Jazdené autá: Ford Ka – stará škola

Prvá generácia modelu Ka je dodnes na ceste neprehliadnuteľným javom. Veľkými plastovými nárazníkmi dokáže udivovať rovnaké množstvá ľudí ako kedysi a nevšednými proporciami so zadnými kolesami takmer za karosériou pripomína odvahu svojich dizajnérov.

Foto: Ford

Ford Ka Ford Ka musel vzniknúť s minimálnymi nákladmi.

Malé mestské Ka až tak malé zasa nie je. Na trh sa dostalo v roku 1996, no jeho prvé návrhy kolovali dizajnérskym oddelením Fordu už dávno predtým. Európska odnož amerického koncernu Ford totiž už začiatkom deväťdesiatych rokov vycítila stúpajúci dopyt po malých mestských autách a v tejto hre rozhodne nechcela zostať bokom. Začal vývoj prelomového auta, ktoré malo upútať vzhľadom, priestorom a jazdnými vlastnosťami. Návrhári sa však nemohli odtrhnúť z reťaze, peniaze na vývoj tak zostávali najväčším obmedzujúcim faktorom. Malý Ford však môže tomuto faktu paradoxne aj poďakovať. Vývoj novej platformy by zhltol príliš veľa peňazí, poslúžiť preto musela väčšia Fiesta. Aj to je jeden z dôvodov, prečo má malé Ka tak veľkorysý rázvor a vynikajúce jazdné vlastnosti. Aby však konštruktéri postavili na platforme Fiesty menšie auto, neostávalo im nič iné, ako skrátiť previsy. Aj to vysvetľuje zadné kolesá vystrčené až za rohy karosérie. Kolesá v rohoch auta však boli výborným predpokladom dobrých jazdných vlastností, nie je preto prekvapením, že keď v roku 1996 Ford Ka vyštartoval ne cesty, v oblasti ovládateľnosti na dlhé roky prekonal všetku konkurenciu. S námahou sa mu v dobrých rukách ako tak dokázali vyrovnať len Peugeot 107 a Fiat Seicento, ten však pod sebou potreboval rovný asfalt, inak odskakoval aj tam, kadiaľ Ka bez straty kontaktu s cestou len preplávalo. Twingo si ani „neškrtlo“. Ešte tu bol aj Seat Arosa, no ten sa malému Fordu nevyrovnal ani vonkajšími rozmermi, ani vnútorným priestorom, o ťažkopádnych jazdných vlastnostiach ani nehovoriac.

Foto: Ford

Ford Ka Platforma Fiesty bola pre Ka prínosom.

Priestorovou ponukou patril v roku 1996 model Ka k tomu lepšiemu na trhu. Na predných sedadlách sa ani dnes nebudete cítiť stiesnene (až na trochu užšie sedáky), vzadu však počítajte s menším miestom na kolená aj hlavu. Núdzovo na krátke presuny je Ford Ka stále použiteľný aj ako štvormiestne auto. Skúsenosti s jazdenými exemplármi navyše ukazujú, že predné sedadlá dobre odolávajú vysedeniu a ani po rokoch používania ich uchytenie nevŕzga. Originálne rádio (iné do stredového panelu Ka ani nenamontujete) malo mizerný zvuk už ako nové a batožinový priestor je malý, čo však pri aute bez zadného previsu neprekvapuje.

Starý a osvedčený motor

Až do roku 2002 ste si mohli „Káčko“ kúpiť len s motorom 1.3 OHV (44 kW/60 k), ktorého pôvod siaha až do roku 1960. Jeho rozvody poháňala reťaz a osvedčená konštrukcia zvyšku agregátu sa postarala o solídnu spoľahlivosť. Tohto motora sa nemusíte báť ani po rokoch. S ľahkým autom si jeho skromný výkon vždy poradil a k bežnému presúvaniu po meste nepotreboval žiadne vysoké otáčky. Akceleroval pozvoľna aj z nízkych otáčok.

Foto: Ford

Ford Ka Do roku 1999 ste mohli mať len tieto čierne nárazníky.

SportKa a pikantné výkony

V roku 2002 začal Ford do svojho najmenšieho modelu montovať nový motor s rozvodom OHC v dvoch výkonových verziách (44 kW/60 k a 51 kW/70 k). To pravé orechové však prišlo až vo verzii SportKa, ktorá dostala pod kapotu agregát s objemom 1,6 litra a výkonom 70 kW (95 k). Nešlo však o známy motor Zetec 1.6 16V, ten sa totiž medzi predné podbehy malého Ka nevošiel. Konštruktéri museli trochu zaimprovizovať a zväčšiť vŕtanie pôvodného motora s objemom 1,3 litra.

Foto: Ford

Ford Ka SportKa je úzkoprofilovým tovarom.

SportKa predstavuje dodnes v dobrých rukách neuveriteľne rýchle auto, ktoré v jeho výkonovej kategórii nič neprekoná. Jeho nízkoprofilové pneumatiky (195/45 R 16) však nemajú radi rozbitý asfalt a dávajú uloženiu predných ramien viac do tela. Ak teda máte to šťastie, že ste našli verziu SportKa, skontrolujte stav jej pneumatík, diskov a prednej nápravy.

