Daewoo Leganza je predstaviteľom klasickej starej školy, kedy boli limuzíny ešte priestranné, mimoriadne komfortné a viac ako na ich schopnosti pri vyhýbacích manévroch sa pozeralo na úroveň pohodlia na nerovných cestách. V čase vzniku bol jednou z najsilnejších stránok tohto auta jeho dizajn. Pre vysvetlenie len toľko, že tvary karosérie sú dielom talianskeho dizajnéra Giugiara, ktorý si dal na veľkom sedane naozaj záležať. Pravdepodobne ho automobilka aj patrične motivovala, pretože mala s Leganzou veľké plány najmä na európskom trhu. Po technickej stránke robil konzultanta dokonca Ulrich Bez (predtým pôsobiaci v BMW a Porsche, neskôr Aston Martin).
Foto: Daewoo
Motory
Na našom trhu bol v čase spustenia predaja k dispozícii jediný motor. Bol ním benzínový štvorvalec 2.0 16V s výkonom 98 kW (133 k) a maximálnym krútiacim momentom 184 Nm dostupným pri 4600 ot./min. Je to licenčná konštrukcia staršieho dvojlitra z dielní automobilky Opel upravená austrálskym Holdenom. Jeho najcitlivejšou stránkou bol rozvodový mechanizmus poháňaný remeňom, ktorý sa musel meniť už po 60 000 km. Pôvodný interval 90 000 km sa totiž neskôr ukázal ako príliš optimistický. Motorový olej sa menil v intervale 15 000 km.
Foto: Daewoo
O dva roky neskôr v ponuke pribudol väčší motor 2.2 16V, ktorý bol náhradou za sľubovaný veľký šesťvalec. Papierový nárast výkonu 2 kW bol vykúpený príliš veľkým cenovým rozdielom, takže je dnes tento motor skôr raritou. Je to škoda, pretože v praxi bol pre Leganzu omnoho lepšou voľbou ako pôvodný agregát. Jeho pružnosť bolo dokonca o toľko lepšia, že vyvážila aj vyššiu cenu. Spotreba sa pritom držala na úrovni 10 až 11 l/100 km, čo zodpovedalo spotrebe menšieho dvojlitra.
Foto: Daewoo
Slabým článkom auta bola aj manuálna prevodovka. Bola príliš nepresná a nepresvedčila ani svojou životnosťou. K dispozícii bol aj štvorstupňový automat ZF. So spoľahlivosťou problémy nemal, ale spotrebu v porovnaní s manuálom zodvihol približne o 1 až 2 l/100 km.
Foto: Daewoo
Podvozok bol navrhnutý dobre, vďaka čomu dlho odoláva zlým cestám. Spodné priečne ramená majú samostatne demontovateľný čap, čo šetrí servisné náklady. Viac ako čapy však odchádzali silentbloky nápravy, stabilizátora (ten je aj na zadnej náprave) a motora.
História modelu:
Predstavenie modelu Leganza, benzínový motor 2.0 16V (98 kW/133 k), pre mimoeurópske trhy aj 2.0 8V (78 kW/106 k).
1999
Motor 2.2 16V (100 kW/136 k), drobné úpravy, zvýšená kvalita výroby.
2002
Ukončenie výroby bez uvedenia nástupcu.
Výhody:
robustný vzhľad
pohodlné a veľké sedadlá
jazdný komfort
Nevýhody:
neisté chovanie na rozbitej ceste
nepresné radenie
slabší nástup brzdného účinku
Časté poruchy:
Spálené tesnenie pod hlavou, preskočený rozvodový remeň, úniky náplne z klimatizačného okruhu, úniky motorového oleja.
Naše odporúčanie:
Lepším, aj keď o dosť zriedkavejším pohonom je pre Leganzu väčší štvorvalec 2.2 16V. Jeho papierové hodnoty hovoria len o malom náraste výkonu (v porovnaní s 2.0 16V), realita však dokazuje omnoho lepšiu pružnosť a uvoľnenosť motora. Úsporný nie je, nárast spotreby oproti menšiemu dvojlitru je však zanedbateľný. Dobrá je aj jeho spoľahlivosť.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda
Subaru