Insignia má za sebou už tri roky kariéry, no vyzerá rovnako dobre ako v čase svojho vzniku. Platí to zvlášť pre liftback, ktorý inklinuje k populárnej triede 4-dverových kupé. Športovou siluetou karosérie má totiž blízko k Volkswagenu CC alebo Audi A5 Sportback. Ak vám je to málo, môžete investovať 1100 eur do športového balíka OPC Line a pridať exteriéru ešte viac emócií.
Na Insignii potom pribudnú športové nárazníky, ozdobné prahové lišty. Logá OPC Line a zadný spojler. Dizajn diskov môže ostať pokojne pôvodný, keďže Insignia Sport s najvýkonnejším 4-valcom je tak či tak obutá na dynamických 18-palcových kolesách a má znížený podvozok. Sympatické však je, že napriek tomuto balíku nepôsobí agresívne, ale zachováva si svoju nadčasovú eleganciu.
Zvonka väčšia ako zvnútra
To, že dizajnovo vydarený interiér Insignie neohúri priestorom, je známe. Z miesta pre posádku uberá totiž robustnosť jeho konštrukcie. Cítiť to napríklad na mohutných dverách s veľkoryso tvarovanými vnútornými výplňami, na širokom stredovom tuneli či stredovej konzole. Takže pravé koleno vodiča má trošku problém. Vzadu vás zas prekvapí poddimenzovaná výška nad sedadlom. Cestujúcim s výškou nad 180 centimetrov ostáva nad hlavou len minimálna rezerva. Espritu jej športovej verzie sa to ale dá odpustiť.
Kým v bežnej Insignii neponúkajú sedadlá príliš dobrú bočnú oporu, v interiéri úrovne Sport budete s touto vlastnosťou nadmieru spokojní. Športové sedadlá majú nielen výrazný bočný profil, ale aj nastaviteľnú kolennú podporu a elektrické nastavenie výšky sedadla. Lakťová opierka vás však nepoteší. Jednak nie je nastaviteľná a jej zúžený tvar v prednej časti si s vaším predlaktím príliš nerozumie. Akoby bola navrhnutá len pre verzie s pravostranným riadením. K ergonomickým výčitkám musíme pripočítať záplavu tlačidiel na stredovej konzole, ktorej zvládnutie vyžaduje cvik.
Do ruky vám padne aj športový volant a športová hlavica radiacej páky, ktorá je spolu s hliníkovými pedálmi súčasťou interiérového paketu OPC Line. Perfektne spracovanému prístrojovému panelu musíme však vyčítať oranžový retor-displej s ktorým sa v Opeli akosi nie a nie rozlúčiť. Dobrý nie je ani výhľad cez malé zadné okno s robustným vnútorným lemovaním. A čo je horšie, príliš nepomôžu ani malé spätné zrkadlá.
Skromná v základe
Základným vybavením Insignia nijako zvlášť neexceluje. Dokonca aj vo verzii Sport, ktorá je treťou zo štyroch úrovní vybavenia (s výnimkou OPC), si treba priplatiť za dvojzónovú klimatizáciu, dažďový senzor či xenónové svetlá, čiže prvky, ktoré by mali byť v strednej triede úplnou samozrejmosťou. Na druhej strane poteší, že v zozname príplatkov figurujú najnovšie asistenčné systémy od čítačky značiek až po radarový tempomat.
V kufri nájdete 530 litrov objemu pre batožiny, čo je dosť na rodinnú dovolenku. Je k nemu navyše fantastický prístup cez veľké veko, ktoré sa otvára aj so zadným oknom. Daňou za objem je však absentujúce rezervné koleso a jeho nahradenie lepiacou súpravou. To nie je práve najlepšie riešenie, zvlášť pre verziu Sport s neštandardným rozmerom pneumatík. Výčitka smeruje aj k schodu v podlahe, ktorý vzniká po sklopení zadných operadiel. S dlhými predmetmi si Insignia poradí pomocou otvoru za výklopnou lakťovou opierkou. Tie malé nájdu miesto v množstve decentne krytých interiérových odkladacích schránok.
