Zdražejú autá od budúceho roka o 2 422 €? Pokuty za emisie budú mastné!

Agentúra JATO Dynamics má zlé správy. Analyzovala emisie CO2 nových predaných áut na 23 sledovaných európskych trhoch. Výsledky sú v podstate katastrofou. Emisie ostro sledovaného CO2, ktoré je priamo úmerné spotrebe áut, stúpli o 2,4 gramu na konečných 120,5 na kilometer, čo je najhorší výsledok od roku 2014. Možno sa to nezdá veľa, lenže trend má byť presne opačný. Automobilky majú už v budúcom roku dosiahnuť flotilový priemer, teda za všetky predané autá, len 95 g/km. Faktorov tohto negatívneho vývoja je viac. Šarapatu robí napríklad móda ťažkých a smädných SUV, ktoré si privlastnili už viac ako tretinový podiel (35 %) na celoeurópskych registráciách.

Druhým faktorom je prechod na nový cyklus merania spotreby WLTP, ktorý je realite bližšie ako „fiktívna“ norma NEDC, ktorej odchýlka sa za roky „ohýbania“ vyšplhala na viac ako 40 %. Takže hoci sú nové autá s novými motormi na cestách úspornejšie ako tie staršie, v štatistikách vykazujú vyššiu spotrebu, a teda aj vyššie emisie CO2. A potom je tu najzávažnejší faktor, na ktorý poukazuje práve agentúra JATO Dynamics. A je šokujúci. Hlavnou príčinou rastúcich emisií je ústup naftových motorov! Ten bol odštartovaný aférou Dieselgate a následnou antidieselovou horúčkou z dôvodu prekračovania noriem emisií oxidov dusíka (NOx). Svoje zohrali politici a ekologickí aktivisti, keď brojili za zákaz vjazdu naftových áut do centier miest.

Hoci naftové motory tieto normy naozaj porušovali, systém selektívnej katalytickej redukcie dokázal zredukovať emisie týchto látok natoľko, že súčasné vznetové motory sú často čistejšie ako tie benzínové. Na čo poukázalo viacero testov. Lenže trh na túto skutočnosť nezareagoval. Odpor k nafte pretrváva, čo sa prejavilo aj vlani, ďalším 18-percentným poklesom predaja áut s naftovým pohonom. Nahradili ich tie benzínové. Tie majú však nižšiu účinnosť, a teda aj vyššiu spotrebu paliva. A tu je pes zakopaný. Agentúra zistila priamu koreláciu medzi klesajúcou registráciou automobilov s naftovými motormi a rastúcimi priemernými emisiami CO2. Stalo sa tak na 20 trhoch s výnimkou Nórska, Fínska a Holandska.

Tieto tri krajiny však nezredukovali emisie CO2 vďaka ekologicky zmýšľajúcim zákazníkom, ale vďaka masívnej vládnej podpore elektromobilov a plug-in hybridov. Tam, kde takáto podpora neexistuje, sa zákazníci chovajú štandardne. Kupujú SUV a benzínové autá. Z najnovších štatistík je generálny tajomník JATO Dynamics Felipe Munoz skutočne sklamaný. „Zvýšenie produkcie CO2 je znepokojujúce. Je to zlá správa pre vlády aj výrobcov áut. Namiesto toho, aby tento sektor napredoval v čase, keď sa klimatické parametre zhoršujú, on ustupuje,“ komentoval situáciu. Od roku 2007 emisie CO2 stále klesali. V roku 2016 sa však pokles spomalil a v roku 2017 už agentúra JATO Dynamics zaregistrovala nárast.

Vývoj sa presne prekrýva s poklesom registrácií naftových áut, ktoré majú priemerne o 3,2 g/km nižšie emisie CO2 ako tie benzínové. „Pozitívny vplyv naftových áut na emisie sa vytratil, pretože dopyt po nich vlani dramaticky klesol. Ak bude tento trend pokračovať a zavádzanie vozidiel s alternatívnymi pohonmi sa nezrýchli, bude musieť automobilový priemysel prijať oveľa drastickejšie opatrenia na to, aby splnil krátkodobé ciele,“ konštatuje Munoz. Vylúčené teda nie je ani zdražovanie benzínových áut v prospech predaja naftových. Automobilkám by to nepochybne z hľadiska CO2 vyhovovalo. Inak ich čakajú krušné časy. Zatiaľ totiž nič nenasvedčuje tomu, že by sa trend mal obrátiť. Spoliehať sa na masívnu elektrifikáciu pri súčasných cenách a limitoch elektromobilov by bolo jednoducho naivné.

Optimistickým scenárom je skôr to, že emisie CO2 v budúcom roku nevzrastú ako to, že by klesli. Čo to bude znamenať? Ak budú automobilky platiť za každý nadlimitný gram CO2 oproti norme 95 g/km, budú musieť za každé predané auto zaplatiť 2 422 eur. Je to jednoduchá matematika. Vlaňajší priemer totiž prekročil normu o 25,5 gramu a každý jeden má byť penalizovaný sumou 95 eur. Samozrejme, ide o priemer. Niektoré automobilky sa už totiž dokázali k požadovanej norme aspoň priblížiť. Najviac Toyota, ktorá vďaka hybridom vykázala vlani flotilový priemer 99,9 g/km, a za ňou Peugeot (107,7 g/km), Citroën (107,9 g/km) a Nissan (110,6 g/km) so Suzuki (114,2).

Naopak, veľké problémy čakajú na výrobcov vysokovýkonných a luxusných áut. Vozidlá Audi emitovali vlani priemerne 127,6 g/k, BMW 128,9 g/km, Volvo (130 g/km), Mazda (135,2 g/km) a taký Mercedes-Benz až 139 gramov CO2 na kilometer. Automobilka zo Stuttgartu, ktorá je v tomto rebríčku na 20. mieste, si dokonca pohoršila v porovnaní s rokom 2017 až o 10,5 gramu. Očakávať tak môžeme zdražovanie a zároveň obmedzovanie ponuky výkonných motorov, ktoré najviac kazia flotilové emisie. Nahradzovať by ich mali drahé plug-in hybridné modely a ešte drahšie elektromobily. Tomu však nik neverí. Alterantívne pohony predstavujú totiž v súčasnosti necelé tri percentá celoeurópskych registrácií.