Spomínate si na Peugeot 206? Určite áno, vyzeral totiž sexi. Na rozdiel od neskoršej dvestosedmičky, ktorá bola čokoľvek, len nie príťažlivá. A v tom bol jej problém. História totiž dokázala, že malý Peugeot musí byť príťažlivý, jednoducho sa doň musíte zamilovať už pri prvom pohľade. Nič iné nezaberá. A kvalita? Úprimne, na tú sa malé Peugeoty nikdy veľmi nehrali.
Redukčná diéta
Najzásadnejším prínosom dvestoosmičky je bez debaty úbytok jej hmotnosti. Automobilka totiž otvorene prezentuje, že novinka schudla až 100 kg. Reálne sme to nikde neoverovali, no už pohľad na kompaktnejšiu karosériu čo to naznačuje. Konštruktéri použili viac vysokopevnostných ocelí (na skelet aj pomocné rámy karosérie), tenšie povrchové plechy a novú generáciu vyľahčených plastov. Aj keď hlášky o vyľahčených plastoch nám trochu naháňajú strach.
To auto vyzerá naozaj sviežo a podľa základných proporcií a kriviek nám pripomína skôr ideového nástupcu modelu 206. Všimnite si tú podobnosť. Hodnotenie dizajnu je však silne subjektívnou záležitosťou, takže niekomu môže nová karoséria pokojne pripadať prekombinovaná. Nám jej krivky režú, najmä zozadu z nej cítiť ducha dvestošestky.
Ak si potrpíte na čísla, mali by ste vedieť, že karoséria je kratšia o sedem a užšia o tri centimetre (v porovnaní s hatchbackom 207). Neľakajte sa však, priestor medzi nápravami ostal nedotknutý, takže kabína z priestoru nič nestratila. Naopak, niekoľko cm k dobru ešte pribrala (v prospech miesta na zadných sedadlách).
A ako to v Peugeote dokázali? No, šli na to tak trochu šalamúnsky. Predných cestujúcich posunuli viac dopredu, pričom tí teraz svoje nohy podsúvajú pod zdvihnutú palubnú dosku (s ňou sa už v pozdĺžnom smere hýbať veľmi nedá). Výsledkom je trochu zvláštny posed za malým a nízko položeným volantom. So stĺpikom riadenia totiž hýbať veľmi nejde, takže ten ostal, na rozdiel od zvyšku palubnej dosky na svojom mieste. Prístroje sa posunuli vyššie a volant zmenšil svoje rozmery. Ergonómovia totiž prišli na to, že vodič bude na prístroje pozerať ponad veniec a nie cez volant ako doteraz. A aby ho bolo možné posunúť dostatočne nízko, musí byť malý.
Úprimne, my sme na prístroje nevideli. Môžete robiť predklony aké chcete, ale pohodlne na rýchlomer ani otáčkomer neuvidíte. Možno menšie postavy, ale veľmi tomu neveríme. Aby ste boli múdrejší, musíte si to jednoducho vyskúšať. Volant sa však ovláda aj drží príjemne a je pravdou, že pripomína ten z hernej konzoly alebo reálnej motokáry.
S posunutím kabíny dopredu súvisí ešte jeden detail. Dvere sa dopredu neposunuli (nie je na to priestor), takže tlačidlá ovládania okien na dverách nemáte pri ruke položenej na lakťovej opierke pri dlani, ale kdesi pri zápästí. Pri sťahovaní okien tak musíte nadvihnúť celý lakeť a ruku posúvať poriadne dozadu.
Miesta tak akurát
Kabína novej dvestoosmičky je pravdepodobne skutočne vzdušnejšia, no stále to nemení nič na fakte, že pre vodiča vysokého 182 cm je tu miesta tak akurát. Myslíme, že vyšší vodiči by si nový Peugeot mali najskôr vyskúšať. Istota je istota. Zaujímavé, ako veľmi nám aj v tomto ohľade pripomínal práve dvestošestku.
Na zadných sedadlách je na kolená miesta dosť, pochopiteľne horšie je to s miestom na hlavu. Na kratšie vzdialenosti sa tu však v relatívnom pohodlí odvezú aj vyšší cestujúci. Je to skrátka daň za vonkajšie línie zvažujúcej sa strechy. Aj vďaka nej má Peugeot 208 s benzínovým trojvalcom VTi súčiniteľ aerodynamického odporu len 0,29.
Batožinový priestor so základným objemom 285 l ( Kia Rio má 288 l, Fiesta 281 l, Renault Clio 288 l…) má praktický tvar s rovnými bočnými stenami, pod podlahou má navyše miesto na dojazdovú rezervu.
Sklápanie zadného deleného operadla však nepredvádza žiadne triky. Jednoducho zatlačíte poistku na vrchu operadla a preklopíte ho dopredu na sedák. V kufri tak vznikne schod a šikmá predĺžená plocha. Škoda, súperi túto disciplínu zvládajú o niečo lepšie.
