Hľadať za všetkým konšpiráciu je dnes populárne, no komu by napadlo, že sa to môže týkať aj naftových áut? Čo je vlastne pravda na chýroch o ich škodlivosti? Túto otázku si položili tvorcovia dokumentárneho filmu Das Diesel-Desaster (Dieselová katastrofa), ktorý nedávno odvysielala nemecká verejnoprávna televízia. Ich odhalenia sú šokujúce – to, čo všetci brali ako overený fakt, sa v skutočnosti vôbec nedá dokázať.
Ako oficiálny dôvod ťaženia proti autám s naftovým motorom slúži tvrdenie, že do ovzdušia vypúšťajú škodlivé látky, ktoré poškodzujú zdravie a skracujú život. Výsledkom sú dopravné obmedzenia a zákazy pre staršie dieselové autá v Nemecku. Zatiaľ síce platia len v dvoch veľkých mestách – v Hamburgu a Stuttgarte, ale to je iba začiatok.
Ochranárska organizácia Deutsche Umwelthilfe (Nemecká pomoc životnému prostrediu) na súdoch dosiahla, že v priebehu tohto roku musia premávku dieselov obmedziť i ďalšie mestá ako Berlín, Mníchov, Mainz, Frankfurt nad Mohanom, Darmstadt, Bonn, Kolín či Düsseldorf. O iných sa ešte rozhoduje (napríklad Kiel, Halle, Dortmund, Bochum alebo Wiesbaden).
V týchto mestách by postupne mali prijať opatrenia proti starším naftovým autám, ktoré nespĺňajú aspoň emisnú normu Euro 5, neskôr sa to má vzťahovať už na všetky vozidlá pod normou Euro 6. Majitelia týchto áut sú z toho zhrození.
Ako v spomenutom filme uviedol Alexander Zimmitsch, 38-ročný pracovník nemocničnej bezpečnostnej služby v Stuttgarte, keď si pred rokmi kupoval naftové auto, presviedčali ho práve tým, že je ekologické – má predsa nízku spotrebu, takže je vraj šetrné k životnému prostrediu. Odrazu je všetko inak.
Od nového roka platí prakticky v celom Stuttgarte zákaz pre staršie diesle. Zimmitsch môže ešte jazdiť do apríla, potom bude potrebovať výnimku, ktorú mu vybavil zamestnávateľ. Aj tak je však pohoršený tým, ako sa k nemu štát a úrady zachovali.
„Platím dane, platím účty, preto by môj majetok mal byť v bezpečí. A nie, že sa z jedného dňa na druhý stal prakticky bezcenný a nepoužiteľný. Je to katastrofálna situácia,“ posťažoval sa.
Pochybné štatistiky
Prečo však celý problém s dieselami vlastne vznikol? Ako je možné, že autá, ktoré boli ešte pred niekoľkými rokmi veľmi obľúbené, upadli do takej nemilosti? Výfukové plyny naftových motorov obsahujú viaceré látky, no za veľmi škodlivé sa považujú najmä dve z nich – oxidy dusíka (NOx), ktoré vznikajú pri každom spaľovaní, a jemné prachové častice (PM), schopné preniknúť hlboko do dýchacieho systému.
V roku 2010 spolková vláda v Nemecku ako hornú hranicu pre oxidy dusíka stanovila limit 40 mikrogramov na kubický meter (40 µg/m³). Táto norma dnes platí v celej Európskej únii (v Rakúsku je ešte nižšia). Práve toho sa neskôr chytili aktivisti Deutsche Umwelthilfe, ktorí sa teraz pokúšajú presadiť celoplošný zákaz pre staršie dieselové vozidlá.
O vplyve prachových častíc a oxidov dusíka, hlavne oxidu dusičitého (NO2) sa pritom šíria hrozivé správy. Ako vo filme prezradila Annette Peters, riaditeľka Helmholtzovho inštitútu pre medicínu životného prostredia v Mníchove, v Nemecku údajne spôsobujú asi 6 000 predčasných úmrtí ročne. Obyvateľom krajiny vraj celkovo skracujú život až o 50-tisíc rokov.
Organizácia Deutsche Umwelthilfe dokonca tvrdí, že na následky ich vdychovania zomrie každý rok vyše 12-tisíc Nemcov, čo je štyrikrát viac ako pri dopravných nehodách. Ostatne, podobné štatistiky vlani zverejnili aj na Slovensku, kde má z rovnakých príčin predčasne umierať takmer 6 000 ľudí ročne, čo je až 20-krát viac ako obetí dopravných nehôd.
