaháľali. Naopak, už v roku 1986 debutovala nádherná limuzína radu 7 (E32) vrátane vrcholovej modifikácie 750i s 5-litrovým 12-valcom, ktorou to Mníchov poriadne natrel Stuttgartu. Lenže BMW si postavilo ešte vyšší cieľ. Položilo si otázku, ako by mala vyzerať skutočná vlajková loď? A dospelo k názoru, že ak má byť nespochybniteľným lídrom automobilového luxusu, potrebuje viac ako 12 valcov.
Foto: BMW
A tak vznikol v roku 1988 projekt Super Seven, alebo aj Secret Seven. Išlo o upravený sedan radu 7 s monštruóznym motorom. Ten vznikol pridaním štyroch valcov k už existujúcemu motoru 5,0 V12. Zdvihový objem nového 16-valca tak narástol na 6,7 litra, výkon na 300 kW a krútiaci moment na 625 Nm. V tom čase čosi neuveriteľné. Lenže agregát bol taký veľký a dlhý, že keď ho nainštalovali pod prednú kapotu, chladiče sa tam už nezmestili. BMW vyriešilo dilemu ich premiestnením do kufra, takže Super Seven musel byť vybavený na zadných blatníkoch lapačmi vzduchu. Nevyzeralo to bohvieako a pod zadnú kapotu sa už nezmestil ani len kufor, ale zjavne to fungovalo. „Zlatá rybka“, ako sa neskôr hovorilo limuzíne s označením 767iL, šprintovala na stovku za šesť sekúnd a dosiahla maximálnu rýchlosť 282 km/h.
Foto: BMW
Vtedajšiu triedu S by malo toto BMW v hrsti, ale na linky nezamierilo. Zlatá rybka bola totiž len zahrievacím kolom pred skutočným projektom superauta. A to v Mníchove skutočne postavili. Dozvedáme sa však o ňom oveľa neskôr. Doslova po desaťročiach. Debutovalo totiž na prestížnom zraze Techno-Classica Essen a spôsobilo poriadny rozruch. Ak bolo BMW 767iL Secret Seven, tak toto BMW muselo byť Super Secret Seven. Novšia verzia BMW V16 vznikla v prísnom utajení v roku 1990. Za jej dizajnom stál Boyke Boyer, ktorý „nakreslil“ sedmičku E32 aj tú budúcu E38, ktorú BMW predstavilo o štyri roky neskôr – v roku 1994. Preto experimentálna limuzína V16 pôsobí tak trochu ako ich fúzia. Majestátny sedan už nepotreboval zadné lapače vzduchu. Hliníková karoséria je dlhšia, takže sa všetko zmestilo tam, kam má.
Foto: BMW
V porovnaní s BMW 750iL mala novinka v chróme „utopené“ svetlá a masívne chrómové ľadvinky. No asi najväčšou zmenou sú aristokraticky široké zadné stĺpiky s kolmejším sklonom okna, ktoré pôvodne atletickej limuzíne dodali viac prestíže. A iste by sa páčili aj zákazníkom za Atlantikom, kde mohla skončiť nemalá časť produkcie. Pod prednou kapotou pracoval opäť 16-valec, odvodený z motora M70 5,0 V12 z E32, tentoraz s objemom 6,6 litra. Ponúkal výkon 255 kW, teda približne o 35 kW vyšší ako vrcholové BMW 750iL, no výrazne nižší ako pri „Zlatej rybke“. Už vtedy totiž vstupovali do platnosti prísnejšie emisné limity. Prejavilo sa to aj na dynamike. Presné dáta akcelerácie nepoznáme, ale limuzína bola v kombinácii s 5-stupňovou automatickou prevodovkou pomalšia ako prvý prototyp, i keď zlomiť hranicu 250 km/h dokázala s ľahkosťou.
Foto: BMW
BMW nakoniec projekt Super Seven zrušilo a prototyp zamieril do depozitu. A to bez toho, aby sa ním automobilka pochválila na niektorom z autosalónov. BMW asi usúdilo, že supersedan by bol príliš nákladný a nerentabilný, hoci imidž mníchovskej značky by katapultoval priam do stratosféry. Neskôr sa navyše história vyvinula úplne iným smerom. V Mníchove sa rozhodli, že lepšie ako postaviť super BMW bude kúpiť britskú značku Rolls-Royce. A to sa v roku 1998 po ťahaniciach s koncernom Volkswagen aj podarilo. Súboj dvoch velikánov na práva spoločnosti Rolls-Royce Motor Cars aj so slávnym logom a soškou Spirit of Ecstasy skončili v mníchovskom košiari. Automobilka tak nepotrebovala ďalší vrcholový rad. Zaujímavé ale je, že v súvislosti s Rolls-Royce opäť BMW koketovalo so 16-valcovým motorom. Nakoniec si ale nový Phantom vystačil s 12-valcom a éra 16-valcového sna sa definitívne rozplynula. Nič také už nikdy nevznikne.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda