"Juh Slovenska bol dlhodobo zanedbávaný. Malo to dosah na kvalitu života v celom tomto regióne, a to som sa rozhodol zmeniť. Nebudem sa za to ospravedlňovať, naopak, som na to hrdý,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda minister dopravy Árpád Érsek.
Na severe krajiny riešil rezort dopravy hlavne problematické časti. Kysucká diaľnica D3 sa dočkala rozostavania len jediného úseku. V príprave ostáva tiež obchvat Kysuckého Nového Mesta. Vodiči sa tu nekonečným kolónam tak skoro nevyhnú. Zlá je naďalej aj situácia na ceste prvej triedy I/11, ktorá spája Žilinu, Kysucké Nové Mesto, Čadcu a ide až po hranice s Českom.
Výstavba však prebieha aj na severnom a východnom Slovensku, upozornil minister – a to neďaleko Čadce a pri Prešove. Práve tu je v súčasnosti rozostavaný juhozápadný aj severný obchvat Prešova. "Ak sa na to pozriete celkovo, bol som ministrom dopravy pre celé Slovensko. Aj pre juh, čo, žiaľ, veľa ministrov predo mnou nemôže povedať,“ tvrdí Érsek.
Za roky jeho ministrovania sa výraznejšie rozvíjala rýchlostná cesta R2. V máji 2017 prešli prví vodiči úsekom R2 Zvolen, východ – Pstruša s dĺžkou 7,85 kilometra. Vlani v auguste stavbári rozostavali úsek R2 Mýtna – Lovinobaňa. Ten je dlhý 13,5 kilometra.
Počas aktuálne sa končiaceho volebného obdobia bol rozostavaný a ukončený len jediný úsek. Výstavba diaľnice D1 Budimír – Bidovce pri Košiciach odštartovala v roku 2016. Motoristi ju využívajú od roku 2019.
Rezort dopravy navyše začiatkom tohto roka ukončil tender na výstavbu 9,1 kilometra dlhej časti R2 Kriváň – Mýtna. Výstavba sa tu má začať ešte v tomto roku. Zároveň prebieha tender na výstavbu úseku R2 Rožňava – Jablonov nad Turňou, ktorý obsahuje tunel Soroška. Od roku 2018 prebieha tender aj v druhej časti úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany, ktorý zatiaľ nie je ukončený. Celkovo tak ide o päť úsekov.
Okrem rozvoja rýchlostnej cesty R2 vedúcej zo Zvolena smerom do Košíc bol rozostavaný väčší súvislý úsek aj juhovýchodne od Bratislavy na rýchlostnej ceste R7. V máji 2016 bola podpísaná koncesná zmluva, podľa ktorej má v okolí hlavného mesta vzniknúť 59,1 kilometra nových diaľnic a rýchlostných ciest. Diaľnica D4 vytvorí nultý obchvat hlavného mesta. Rýchlostná cesta R7 vznikne v úseku Bratislava – Holice.
Kým diaľnica D4 ešte nie je hotová, rýchlostnú cestu R7 čoskoro odovzdajú do predčasného používania. Na prelome marca a apríla by prvé automobily mohli prejsť po približne 25-kilometrovej štvorprúdovke v úseku Holice – Ketelec.
Prešov dostal obchvaty
V uplynulých štyroch rokoch sa začala riešiť aj kolabujúca doprava v okolí Prešova. Výstavba juhozápadného obchvatu krajského mesta na diaľnici D1 sa začala v júni 2017. Súčasťou diaľnice s dĺžkou 7,9 kilometra je aj tunel Prešov. Prvé autá by mali po úseku, ktorého výstavba si vyžiada 356 miliónov eur, prejsť v roku 2021.
Zmluvný začiatok výstavby prvej etapy severného obchvatu na rýchlostnej ceste R4 bol v júli 2019. Úsek s dĺžkou 4,3 kilometra má byť hotový najneskôr v marci 2023. Plný efekt obchvatu sa však prejaví až po dostavbe druhej etapy jeho severnej časti. Tá bude merať 10,2 kilometra.
V minulom roku sa rozhodlo, že úsek s tunelom Okruhliak bude vybudovaný v plnom profile. Diaľničiari majú vyhlásiť súťaž na jeho zhotoviteľa ešte tento rok.
Na severe ostali problémy
Úplne opačná je situácia na severe Slovenska. Nachádza sa tu totiž hneď niekoľko problematických úsekov. Väčšina z nich leží na diaľnici D1. Úsek D1 Turany – Hubová stále nie je vo výstavbe. V uplynulých rokoch sa síce rozhodlo o finálnej trase, budúca vláda však bude musieť pre tento úsek zabezpečiť peniaze. Eurofondy na jeho výstavbu totiž neostali.
"Podľa môjho odhadu bude tento úsek stáť približne 800 miliónov. Výstavba sa môže začať v roku 2021 až 2022,“ dodáva Érsek. Pôjde o poslednú časť diaľnice, ktorá spojí dve najväčšie slovenské mestá – Bratislavu a Košice.
V časti D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala tiež práce stoja. Štát ukončil zmluvu s konzorciom firiem Salini Impregilo a Dúha. Tempo výstavby 13,5-kilometrového úseku s tunelom Višňové totiž dlhodobo zaostávalo za plánom.
Od začiatku roka 2019 sa výstavba neďaleko Žiliny zastavila úplne. Úsek, ktorý má dokončiť južný obchvat mesta, musí byť odovzdaný pre financovanie z eurofondov už do konca roka 2023. Rezort dopravy koncom roka 2019 vypísal novú súťaž na hlavnú trasu. S výstavbou sa podľa ministra Érseka môže začať ešte v tomto roku.
Pomaly prebiehajúca výstavba daného úseku skomplikovala aj sprevádzkovanie predchádzajúcej časti D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka, ktorý je vo výstavbe od roku 2014. Križovatka Lietavská Lúčka je súčasťou pozastaveného úseku. Bez nej daný úsek nemá napojenie na cestu prvej triedy I/64. Diaľničiari museli pristúpiť k výstavbe privádzača. Štvorprúdovka má byť odovzdaná v roku 2020. D1 Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka spolu s privádzačom bez D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové neumožnia tranzitnej doprave vyhnúť sa mestu Žilina. Po sprejazdnení prvej časti južného obchvatu Žiliny sa vozidlá dostanú do mesta z južnej strany.
Pri Ružomberku sa opäť stavia
V aktuálnom volebnom období sa opätovne rozbehla aj výstavba na severnom obchvate Ružomberka. Budovanie štvorprúdovky bolo pozastavené pre hroziaci zosuv pri západnom portáli tunela Čebrať. Výstavba sa začala v roku 2014. Pôvodne sa predpokladalo, že výstavba zaberie tri roky. V roku 2015 však práce museli prerušiť.
Bolo treba zmeniť trasovanie a presunúť západný portál. Tunel tak bude dlhší o 1,6 kilometra. Po dostavbe bude mať 3 650 metrov. Práce sa obnovili až v roku 2018. Diaľničiari očakávajú, že úsek bude hotový v roku 2022.