V článku Peugeot Oxia prekonal Porsche aj Ferrari sme písali o zaujímavom koncepte Oxia, ktorým Peugeot v roku 1988 demonštroval svoju kompetenciu v stavbe špičkových športových modelov. Toto obdobie však ani zďaleka neznamenalo len stavbu konceptov a búchanie si do pŕs nad predajnými výsledkami sériových modelov. Peugeotu sa darilo aj na pretekárskych tratiach, kde jeho továrenskí piloti zbierali jeden triumf za druhým. Šťastím Peugeotu bolo, že okrem výbornej techniky disponoval aj profesionálnym zázemím a jazdcami, ktorí len ťažko hľadali konkurenciu. Jedným z nich bol aj Ari Vatanen – človek, ktorý pravidelne dostával pretekárske Peugeoty na titulné stránky novín a časopisov. Či to už bolo pri príležitosti víťazstiev v rallye alebo púštnych maratónoch.
Okrem saharského piesku a šotolinových rýchlostných skúšok si však Peugeot na konci osemdesiatych rokov brúsil zuby aj na titul v pretekoch do vrchu Pikes Peak. Zadanie pre vývojový tím športového oddelenia Peugeotu znel preto jasne – postaviť špeciál, ktorý roznesie konkurenciu v zuboch. Verte, že pre Peugeot to v tom čase rozhodne nebol nesplniteľný sen. Mal peniaze, techniku, schopných vývojárov a nadšenie, ktoré ich nezadržateľne hnalo vpred.
Rozzúrené Peugeoty 205 T6 proti Audi S1 Quattro
Ako základ pri stavbe nového špeciálu na Pikes Peak poslúžil Peugeot 405. Nie však jeho sériová verzia, s ktorou, ako to už v tých časoch chodilo, nemal športovým oddelením vyvinutý špeciál skoro nič spoločné. Konštruktéri vzali súťažný Peugeot 405 T16 a upravili ho tak, aby spĺňal regule legendárnych pretekov do vrchu. A aj keď to znie jednoducho, vývojové oddelenie muselo za pochodu vyriešiť niekoľko kľúčových problémov. V roku 1987 poslala automobilka na Pikes upravené Peugeoty 205 T16 (model 405 T16 v tom čase ešte nebol k dispozícii). A hoci ich pilotovali skúsení Ari Vatanen, Shekhar Mehta a Andrea Zanussi, všetky si vylámali zuby na neprekonateľnom Audi S1 Quattro s fenomenálnym Walterom Röhlom za volantom. Aj keď továrenské Peugeoty obsadili druhé, tretie a štvrté miesto, vo francúzskej centrále z toho šli do vývrtky. V ďalšom ročníku preto musel Peugeot vyrukovať s novou zbraňou.
Zbraň menom Peugeot 405 Turbo 16
Tou sa stal Peugeot 405 Turbo 16 s kevlarovou dvojdverovou karosériou dlhou 4250 a širokou 1760 mm. Medzi nápravami s rázvorom 2888 mm, presnejšie povedané, tesne pred zadnou nápravou mal priečne uložený prepĺňaný radový štvorvalec s objemom 1,9 l, max. výkonom 380 kW/517 k a krútiacim momentom 638 Nm (dosahovaným pri 4500 ot./min.).Cez šesťstupňovú prevodovku poháňal všetky kolesá, pričom riadené boli aj tie na zadnej náprave (podobne ako pri Oxii). Za normálnych okolností sa ani nepohli, ak však vodič vytočil volant na viac ako 75 % od stredovej polohy, zadné kolesá sa natočili opačne ako predné (vždy však v menšom uhle ako tie vpredu).
Za volanty nových špeciálov usadli Ari Vatanen a Juha Kankkunen. Cieľ prekonať minuloročný Röhlov čas (z roku 1987) s Audi S1 Quattro sa nakoniec podarilo Vatanenovi a to aj napriek tomu, že koniec trate bol pokrytý mazľavým blatom. Kým Audi S1 si so suchou traťou poradilo za 10:47,85 min., Peugeot 405 to na klzkejšom povrchu zvládol za 10:47,22 min. Písal sa rok 1988 a Peugeot žil svoj sen.