EÚ už varuje automobilky pred pokutami za CO2. To nie je fér!

Automobilový priemysel doslova krváca. Pandémia, ktorá zavrela fabriky aj predajné siete áut, má na svedomí miliardové straty a tie ďalšie ešte len prídu, pretože kúpa nových áut nie je pre ekonomicky zneistené obyvateľstvo témou dňa. Výrobcovia už zareagovali razantnými úspornými opatreniami, vrátane masívneho prepúšťania desaťtisícov zamestnancov. Škrtať sa bude modelové portfólio aj mnohé montážne linky. Zdalo by sa, že ak chce Európa, v ktorej sa automobilový priemysel podieľa na zamestnanosti 6,1 percentami, na HDP siedmimi a len v 15 najväčších krajinách EÚ odvádza do rozpočtu 428 miliárd eur, bol by čas na úľavy. Aspoň tie emisné.

Splniť totiž s kolabujúcim odbytom emisné ciele nastavené na zničujúcich 95 gramov CO2 na kilometer, bude totiž takmer nemožné. Najmä ak sa tieto normy nedajú dosiahnuť bez dostatočného podielu predaja drahých elektromobilov a plug-in hybridov. Šéf Európskej asociácie automobilových výrobcov (ACEA), Eric-Mark Huitema, už v apríli vyzýval Európsku komisiu na odklad požadovaných emisných limitov alebo aspoň na predĺženie možnosti započítavania extra emisných kreditov za predaj batériových vozidiel. Nič také sa ale zjavne nedeje. Deje sa presný opak.

Európska komisia vydala znepokojivé vyhlásenie, v ktorom konštatuje, že v roku 2018 stúpli priemerné emisie skleníkového CO2 v porovnaní s rokom 2017 o dva gramy na 120,8 g/km. A hneď výrobcom pripomína: „Vzhľadom na to, že od tohto roka vstupujú do platnosti prísnejšie ciele pre celú flotilu EÚ na úrovni 95 g/km pre osobné a 147 g/km pre dodávkové vozidlá, budú musieť výrobcovia zlepšiť palivovú účinnosť svojho vozového parku a urýchliť nasadzovanie áut s nulovými alebo veľmi nízkymi emisiami“. Z toho teda vyplýva, že Komisia nemá žiaden zámer povoliť emisnú slučku.

Lenže ako predať elektromobily a plug-in hybridy, ak cenou nedokážu konkurovať klasickým autám so spaľovacím motormi a zákazníci sa o ne zaujímajú len v prípade, ak je s ich kúpou spojená priama štátna dotácia. Negatívny trend v emisiách CO2 vysvetľuje Európska komisia aj nárastom podielu „smädných“ SUV, ktoré mali v roku 2018 35 % zastúpenie na celoročných registráciách (vlani už 40 %) a tiež poklesom predaja úporných naftových áut, ktorých podiel sa znížil o deväť percent. Za prvý štvrťrok tohto roka mali podiel dokonca len 29,9 %. Uvoľnený priestor prevzali benzínové autá s vyššou spotrebou. To sú už ale dávno známe fakty. Otázkou je, čo s tým majú samotné automobilky?

SUV vyrábajú logicky preto, že je o ne záujem, do elektromobilov, ktoré sú z ekonomického pohľadu „mačkou vo vreci“, investujú miliardy len preto, že ich k tomu Európska únia tlačí pod hrozbou miliardových pokút, a od naftových motorov sa odvracajú z dôvodu politickej hystérie, ktorá nastala po kauze Dieselgate a vyústila až do zákazov vjazdu naftových áut do centier mnohých európskych miest. Zdá sa teda, že zodpovednosť za svoje kroky teraz Brusel hádže na ramená samotných výrobcov, akoby sa nechumelilo. A aby to mali ešte ťažšie, ak prekračujú emisie súčasný limit o 25,8 gramu na kilometer, naparí im pokutu vo výške 2 451 eur za každé predané auto. Je to ako liečiť popáleniny ohňom.