Výborný na ceste

Ford Ka je výborným dôkazom toho, ako sa z konvenčnej podvozkovej techniky dá vyťažiť maximum. Napriek tomu, že používa tradičné zavesenie veľmi podobné všetkým konkurentom, jazdí lepšie a jeho agilita dokáže zaskočiť aj súčasné mestské mini. Skrátka, Ford akoby na oddelení podvozkov zamestnával ľudí, ktorí svoje remeslo milujú a celé noci nerobia nič iné, len ladia a ladia, kým nie je výsledok dokonalý. Pri konštrukcii modelu Ka sa nedali odradiť ani úspornými opatreniami, v rámci ktorých nemal najmenší Ford nárok na plnohodnotný pomocný rám prednej nápravy. Namiesto neho použili lacné plechové výlisky upevnené priamo do karosérie, v nich následne ukotvili spodné ramená v tvare L a celok doplnili klasickými vzperami MacPherson. Vzadu je tradičná torzná priečka spájajúca vlečené ramená.

Foto: Ford

Ford Ka Jeho obratnosť vám vyrazí dych.

Veľmi dobre skombinovali aj pružiny s tlmičmi, takže auto nervózne neposkakuje ani keď je prázdne. Poddajné pruženie s veľkým zdvihom žehlí všetky nerovnosti, tlmiče udržujú karosériu v pokoji a sériové pneumatiky s rozmermi 165/70 R 13 zabezpečujú malému Fordu vždy dostatok priľnavosti. Rok svojho vzniku prezrádza Ka aj hravou charakteristikou, kedy ste uberaním a pridávaním plynu na hrane priľnavosti vedeli citlivo korigovať stopu prejazdu zákrutou. Pneumatiky prechádzali do sklzu jemne, plynulo a Ka vás nikdy nezaskočilo zákernosťou. Dokonca ani jeho súčasná druhá generácia sa hravosti svojho predchodcu nemôže rovnať. Síce má širšie pneumatiky dovoľujúce vyššie nájazdové rýchlosti, no strata ich priľnavosti prichádza náhle a vodičovi už obyčajne nedáva šancu na rýchle protiopatrenie. Toto je však príznačné pre väčšinu dnešných mini s veľkými a širokými pneumatikami. Aby predchádzali nebezpečným situáciám, majú v sériovej výbave ESP, ktoré zakročí ešte predtým, než dostane vystrašený vodič infarkt.

Na čo si dať pozor

Výborné jazdné vlastnosti Fordu Ka ho často automaticky pasujú do úlohy dynamického „prepravovadla“ rýchlych vodičov. Ak sa vám dostane do rúk takto „vybehaný“ kus, dobre skontrolujte najmä predné zavesenie. Počítajte s vôľami spodných ramien. Ložiská kolies vydržali dosť veľa, pri častej rýchlej jazde však môžu byť hlučnejšie. Všetky opravy sú lacné a nemusíte sa ich báť.

Foto: Ford

Ford Ka Jednoduchý podvozok vydržal veľa, napriek tomu kontrola nezaškodí.

Prvé exempláre (z rokov 1996–1997) mali smolu na horšiu protikoróznu ochranu, neskôr vraj výrobca zlepšil technológiu ochranných nástrekov a karosérie vydržali viac. Najmä po zime na prvých kusoch „vykvitli“ spodné prahy.

Verzie s príplatkovou veľkou plátennou strechou trpeli zatekaním. Torznú tuhosť karosérie veľký otvor príliš neoslabil, napriek tomu sa pri týchto kusoch objavuje vŕzganie interiéru o niečo častejšie.

Po kúpe akejkoľvek verzie nešetrite a vymeňte v jej motore olej. Posledné exempláre vybavené motormi Duratec mali servisné intervaly 20 000 km, pri krátkych mestských jazdách a veľkom počte studených štartov však nie je zle meniť olej v kratších intervaloch. Nezľaknite s ani hlučnejšieho ventilového rozvodu. Rozvodová reťaz sa časom vyťahá a býva hlučná. Na jej funkčnosť to však nemá vplyv, preskočenie rozvodov nehrozí, jej napínanie vyriešil Ford spoľahlivo. Motory tohto Fordu sú celkovo veľmi spoľahlivé a majú minimálne nároky na údržbu.

Výnimkou na cestách nie sú ani „Káčka“, ktorým svieti len jeden predný svetlomet. Predné halogénové žiarovky údajne veľmi radi a pomerne často praskali.

Voľba náruživých vodičov

Jeho hravý dizajn to síce neprezrádza, ale Ford Ka by mal byť voľbou všetkých mladých vodičov, ktorí sa to chcú za volantom auta poriadne naučiť. Autá starej školy, ako Ford Ka, sú na to priam stvorené. Schopnosti dnešných malých áut vám totiž nedovolia do diania na ceste veľmi zasahovať. Točíte volantom, vnímate občasné písknutie predných pneumatík a auto takmer bez náklonov ide ako po koľajniciach. Ak to „prepísknete“, z prístrojovej dosky na vás zabliká kontrolka ESP, zadok auta sa nervózne zhupne a pokračujete ďalej. Skrátka nič, podľa čoho by ste vedeli, čo auto pod vaším zadkom vlastne urobilo. Prvé Ka je úplne iné. V jeho tuhom volante cítite každý boj predných pneumatík s asfaltom, podľa chvenia jeho venca dokážete bezpečne identifikovať aj tie najmenšie praskliny, cez ktoré ste prešli a vďaka prítomnosti náklonov viete, kedy už netlačiť na pílu. Garantujem vám, že každý zvládnutý manéver vás v tomto aute rozosmeje ako malé dieťa a aj keď pritom nebudete dosahovať závratné rýchlosti, miera uspokojenia vám nastrieka adrenalín do žíl. A v tom je čaro tohto auta. Jeho kúpou získate bezkonkurenčne najlepší pomer ceny a zábavy. Našťastie sú stále dostupné a v ponuke je ich dosť.