Keď sa auto vydarí, nástupca má problém nadviazať na jeho úspech. V dnešnej zrýchlenej dobe však jednotlivé modely dozrievajú do starého železa už po zopár rokoch výroby. Nepomáhajú ani facelifty. Trh jednoducho vyžaduje vždy čerstvý materiál. No výnimky potvrdzujúce pravidlo sa nájdu aj v 21. storočí. Za všetky stačí spomenúť Volkswagen Sharan, ktorý sa vyrábal v jednej generácii od roku 1995 do roku 2010. Po ďalší príklad netreba chodiť ďaleko. S veľkou pravdepodobnosťou ho stretávate každý deň viackrát – prvá novodobá Octavia. Jej výroba skončila koncom roka 2010 po štrnástich rokoch.
Napriek dlhovekosti tieto v dnešnej dobe rekordné modely svojich nástupcov neprežijú. Hoci v niektorých prípadoch automobilky vyrábajú paralelne starý model s novým, nikdy nepodržia starčeka vo výrobe dlhšie než jeho nástupcu. Učebnicovým príkladom je Opel s modelom Astra. Dosluhujúca generácie na sklonku svojho funkčného obdobia na seba zoberie úlohu lacnejšej alternatívy a príjme meno Astra Classic.
História však pozná aj niekoľko prípadov, kedy výnimočná životaschopnosť modelu zatienila modernejší dizajn a technický náskok nástupcu.
Volkswagen Typ 1 „Chrobák“
Nemecká legenda je výnimočná vo viacerých ohľadoch. Patrí medzi vozidlá, ktoré postavili svet na štyri kolesá a bez výraznejších zmien sa vyrábal šesť desaťročí. Produkcia začala v malých množstvách už v roku 1938, keď však začala vojna výroba sa preorientovala na vojenské vozidlá na báze Typu 1 – tzv. Kübelwagen a Schwimmwagen. Sériová výroba Typu 1 sa pomaly opäť začala rozbiehať a roku 1945. Chrobák zaznamenal obrovský úspech a jeho suverénnu jazdu nezastavil ani príchod moderného nástupcu. V roku 1974 udrel Volkswagen modelom, ktorý sa stal etalónom vo svojej triede. Prišiel Golf. Výroba Chrobáka v Nemecku skončila v roku 1978, no v Mexiku pokračovala až do roku 2003. Prvá generácia Golfa skončila v roku 1984, ale jedným dychom treba dodať, že napriek tomu výroba v malých množstvách pokračovala v Mexiku do roku 1987 a v Južnej Afrike dokonca do roku 2009. Takže Chrobák vlastne svojho nástupcu Golf I neprežil, ale zaslúži si byť spomenutý kvôli obdivuhodnej kariére.
Podobným prípadom je od Typu 1 odvodený Typ 2 lepšie známy pod prezývkou Hippie Bus. Táto dodávka sa v druhej generácii v Brazílii vyrába od roku 1976 dodnes, pritom aktuálna je piata generácia.
Citroën 2CV
Citroën 2CV znamenal pre Francúzsko to, čo Chrobák pre Nemecko. Francúzi dostali v roku 1948 do ruky zbraň, ktorú nezložili najbližších 42 rokov. Kačica vznikla ešte pred vojnou no výroba nestihla odštartovať. Francúzi prototypy radšej zničili ako by mali padnúť do rúk nacistom. Napriek tomu sa niekoľko kusov podarilo zachrániť a úspešne ukryť, a tak po vojne mohla začať výroba.
Jednoduchá a odolná konštrukcia a neprekonateľne mäkké pruženie chytili za srdce pospolitý francúzsky ľud. Po niekoľkých rokoch produkcie Citroën ponúkol zákazníkom alternatívu v podobe modelov Dyane, ktorý bol lepšie vybaveným vozidlom s technikou Kačice. Citroën Dyane sa udržal vo výrobe od roku 1967 do roku 1983. Model 2CV ho prežil o sedem rokov.
