V polovici apríla sme písali, že na našich cestách už onedlho pribudne takmer 300 stacionárnych radarov. Budú nielen kontrolovať rýchlosť, ale aj prejazd na červenú a dodržiavanie značky „Stop“.
Nové radary nemali len kontrolovať dodržiavanie maximálnej povolenej rýchlosti, ale niektoré aj prejazd na červenú a nedodržiavanie značky Stop. Môžeme byť aj konkrétni: 209 radarov malo byť určených meradiel rýchlosti, 52 malo kontrolovať prejazd na červenú a 18 nerešpektovanie dopravnej značky „Stop“.
Celkové náklady na projekt boli takmer 32 miliónov, z toho samotné radary mali stáť približne 18 miliónov eur. Okrem toho sa za 7,7 milióna mali nakúpiť zariadenia na ukladanie záznamov o priestupkoch a prejazdoch áut a vývoj informačného systému na automatizáciu konania mal stáť ďalších takmer 6 miliónov eur. Náklady na prevádzku mali byť počas desiatich rokov približne 0,3 milióna eur ročne. Predpokladané financovanie projektu bolo z prostriedkov Plánu obnovy a odolnosti.
Zámer je v poriadku a pravdou je aj to, že na Slovensku je, v porovnaní s okolitými krajinami, radarov naozaj výrazne menej, takže predpoklad, že by prispeli k zníženiu nehodovosti tam, kde je vysoká, je veľmi pravdepodobný:
Jeden zo zásadných problémov je však v ich umiestnení. Polícia sa totiž poponáhľala a ukázala, kde by radary, ktoré ešte nevlastní, chcela mať. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) totiž zistil, že polovica (!) z nich by sa mala umiestniť v úsekoch s priemernou alebo dokonca podpriemernou nehodovosťou.
Navyše preventívny účinok radarov na zníženie nehodovosti je podľa ÚHP vysoko nadhodnotený. „Predkladateľ nadhodnotil počet odvrátených dopravných nehôd z dôvodu umiestnenia radarov. Štúdia realisticky predpokladá, že nasadením stacionárnych radarov klesne počet nehôd o 10–25 %. Z doplňujúcich štatistík v štúdii vyplýva, že celkový počet nehôd na daných úsekoch z ktorých sa pokles počíta (1500 ročne) je pravdepodobne nadhodnotený a podľa hrubého odhadu ÚHP je reálny počet 750 ročne,“ píše sa v analýze.
A to ešte nie je všetko. Ďalšou spornou vecou sú vysoké náklady na archivovanie dát. Časť úložných kapacít (celkovo za 7,7 mil. eur) nemá podľa ÚHP jasne odôvodnené využitie a môže byť nakúpená na sklad. Štúdia predpokladá ukladanie obrazových záznamov vo vysokom rozlíšení (5 MB). Podľa skúseností z prevádzky rovnakého systému v Českej republike je miera možnej kompresie takýchto záznamov na úrovni 95 – 98 %.
Vyzerá to tak, že projekt nákupu nových radarov a analytických kamier bol opäť šitý horúcou ihlou tak, aby umožnil čo najrýchlejšie čerpať z fondov čo najviac peňazí, aj keď efektivita investícia zostáva prinajmenšom otáznou.
Aj preto možno hodnotiť rozhodnutie nového ministra vnútra Ivana Šimka verejné obstarávanie nespustiť, ale prenechať to radšej budúcej vláde ako zodpovedné a profesionálne. nový minister vnútra sa nakupovať nechystá. Pre portál tvnoviny.sk minister konkrétne uviedol: „Myslím, že Slovenskou potrebuje tieto radary a chcem v tom pokračovať, pripravovať projekt, odovzdať ho budúcej vláde. Nebudem už ale vyhlasovať verejné obstarávanie.“
Takže o nákupe radarov bude rozhodovať až nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb a je otázne, ako sa k celému projektu postaví. Z nášho pohľadu by ho mala rozhodne zásadným spôsobom prepracovať tak, aby radary neboli inštalované v úsekoch, kde ich vôbec netreba a slúžia len „na vyberanie pokút“, ale aby bolo podmienkou, že budú inštalované výlučne v úsekoch s nadpriemernou nehodovosťou. Taktiež treba odstrániť pochybnosti o efektivite nákupu archivačného hardvéru tak, aby bol naozaj zmysluplný. A to chce jednoducho čas, ktorý súčasná vláda evidentne nemá a budúca sa musí najprv vytvoriť.