Tri valce výhodou
Principiálnym rozdielom medzi troj a štvorvalcami sme sa viac venovali v teste trojvalcovej Kie Rio 1.1 CRDi, v rýchlosti len spomenieme, že platia aj v oblasti benzínových motorov. Testovaný Peugeot poháňal nový trojvalec 1.2 VTi (EB), ktorý však na rozdiel od väčších motorov 1.4 a 1.6 VTi nedostal systém variabilného zdvihu sacích ventilov, ktorý slúži ako náhrada škrtiacej klapky. A to je dobre, pretože pri štvorvalcoch VTi a THP nikdy poriadne nefungoval a boli s ním len problémy. Určitou zaujímavosťou je aj použitie rozvodového remeňa (mazaného olejom) namiesto doterajších nespoľahlivých reťazí. Testovaný motor 1.2 VTi dostal aj vyvažovací hriadeľ (1.0 VTi ho nemá).
Najväčším nepriateľom motora 1.2 VTi je opäť zvuk. Ide o nižšiu frekvenciu expanzných zdvihov, ktorá vás podvedome núti motor zbytočne vytáčať. Max. krútiaci moment pritom zo seba odovzdá už pri 2750 otáčkach (na malý atmosférický motor výborná hodnota). Dobrým príkladom je jazda po meste (50 km/h), ktorú motor bez problémov zvláda aj pri zaradenej štvorke a 1750 otáčkach. Podľa sluchu však máte pocit, že ani pri zaradenej trojke a motore vytočenom na 2400 otáčok to ešte nie je ono. Rovnaký scenár sa opakuje pri akejkoľvek rýchlosti, stačí sa pozabudnúť a motor zbytočne točíte. S tým rastie opotrebovanie, spotreba a klesá životnosť olejovej náplne. Zdá sa vám to nepodstatné? Verte, že nie je, najmä ak trojvalcu výrobca udáva servisný interval až 20 000 km (štvorvalcom dokonca 30 000 km, čo je absolútny nezmysel a len dokazuje, ako výrobcom nezáleží na životnosti agregátu).
Atmosférické plnenie znamená, že piesty odovzdávajú svoju prácu plynulo takmer od voľnobehu. Motor skutočne ťahá už od nízkych otáčok, pričom to najlepšie zo seba vydá v prvej polovici zdvihu plynového pedálu. V tej druhej sa toho už veľa nedeje, no na svižné rozhýbanie ľahkého Peugeotu 208 to bohato stačí.
S ľahkosťou sa nechá točiť až po obmedzovač nastavený na 6500 otáčok (narazí doň však dosť prudko, čo má spoločné s väčšími štvorvalcami VTi), zároveň však zvláda aj jazdu v prvej tretine otáčkomera. O jeho pružnosti svedčí aj to, že už pri rýchlosti 70 km/h si pýta piaty rýchlostný stupeň. Po jeho zaradení sa otáčky ustália na dvojtisícovej hranici.
Päťstupňová prevodovka má dosť dlhé prevody, len pre ilustráciu, na dvojku sa dokážete rozbehnúť takmer na 130 km/h (!), absencia šestky však znamená, že pri rýchlosti 130 km/h sa motor točí až na 3800 otáčkach. Zásluhou toho má však dosť sily na prekonávanie diaľničných stúpaní. Pri nižších otáčkach a vyššom prevode by tak suverénny už pravdepodobne nebol. Inak však prevodovka za veľa nestojí, je nepresná a dráhy páky sú príliš dlhé. Pred pár rokmi by to pôsobilo ako milý francúzsky rozmar, ale dnes to už sranda naozaj nie je. Pre úplnosť ešte dodáme, že pri rýchlosti 90 km/h motor točí 2600 otáčok (V.).
Rozumná spotreba
Podľa výrobcu by mal v zmiešanej premávke trojvalcový Peugeot 208 1.2 VTi jazdiť za 4,5 l/100 km. Je to samozrejme hlúposť, ale na 5–6 l/100 km sa dostanete bez väčšej námahy. Záleží len na tom, ako si budete rozumieť s charakteristikou trojvalca. Ak sa s ním naučíte jazdiť, za mestom a pri rozumnom tempe jazdy sa dostanete k piatim litrom, na menej to však veľmi nevidíme.
V norme sa spotreba drží aj pri vyšších diaľničných rýchlostiach. Okrem výbornej aerodynamiky sa o to starajú aj vodou chladené výfukové zvody, pri veľkej záťaži totiž dokážu schladiť výfukové plyny natoľko, aby nepoškodili malý katalyzátor (malý musí byť kvôli homologizačným meraniam kombinovanej spotreby), riadiaca jednotka tak nemusí zbytočne obohacovať zmes (spôsob, akým sa znižuje teplota výfukových spalín). Pri diaľničnej rýchlosti 130 km/h si malý Peugeot vypýtal len šesť litrov. Pre zaujímavosť, v tom istom čase sme mali na test aj naftovú verziu 208 1.6 e-HDi, tá si pri rovnakom diaľničnom režime pýtala o rovné dva litre menej.