Sú to desivé čísla a úrady sa riadia predpísanou normou. V Stuttgarte, ktorý leží v údolí, mávajú často problém so smogom, a keď meracie prístroje odhalia prekročenú hranicu oxidov dusíka či jemného prachu, vyhlásia poplach. Na tabuliach popri cestách sa potom objaví výzva, aby vodiči presadli z áut do prostriedkov MHD.
Ohlupovanie ľudí
Je však skutočne dôvod na také alarmy? Ako nemeckí dokumentaristi zistili, odborníci sú k tomu skeptickí a informácie o škodlivosti dieselových motorov považujú za mýtus.
„Ten poplach je ohlupovanie ľudí,“ zhodnotil napríklad profesor Martin Hetzel, lekársky riaditeľ Nemocnice Červeného kríža v Stuttgarte, jednej z vedúcich pľúcnych kliník v Nemecku. Podľa neho je poplach stavom veľkej a akútnej núdze, čo sa o ohrození prachom či oxidmi dusíka nedá povedať.
Ako dodal, také alarmy vyvolávajú zbytočnú paniku. Dokonca sa stáva, že pacienti odmietnu prísť do nemocnice na dohodnuté vyšetrenie, aby sa „nenadýchali jedovatých látok v meste“. Hetzel je presvedčený, že sa do tejto problematiky namiesto faktov mieša ideológia. Zároveň spochybňuje údaje Helmholtzovho inštitútu o škodlivosti NOx a PM.
„Neexistuje žiadne ochorenie pľúc ani srdca, ktoré by sa dalo prisúdiť jemným prachovým časticiam alebo NO2. Nejestvuje jediný prípad úmrtia, ktorý by na to ukazoval. Jednoducho, nie je možné, aby také malé koncentrácie NO2 a jemného prachu spôsobovali tie ujmy na zdraví a tie smrteľné prípady, aké sa zverejnili,“ vyhlásil.
Podobný názor majú i ďalší odborníci. Uznávaný profesor Dieter Köhler, ktorý bol šéfom Nemeckej spoločnosti pre pneumológiu, napríklad celé ťaženie proti dieselom pokladá za hystériu. S vyše sto kolegami už zverejnil list, kde kritizovali platné limity pre oxidy dusíka a prachové častice, ako aj obmedzovanie dieselových áut.
Podľa Köhlera sa súvislosť medzi NO2 a kratším životom obyvateľstva zatiaľ nepodarilo vedecky dokázať. Žiadna štúdia nič také nepreukázala. Ako príklad uviedol fajčiarov, ktorý roky inhalujú obrovské množstvá NO aj NO2. Sú to dávky viac ako 5 000 mikrogramov na kubický meter, čo je vysoko nad hranicou 40 mikrogramov určených úradmi. Keby tie látky boli také nebezpečné, podľa Köhlera by to fajčiarov muselo okamžite „zložiť“, čo sa však nedeje.
V rozhovore pre berlínsky denník BZ pred pár dňami zopakoval, že na vyraďovanie dieselov z premávky nevidí dôvod. „Keď naftové autá ešte nemali filter častíc, bolo to iné. Výfukové sadze boli karcinogénne. Teraz však vypúšťajú menej častíc ako benzínové autá,“ zdôraznil.
Čo dokazuje meranie?
Problémom je, že ani merania, ktoré mestá „usvedčujú“ z vysokej hladiny oxidov dusíka či prachových častíc, nie sú objektívne. Ako sa totiž autori zmieneného filmu presvedčili, neraz stoja na úplne nevhodných, nesprávne zvolených miestach.
V Stuttgarte je meracia stanica priamo vedľa rušnej šesťprúdovej cesty, pri svetelnej križovatke, kde autá stoja v rade, takže sa tam hromadia i výfukové plyny. Je potom prirodzené, že tam namerajú vysoké hodnoty, no to neznamená, že je to tak i v ostatných uliciach.
Podľa Matthiasa Klingnera, ktorý riadi Fraunhoferov ústav pre systémy dopravy a infraštruktúry, by sa meracie prístroje mali v meste umiestňovať do voľného priestranstva, kde sa emisie zmiešavajú s čistým vzduchom. Len tak sa zistí skutočná koncentrácia jedovatých látok v ovzduší.