Za výkon sa platí
Pod kapotou sa skrýva malý zázrak. Posúďte sami. Nová výkonová verzia dvojlitra 2.0 Turbo dáva fantastických 184 kW a 400 Nm krútiaceho momentu. Na takýto výsledok ste ešte nedávno potrebovali minimálne šesť valcov a tri litre objemu. Niet divu, že s takouto nádielkou výkonu si Insignia hravo poradí so svojou váhou na hranici 1700 kg. Na stovku šprintuje za menej než osem sekúnd. Žiaden adrenalín sa však nekoná. Motor pracuje so zamatovou hladkosťou a o svojich schopnostiach dáva vedieť skôr prítlakom do sedadiel než agresívnou zvukovou kulisou – presne tak ako sa na komfortný model strednej triedy patrí. Otáčky má toto turbo až prekvapujúco rado. S ľahkosťou atakuje červenú zónu začínajúcu sa číslom 6500.
Zrýchlenie je o to presvedčivejšie, že 400 Nm krútiaceho momentu putuje na asfalt cez všetky štyri kolesá, a teda bez akéhokoľvek zaváhania, či už na mokrej vozovke, alebo šotoline. Agregát je spojený s presným 6-stupňovým manuálom. Jeho odstupňovanie sa nám však príliš nepozdávalo. Problém nastáva pri druhom prevodovom stupni, ktorý je v súlade s dnešným ekologickým ťažením možno až príliš dlhý. Aby ste po preradení z jednotky do dvojky nespadli do „hluchej“ zóny, musíte ju trochu vytočiť.
Nadšenie z výkonu a dynamiky krotia údaje spotreby. V mestskej premávke môže z nádrže po 100 km ubudnúť viac ako 13 litrov, a to bez toho, aby ste si užívali výkonový potenciál motora. Na diaľnici a mimo mesta apetít Insignie síce klesá, ale aj tak sa nám zdal výsledok testu v zmiešanej premávke nad 11 litrov privysoký. Pritom sme nejazdili športovým štýlom. Zázračný efekt downsizingu sa teda nekoná.
Športová aj pohodlná
Dynamike Insignie Turbo dobre sekunduje jej športový podvozok. Od civilných verzií ju odlišuje nižšia svetlá výška a 18, v našom prípade však až 19-palcové disky kolies, obuté nízkoprofilovými pneumatikami. Takže v zákrutách sa cíti oveľa istejšie a účinne tají sklony k nedotáčavosti. Do tohto repertoára zapadajú adaptívne tlmiče FlexRide s možnosťou nastavenia troch režimov od Comfort cez Normal až po Sport. Ani v jednom z nich sa však z Insignie nestáva skutočne športové náradie. Jednoducho nezabúda na svoju komfortnú povahu a nerovnosti žehlí na úrovni strednej triedy.
O stave vozovky dáva vedieť len z dôvodu nízkoprofilových pneumatík. Tie nedokážu absorbovať prudké priečne nerovnosti a putujú rovno do interiéru. Ak vás relaxačná atmosféra Insignie začne nudiť, môžete zvoliť režim Sport. V tomto móde sa „budíky“ sfarbia na červeno, zrýchli sa reakcia na plynový pedál a stuhne riadenie. Škoda však, že sa jednotlivé parametre nedajú nastavovať samostatne. Príliš komfortné naladenie posilňovača riadeniav bežných režimoch nemusí totiž vyhovovať každému.
Insignia patrí nepochybne stále k najlepším modelom svojej triedy. Jej imidž však trochu kazí skromnejšia výbava a nutnosť investícií do pomerne drahých príplatkov.
