Mercedes-Benz triedy S (1991 – 1998)

Na začiatku deväťdesiatych rokov bolo v najluxusnejšom segmente konkurentov ako šafranu. Prvé husle tu zaslúžene hral Mercedes-Benz so svojím obrovským modelom triedy S označovaným W 140. Jeho karoséria bola dlhá neuveriteľných 5113 mm a jej tvary boli navrhnuté tak, aby jej impozantnosť ešte zvýrazňovali. Aj dnes len ťažko nájdete sebavedomejšie auto. Po predstavení nástupcu „Mamuta“ boli mnohí priaznivci sklamaní oblými tvarmi nástupcu, ktorému sa „drzý“ postoj modelu W 140 nepodarilo nikdy napodobniť.

Na začiatku výroby sa W 140 uviedol s benzínovými šesť a osemvalcami. Naftový motor sa v ponuke objavil až o rok neskôr. Treba však poznamenať, že naftový šesťvalec verzie S 350 turbodiesel je jedným, z najnepodare­nejších naftových motorov automobilky. Je nespoľahlivý a už po pár kilometroch praskali preťaženému agregátu tepelne príliš namáhané hlavy. Aby toho nebolo málo, spotrebovával veľké množstvá oleja. Výrobca si bol tohto problému vedomý, preto podrobil motor v roku 1994 modernizácii, po ktorej už hlavy vydržali viac a olej nemizol po celých litroch. Svoju povesť si však nestihol napraviť. Dobré meno urobil naftovému esku až trojliter verzie S 300 turbodiesel so štvorventilovou technikou a výkonom 130 kW (177 k). Ten bol takmer nezničiteľný a dodnes je vyhľadávanou motorizáciou pod kapotou tohto modelu.

Z benzínových motorov sú lepšími výkonné osemvalce. Šesťvalce sa museli s autom namáhať, pričom dosahovali vysoké spotreby. V mnohých prípadoch rovnaké, ako osemvalce. Dvanásťvalcová verzia S 600 má veľmi slušný výkon, ale neprimerane veľkú spotrebu paliva, takže je vhodná skôr z prestížnych dôvodov. S racionálnosťou nemá jej nákup nič spoločné.

Mercedes-Benz S (W 140) je veľmi spoľahlivé auto, ktoré dokáže svoju posádku obdariť mimoriadnym komfortom. Jeho dielenské spracovanie môže ísť príkladom ešte aj dnes a napriek veľkým výkonom sa mu fatálne poruchy vyhýbajú. Pri kúpe si dajte dobrý pozor na horné hliníkové ramená prednej nápravy. Na zlých cestách trpia a ako náhradný dielec sú veľmi drahé. Nákladnou záležitosťou je aj kompletný výfuk. Z automatickej prevodovky nesmie unikať olej. Pokiaľ je ho málo, lamely hydrodynamického meniča sa rýchlo spália a následná oprava prevodovky vám zruinuje bankový účet.

História modelu:
Predstavenie modelu, benzínový šesťvalec 3.2i (179 kW/243 k), benzínové osemvalce 4.0i (210 kW/286 k), 5.0i (240 kW/326 k) a benzínový dvanásťvalec 6.2i (300 kW/408 k).
1992
Kupé s označením SEC, šesťvalcový benzínový motor 2.8i (142 kW/193 k) a naftový turbodiesel 3.5 TD (110 kW/150 k).
1994
Mierny facelift, vylepšená verzia naftového motora 3.5 TD.
1996
Výraznejšia technická modernizácia, naftový prepĺňaný motor 3.0 TD 24V (130 kW/177 k).
1998
Uvedenie novej generácie triedy S.

Výhody:
komfort
dielenské spracovanie
jazdné vlastnosti

Nevýhody:
nespoľahlivý motor 3.5 TD
ťažkopádnosť
častý výskyt kradnutých exemplárov

Časté poruchy:
Veľké vôle v horných ramenách prednej nápravy, úniky oleja z automatickej prevodovky, skrútené brzdové kotúče, úniky oleja spod ventilového veka (S 280, S 320), opotrebované tiahla priečnych skrutných stabilizátorov, prasknutá hlava valcov naftového motora 3.5 TD (S 350 turbodi­esel).

Naše odporúčanie:
Najideálnejším pohonným agregátom je pre veľký a ťažký Mercedes benzínový osemvalec vo verzii S 500 (240 kW/326 k). Svojím jemným charakterom sa hodí k reprezentačnej limuzíne a vzhľadom na jej hmotnosť jej poskytuje primeranú dynamiku. Na rozdiel od verzie S 600 je jeho spotreba v únosných medziach.
Vyhýbajte sa naftovému motoru verzie S 350 turbodiesel. Motor je nespoľahlivý, praskajú mu hlavy a žerie príliš mnoho oleja. Jeho výkon 110 kW (150 k) tiež nie je pre dvojtonový Mercedes to pravé orechové.