Pochopiteľné, nová technológia nie je prioritne určená na využitie v bežných autách. NASA vyvinula koleso pre svoj vesmírny program osídlenia Marsu. Či už prístrojová technika, alebo ľudská posádka sa totiž na červenej planéte nezaobídu bez mobility a tá zas bez dávneho vynálezu kolesa. Použiť však v podmienkach, kde je najbližší pneuservis vzdialený minimálne 56 miliónov kilometrov, bežné kolesá s pneumatikami, by bolo obrovské riziko.
NASA preto plánuje svoj „marsrover“ vybaviť pružinovými kolesami, na ktorých vývoji spolupracovala so spoločnosťou Goodyear. Zabudnite na klasický disk, gumený plášť aj na stlačený vzduch. Koleso tvorí kompletný systém. Spočiatku použila NASA pletivo zo stoviek oceľových vlákien. Výsledkom bola vysoká nosnosť, dobrá trakcia a nulové riziko defektu. Postupom času sa však ukázalo, že oceľové pružiny strácajú postupom času pod vplyvom deformácií pôvodný tvar.
Preto agentúra nahradila oceľ za stechiometrickú zliatinu niklu a titánu. A stal sa doslova zázrak. Tá istá konštrukcia tvorená mriežkou zvinutého kovu získala zrazu tvarovú pamäť. Väzby atómov niklu a titánu sa totiž môžu usporiadať v závislosti od miesta deformácie a zároveň sú schopné odolávať obrovskému tlaku. Koleso pritom neprišlo o schopnosť perfektne kopírovať nerovnosti, čo znamená dobrú trakciu. Problémy mu nerobia ani ostré kamene či veľká zmena teploty.
Tieto vlastnosti by nemuseli byť na zahodenie ani vo svete automobilového priemyslu. Na vývoji bezvzduchových pneumatík predsa pracujú viaceré pneumatikárske giganty, Michelin či Goodyear nevynímajúc. Že to funguje, dokazuje inštalácia takýchto kolies na bežný sériový Jeep Wrangler. V každom prípade by takáto kovová „pneumatika“ potrebovala vyriešiť problémy s hlučnosťou a trakčnými vlastnosťami na tvrdých podkladoch, najmä na asfalte.