Postrehy Václava Lipavského
Pretrvávajúcim problémom výkonných Insignií je slabá synchronizácia manuálnej prevodovky. Naplno roztočené hriadele nedokáže ubrzdiť, čoho výsledkom je „počítanie zubov“ pri každom rýchlejšom presune prevodovej páky do svojej konečnej polohy. Je to trochu škoda, pretože inak sa mi prevodovka zdá celkom fajn. Pri rýchlosti 90 km/h motor točí len 1900 otáčok (VI.), zatiaľ čo na diaľnici otáčky poskočia na hodnotu 2800 (VI.). Ak však dostanete pri 130 km/h chuť na ešte vyššie otáčky, môžete v tej chvíli podradiť dokonca do trojky, čím otáčky vyženiete na 5200. Do zásahu obmedzovača pri 6800 ot./min. tak stihnete predviesť ešte aj na trojku nejaké to divadlo.
Krútiaci moment 400 Nm si žiada poriadny kotúč spojky (čo vysvetľuje preťaženú synchronizáciu prevodovky) a zároveň zodpovedajúcu prítlačnú silu. Prezrádza to aj väčšia ovládacia sila spojky, ktorá by mala vodiča intuitívne nabádať k opatrnej práci pri rozjazde. Pohon všetkých kolies totiž znamená, že si Insignia pri neprimerane rýchlom pustení spojky nedokáže uľaviť preklzom kolies a celú záťaž prenesie na spojkové obloženie. Všimol som si však zaujímavý detail. Keď vytlačíte spojku a chcete motor pred pustením do záberu roztočiť do vysokých otáčok, riadiaca jednotka sa postará o veľmi pomalý nárast otáčok. Akoby bol motor v tej chvíli prispaný a vôbec sa mu nechcelo vyhnať ručičku otáčkomeru k červenému poľu. Myslím, že je to určitá forma ochrany spojky. Aj tak som však presvedčený, že agresívni vodiči budú meniť spojky Insignie Turbo 4×4 ako na bežiacom páse.
Brzdy majú výkon, ale chýba im vytrvalosť. Brzdia teda fenomenálne, ale vždy len krátko. Ak autu poriadne nakladáte, rozpálené kotúče aj obloženie rýchlo strácajú pôvodný výkon.
Na záver musím spomenúť ešte jeden detail. Až ma zarazilo, koľko odpadového tepla prepĺňaný dvojliter produkuje. Po otvorení kapoty sa na mňa vyvalil vzduch s teplotou, akú som snáď ešte nikde nezažil. Evidentne o tom vie aj Opel, samotná motorová kapota je totiž nad turbodúchadlom a výfukovým vedením vybavená tepelným štítom. Pod agregátom navyše chýba tradičný kryt. Mám dojem, že tam nie je práve kvôli rýchlejšej cirkulácii chladiaceho vzduchu v motorovom priestore. Zodpovedá tomu aj odkryté chladiace rebrovanie predného diferenciálu.
Výhody | Nevýhody |
---|---|
atraktívny dizajn | menej miesta vzadu |
dynamika | vyššia spotreba |
podvozok FlexRide | všetko za príplatok |
Technické údaje | |
---|---|
Model: | Insignia 2.0 Turbo 4×4 |
Počet valcov/ventilov: | 4/16 DOHC |
Objem motora (cm3): | 1998 |
Výkon (kW/ot.): | 184/5300 |
Krútiaci moment (Nm/ot.): | 400/2400 |
Prevodovka: | 6-manuál |
Dĺžka/šírka/výška (mm): | 4830/1856/1498 |
Rázvor náprav (mm): | 2737 |
Objem bat. priestoru/nádrže (l): | 530/70 |
Maximálna rýchlosť (km/h): | 250 |
Komb. spotreba (l/100 km): | 8,6 |
Cena: | 30 100 € |
Sériové vybavenie Sport (vybrané prvky): | |
ESP, 6× airbag, pohon 4×4, el. parkovacia brzda, adaptívny podvozok FlexRide, predné hmlové svetlá, dvojosové nastavovanie volantu, výšková regulácia sedadla vodiča, elektrochromatické spätné zrkadlo, športové sedadlá, automatická klimatizácia, palubný počítač, tempomat, el. balík na okná a vyhrievané sklopné spätné zrkadlá, hliníkové pedále, audio s CD + 7 repro., diaľkové centrálne uzamykanie, 18-palcové disky. | |
Autozor: Opel Insignia – ceny, výbavy a porovnanie s konkurentmi |