Všetko po starom
Radi by sme napísali, ako veľmi sa jazdný prejav malého Peugeotu zlepšil. Lenže nemôžeme. Jazda v ňom nám jednoducho pripadala ako jazda v akomkoľvek doterajšom malom Peugeote. Ťažko povedať, či to nazvať premrhanou šancou, no cítiť, že na rozdiel od karosérie je podvozok auta takmer bez zmeny. A z rovnakých ingrediencií iné jedlo neuvaríte, ak nám rozumiete. Pozrite, môžete nadávať na nemecké koncernové autá koľko chcete, no na rozbitých cestách vám za každých okolností dávajú viac istoty. Kým jazdíte s Peugeotom tak na 70 % jeho schopností, na rovnom povrchu vás rozmaznáva komfortom. Podvozok ostáva príjemne tichý a aj zásluhou ľahkého trojvalca si jeho predné zavesenie (vzpery MacPherson so spodnými priečnymi ramenami) s prehľadom poradí s akoukoľvek nástrahou na ceste. Ak však trafíte väčšiu dieru, zadnú nápravu (vlečené ramená spojené torznou priečkou) to zaskočí. Ozve sa rana a auto odskočí na stranu. Podľa tohto by ste poznali Peugeot aj so zavretými očami. Na rozbitých povrchoch potom začne tancovať a aj keď to nepôsobí odstrašujúco, ruky na malom volante máte neustále zamestnané vyrovnávaním stopy. Akoby ste na to auto museli neustále dohliadať.
Nebol by to však malý Peugeot, keby nemal aj svoju zábavnú tvár. Ak vám to pud sebazáchovy dovolí, zrýchlite a razom zistíte, že dvestoosmičku na ceste udržíte aj pri veľmi dynamickej jazde. Mäkké uloženie zadných ramien začne v zákrutách pomáhať a Peugeot sa vám pri ostrých zmenách smeru doslova stáča pod zadkom. Síce tomu chýba elegancia a občas vám na čele vyhŕkne studený pot, ale bavíte sa. A to je niečo, čo nám pri dvestosedmičke chýbalo. Ten nádych rebélie a neposlušnosti. Nie, pri ostrej jazde vás dvestoosmička nebude poslúchať na slovo, často pôjde na vec po svojom, ale nakoniec vás tou zákrutou prevedie tak, aby ste sa bavili vy aj ona. Nádhera! Škoda len, že väčšina zákazníkov túto jej skrytú stránku nikdy neodhalí.
Zmenil sa, ale povaha mu ostala
Ako teda Peugeot 208 vnímame my? Pravdupovediac, jeho jazdný prejav a pocit z kabíny nás trochu sklamal. Vyzerá výborne, je obratný, ľahký a pohľad naň vás napĺňa nádejou, že Peugeot konečne našiel správny smer. Potom však sadnete do kabíny a zistíte, že predstavuje mix sviežosti a konštrukčných kompromisov, ktoré sa ľuďom z Peugeotu nepodarilo tak celkom zamaskovať. A aj keď nad tým možno mávnete rukou, jazda vás presvedčí, že na podvozku sa šetrilo najviac. Auto je vždy len tak dobré, aké dobré sú jeho komponenty a máme podozrenie, že medzi subdodávateľmi sa toho zas tak veľa nezmenilo.
Motor 1.2 VTi je však výborný a keď pre nič iné, kvôli nemu by mali nad týmto sympatickým Peugeotom uvažovať aj racionálne uvažujúci muži. O ženské publikum totiž strach nemáme, o tom nás koniec koncov dámy presvedčili už pri dvestošestke.
Výhody | Nevýhody |
---|---|
hmotnosť | odskakovanie podvozku |
motor 1.2 VTi | vŕzganie plastov v kabíne |
výbava | výhľad na prístroje |
Technické údaje | |
---|---|
Model: | 208 1.2 VTi Active |
Objem motora (cm3): | 1199 |
Výkon (kW/ot.): | 60/6000 |
Krútiaci moment (Nm/ot.): | 118/2750 |
Prevodovka: | 5-manuál |
Dĺžka/šírka/výška (mm): | 3962/1829/1460 |
Rázvor náprav (mm): | 2538 |
Objem bat. priestoru/nádrže (l): | 285–1076/50 |
Maximálna rýchlosť (km/h): | 175 |
Akcelerácia 0 – 100 km/h (s): | 12,2 |
Komb. spotreba (l/100 km): | 4,5 |
Cena: | 11 990 € |
Sériové vybavenie Active (vybrané prvky): | |
ABS, ESP, 6 airbagov, tempomat, manuálna klimatizácia, palubný počítač, diaľkovo ovládané centrálne zamykanie, multifunkčný dotykový farebný 7-palcový displej, rádio s CD, MP3, WIP Bluetooth a USB + 6 reproduktorov, elektricky ovládané a vyhrievané spätné zrkadlá, oceľové 15-palcové disky kolies s okrasnými krytmi, zadné delené operadlo 1/3 – 2/3, denné LED svetlá, predné hmlové svetlomety. |