Mladším možno meno Robert Opron nič nehovorí. Tým starším však určite áno. Patril totiž k dizajnérskym ikonám sedemdesiatych a osemdesiatych rokov a bol zaradený medzi 25 najvplyvnejších automobilových dizajnérov minulého storočia. Narodil sa 22. februára 1932 a komplikáciám, súvisiacim s koronavírusom podľahol na konci marca tohto roku.
Začiatky jeho kariéry sa spájajú so značkou Simca, pre ktorú začal pracovať už ako 26-ročný. Odtiaľ prešiel v roku 1962 do Citroënu. Už v roku 1964, po smrti slávneho Flaminia Bertoniho, bol menovaný šéfdizajnérom značky. A hneď dostal prakticky nemožnú úlohu – navrhnúť nástupcu Citroënu 2CV, výsledkom bola dizajnová štúdia G-Mini. Po nej pripravil v roku 1964 druhý facelift ďalšej francúzskej legendy – Citroënu DS.
Následne prišla práca na jeho samostatnom modeli, ktorý ho asi preslávil najviac – bol ním Citroën GS. Ten vyplnil medzeru medzi lacným 2CV a už pomerne luxusným modelom DS a na dlhé roky sa stal najpredávanejším Citroënom. Spolu sa ich medzi rokmi 1970 až 1986 predalo takmer 1,9 milióna a k tomu ďalších takmer 600 tisíc kusov verzie GSA.
V roku 1974 počas ropnej krízy však Citroën zbankrotoval, francúzska vláda v snahe zachrániť ho iniciovala spojenie s Peugeotom a Opron rodiaci sa koncern opustil. V roku 1975 nastúpil do Renaultu a ako vedúci dizajnér stál za modelom Alpine A310. Po ňom stál za športovým kupé Fuego (1980) a modelmi Renault 9 a 11. A v spolupráci so slávnym Giugiarom a manufaktúrou Italdesign aj za modelmi Renault 21 (1986) a Renault 19 (1988).
Spolupráca s Talianmi sa mu evidentne zapáčila, jeho poslednou veľkou automobilovou zastávkou sa stal FIAT. Tam zaujal najmä kontroverzným dizajnom modelu, ktorý vznikal ako ES 30 (Experimental Sportscar, 3,0 litra), z ktorého sa vykľulo nemenej kontroverzné kupé Alfa Romeo SZ. To bol aj jeho posledný „veľký“ model. Po ňom FIAT opustil a pracoval už iba ako nezávislý konzultant, okrem iného aj pre známeho výrobcu skútrov Piaggio. Zomrel vo veku 89 rokov.