Škoda Octavia
Ide o prvú Octaviu, ktorá vychádzala z modelu 440 Spartak. Meno Octavia dostala pri modernizácii v roku 1959 a vo výrobe sa udržala vo verzii kombi do roku 1971. Dvojdverové sedany boli v roku 1964 nahradené známou „embéčkou“ 1000 MB, ktorá však vydržala iba do roku 1969. Keďže vďaka motoru vzadu by bol kombi derivát „tisícky“ ťažkým orieškom pre vývojárov, Škoda ponechala vo výrobe Octaviu.
Víťazstvo starého modelu nad novým však komplikuje fakt, že nástupca Škody 1000 MB – Škoda 100 – bola vlastne iba výrazne modifikovanou verziou „embéčky“. Škoda 100 sa vyrábala do roku 1976.
Austin Mini / Morris Mini Minor
Revolučné autíčko z pera Aleca Issigonisa si svoju tvár zachovalo od roku 1959 až do konca výroby v roku 2000. Za štyridsať rokov sa Mini vyrábalo pod rôznymi hlavičkami (British Motor Corporation, British Leyland Motor Corporation, Rover Group, MG Rover), no svoju priateľskú tvár si zachovalo do konca. Dizajn zaznamenal minimálne zmeny. S dobou kráčala maska chladiča, viditeľné pánty dverí sa skryli, ale celkový tvar zostal nedotknutý.
V priebehu desaťročí sa výrobca ani veľmi nesnažil Mini nahradiť novším modelom. V roku 1980 sa však objavil Austin Mini Metro, ktorý sa mal stať kľúčovým modelom. Rok 1981 bol posledným, kedy sa Mini objavilo medzi desiatkou najpredávanejších vozidiel v Británii. To ho však nezastavilo a svoju novú úlohu živej legendy hral až do konca milénia. Metro neskôr modifikované a premenované na Rover 100 v tom čase už tri roky patrilo do histórie.
Renault 4
Odpoveďou Renaultu na úspech Citroënu 2CV bol model 4, ktorý sa na svojho staršieho konkurenta po technickej stránke až podozrivo podobal. Pritom mal výhodu modernejšej a praktickejšej karosérie hatchback. Stále však išlo o sparťansky vybavený automobil, ktorý chcel Renault doplniť a možno aj nahradiť mladšou verziou. V roku 1968 sa objavil o niečo väčší Renault 6 s identickou technickou základňou. Úspechom „štvorky“ to však neotriaslo, aj keď o neúspechu „šestky“ sa hovoriť nedá. Vo Francúzsku sa vyrábala do roku 1980, no v Španielsku a Argentíne schádzala z výrobných liniek do roku 1986.
Za ďalšieho nádejného nástupcu „štvorky“ je často označovaný aj Renault 5 prvej generácie, ktorému sa ju takisto nepodarilo vytlačiť z reklamných katalógov. Francúzsky výrobca si z toho ťažkú hlavu nerobil, keďže mal Renault 5 takisto veľmi úspešnú kariéru. V roku 1985 ho vystriedal úplne nový model nazývaný Super 5. Výroba modifikovanej prvej generácie pokračovala v malých množstvách v Iráne do roku 2005. Nedá sa preto s úplne čistým svedomím povedať, že Renault 4 ho prežil, keďže ten sa vyrábal do roku 1994.
Fiat 126
Fiat 126 nahradil vo výrobnom programe pôvodný Fiat 500. Odlišoval sa iba modernejšou karosériou. V Taliansku sa vyrábal od roku 1972 do roku 1980. Potom bola jeho výroba presunutá do Poľska, kde sa stal typickým produktom rovnako ako „krovky“. Mimoriadny záujem zo strany zákazníkov ho udržal vo výrobe do roku 2000.
Jeho nástupca Cinquecento s modernou koncepciou „všetko vpredu“ sa vyrábal takisto v Poľsku od roku 1991. Odzvonilo mu dva roky pred odchodom Fiatu 126p do dôchodku.