Po 41 rokoch zišiel z montážnych liniek závodu Magna Steyr v rakúskom Grazi Mercedes-Benz triedy G s poradovým číslom 400 000. „Sme hrdí na to, že sme vyrobili taký veľký počet vozidiel. Chceme sa poďakovať našim verným zákazníkom aj zamestnancom – nehovoriac o výrobnom partnerovi v Grazi – spoločnosti Magna Steyr. Aj dnes dopyt vysoko prevyšuje dostupnú výrobnú kapacitu,“ povedal Emmerich Schiller, riaditeľ spoločnosti Mercedes-Benz G GmbH. Jubilejný červený exemplár s naftovým motorom 400d je určený dlhodobému zákazníkovi automobilky z Porýnia. Na tejto dnes už terénnej ikone jazdí od roku 1979 a v súčasnosti vlastní približne 20 vozidiel.
Pritom to s géčkom spočiatku na veľký úspech nevyzeralo. Vývoj géčka prebiehal v spolupráci so Stayer-Daimler–Puch od roku 1972 s cieľom vyhrať tender nemeckej armády. Šťastie sa však nakoniec priklonilo na stranu konkurenčného Volkswagenu, ktorý zvíťazil modelom VW Iltis. To Stuttgartu veľmi skomplikovalo plány a oddialilo spustenie sériovej výroby plánovanej pôvodne na rok 1976. Géčko tak uzrelo svetlo sveta až o tri roky neskôr a skončilo v službách nemeckých hraničiarov či argentínskej armády. Ale ako sa hovorí – zlý začiatok, dobrý koniec. Prednosti tohto odolného modelu s rámovým podvozkom a dvojicou tuhých náprav oslovili mnohých civilných zákazníkov.
Hneď od počiatku boli k dispozícii dva rázvory náprav a štyri motory. Benzínové s výkonom od 90 do 156 koní a dva vznetové s výkonom od 72 do 88 koní. Tie boli spojené len so 4-stupňovou manuálnou prevodovkou, no vozidlo bolo sériovo vybavené dvojstupňovou redukciou a uzávierkami diferenciálov, čo mu dávalo v teréne úžasnú priechodnosť. Od roku 1981 mohli byť 5-valce a 6-valce kombinované s automatickou prevodovkou, v ponuke pribudli aj klimatizácia, navijak či prídavná palivová nádrž. Ponuka sa tiež rozrástla o kabriolet s pevnou odnímateľnou strechou „hard top“. Rastúci záujem civilných zákazníkov prinútil Mercedes-Benz k ponuke až dvadsiatich dvoch farebných odtieňov karosérie.
Pribúdali aj luxusné verzie. V roku 1993 napríklad G500 (177 kW) s osemvalcom, neskôr kabriolet s elektropneumatickým ovládaním strechy či špičková verzia 55 AMG s výkonom 260 kW (1999). Na prelome tisícročí debutoval v G400 CDI prvý raz osemvalcový naftový motor. O rok neskôr už mohlo byť géčko vybavené nielen ABS a airbagmi, ale aj stabilizačným systémom ESP. K popularite prispela nepochybne verzia pre pápeža Jána Pavla II. či víťazstvo v rely Paríž – Dakar. Dvadsiate piate výročie sa zas nieslo v znamení príchodu špeciálnej verzie G 55 AMG Kompressor s výkonom zvýšeným až na 350 kW.
Model G 500 4×4 z roku 2015 dodal do rovnice nielen luxusný interiér, ale aj svetlú výšku 45 centimetrov a pôsobivý výkon v teréne. Vďaka modelu Mercedes-Maybach G 650 Landaulet z roku 2017 ikonická trieda „G“ opäť naplno zažiarila. Aj vďaka 12-valcu, portálovým nápravám a odkrytej zadnej časti interiéru. Kým však technika rokmi napredovala, industriálny vzhľad sa príliš nemenil. Aj dnes, hoci je od roku 2018 na trhu druhá generácia, ostáva géčko verné svojej off-roadovej DNA. Na ceste pôsobí vďaka kubistickým tvarom, rovným sklám či pántom na dverách tak trochu ako veterán. Ale práve v tom spočíva jeho čaro.
A do dôchodku sa ešte nechystá. V Stuttgarte totiž géčku naplánovali elektrickú budúcnosť. „Už dnes píšeme ďalšiu kapitolu tohto úspešného príbehu. Bude elektrizujúci, pretože trieda G bude mať čoskoro nulové emisie. Vďaka tomu bude táto ikona odolná voči nástrahám budúcnosti,“ prezrádil Schiller. Uhlíkovo neutrálna bude od roku 2022 dokonca aj samotná výroba triedy G. Závod v Grazi prejde prestavbou, ktorá zníži spotrebu vody, energie, zníži odpad a zvýši mieru recyklácie.