Postaviť meracie zariadenie na križovatke preto Klingner považuje za nezmysel – údajne je to podobné, ako keby emisie merali hneď pri výfuku. Jeho slová potvrdil i experiment. Len čo sa filmári s prístrojom presunuli kúsok ďalej od cesty, namerali o 10 percent nižšie hodnoty a 50 metrov odtiaľ bola už hladina oxidov dusíka úplne v norme.
Krajinské ministerstvo dopravy v Bádensku-Württembersku postavenie meracej stanice pri križovatke obhajuje tým, že je to správne, lebo ulicu lemujú domy, kde bývajú ľudia, ktorí ten znečistený vzduch dýchajú. Naozaj?
Dokumentaristi si to overili v jednom z bytov. Kým na ulici namerali asi 70 mikrogramov NO2 na kubický meter, v kuchyni to bolo vyše 80, čo je nad povolenú hranicu, lenže to zvýšenie vôbec nemuselo súvisieť so situáciou vonku.
Oxidy dusíka totiž vznikajú pri hocijakom spaľovaní. Stačí, že zapálite sviečku alebo si kúrite plynovým kotlom. Keď začali variť na plynovom sporáku, hodnoty NO2 už po 15 minútach vyskočili na viac ako 1 300 mikrogramov… Je to azda dôvod na vyhlásenie poplachu?
Ako v stredoveku
Odkiaľ vlastne EÚ a nemecké úrady prišli k hranici 40 mikrogramov na kubický meter? Prečo by práve táto úroveň mala byť limitom pre oxidy dusíka? Ako sa filmoví dokumentaristi presvedčili, tieto čísla sa neopierajú o nijaký relevantný výskum či dôkazy. Spolková vláda kritiku odbila vyhlásením, že sa pridržiava odporúčaní Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).
Wolfgang Straff zo Spolkového úradu životného prostredia síce pripúšťa, že neexistuje jednoznačná súvislosť medzi oxidmi dusíka a poškodením zdravia, ale epidemiologické štúdie vraj dokazujú, že kde sa vyskytuje veľa NOx, tam sa objavia i choroby. Tie však nemožno spájať len s oxidmi dusíka či prachovými časticami, pod ne sa podpisuje viacero príčin.
Normu 40 mikrogramov na kubický meter navyše presadili len v EÚ. V USA je to napríklad až 103 mikrogramov a v ekologicky zameranej Kalifornii 57 mikrogramov na kubický meter. V bežnom živote sa pritom tieto dávky kedykoľvek prekročia.
Ako pre BZ vysvetlil Köhler, plynový sporák môže vypustiť až 4 000 mikrogramov NOx na kubický meter a fajčiari vdychujú až 30-tisíc mikrogramov. Pri pokusoch so zvieratami sa podľa neho ukázalo, že škodlivá hladina sa začína až od 100-tisíc mikrogramov. Prečo potom v Európskej únii ako normu zaviedli nereálnych 40 mikrogramov a nikto s tým nič nerobí? Ako to, že sa neozývajú odborníci, aby všetko uviedli na pravú mieru?
„Debata o oxidoch dusíka mi pripomína hon na čarodejnice,“ porovnal pre BZ Köhler, ktorý zo šírenia zbytočnej paniky obviňuje niektorých ekologicky zmýšľajúcich vedcov. „V knihe Kladivo na čarodejnice vtedajší profesori napísali, ako človek spozná bosorku. No základnú otázku, či bosorky existujú, si už nepoložili… Je to ako viera.“
Výmena áut viazne
Podľa Köhlera je potrebné, aby problém s oxidmi dusíka a prachovými časticami preskúmali nezávislí experti, ktorí by potom celý systém prehodnotili. Nie je však pre diesle už aj tak príliš neskoro? Cieľom nemeckej vlády je, aby do leta tohto roku zmizlo z ciest asi 1,5 milióna naftových vozidiel. Ich vlastníci by si ich mali vymeniť za ekologicky čistejšie modely.
Napriek prémii, ktorú za to môžu dostať, sa však nemeckí vodiči zdráhajú. Ako informoval časopis Spiegel, od jesene minulého roka si starý diesel za nové auto dosiaľ vymenilo iba 27-tisíc ľudí. Takým tempom by sa však zámer vlády nepodarilo splniť. Záver krížového ťaženia proti starým naftovým motorom môže byť preto ešte zaujímavý.