Táto romantická bugina však dokázala oveľa viac než len naháňať Fantomasa. Za vznikom Méhari, pomenovaného podľa jednohrbej saharskej ťavy, stál Roland de la Poyepe. Citroën jednoducho hľadal ďalšie využitie techniky svojej legendárnej „kačice“ 2CV. Voľba padla na čosi medzi úžitkovým a rekreačným autom. Doba mu nepochybne priala. Spoza Atlantiku sálal ošiaľ hippies, vo východnej Európe si mnohí naivne mysleli, že socializmus má šancu na ľudskejšiu tvár a v Paríži zúrili študentské nepokoje. A Méhari mal v sebe všetko – rebelantstvo, slobodu, bezstarostnosť aj fantáziu.
Francúzska automobilka ho predstavila presne 16. mája 1968 na golfovom ihrisku v Deauville. Spoločnosť mu robilo 20 modeliek oblečených ako roľníčky, hasičky, plavkyne či objaviteľky. To presne demonštrovalo všestrannosť Méhari. Bolo to asi najjednoduchšie auto na svete, no o to viac toho dokázalo a hlavne nevyžadovalo takmer žiadnu starostlivosť. Poháňal ho vzduchom chladený dvojvalcový boxer s objemom 602 ccm a výkonom 19 kW (26 koní). Otvorená karoséria bola celá vyrobená z plastu ABS (akrylonitril-butadién-styrén). Nový ľahký materiál nepotreboval žiaden lak. Dal sa sfarbiť ľubovoľným pigmentom. Najtypickejšími farbami boli žltá, zelená, červená a modrá. Ak ste chceli Méhari umyť, stačilo ho ostriekať hadicou, interiér odolný proti vode nevynímajúc. Malo to len jednu chybičku krásy. Občas karoséria praskala. No vymeniť akýkoľvek diel nebol problém. Méhari bolo tak trochu „lego“. Demontovať či sklopiť sa dalo nielen čelné okno, ale aj dvere, strecha či zadná lavica. Vtedy sa zmenilo na skutočnú plážovú buginu, obľúbenú najmä na Azúrovom pobreží. Pri pohotovostnej hmotnosti 525 kg nebol Méhari náročný ani na palivo. Dosahoval maximálnu rýchlosť približne 100 km/h, no pritom nespotreboval viac ako šesť litrov benzínu.
Foto: Citroën
Úspech bol okamžitý. Méhari vstúpilo do služieb mládeže, polície ale aj francúzskej armády. Používala ho ako výsadkový automobil, keďže ho bolo možné nasadiť kdekoľvek pomocou padáka.
V priebehu rokov doznal Méhari niekoľko modernizácií. Dostal napríklad predné kotúčové brzdy, ľahšie riadenie a prepracovanú prednú časť. A keďže jeho hmotnosť narástla o viac ako 100 kg, hodil sa mu aj motor s dvojicou karburátorov, vďaka ktorým vzrástol výkon na 21 kW (29 koní). Najvýznamnejšou zmenou bola však v roku 1979 predstavená verzia s pohonom 4×4. Ľahké a obratné Méhari potom dokázalo zdolať aj ťažší terén, pieskové duny a až 60 % stúpanie. Do výbavy dostalo rezervné koleso umiestnené v prelise prednej kapoty.
Okrem základných verzií vzniklo aj niekoľko špeciálnych edícií. Španielsky trh zaplavilo Méhari Plage a Francúzi, Taliani či Portugalci si zas zamilovali bielo-belasé Méhari Azur. Neskôr vytvoril Citroën viacero špeciálnych licenčných modelov ako Baby-Brousse, Pony, Dalat či FAF, ktoré mali kovovú karosériu vhodnejšiu pre krajiny tretieho sveta, kde sa aj vyrábali. Na krátky čas zavítal Méhari dokonca aj do USA.
Cudzí mu nebol ani automobilový šport. Zúčastnil sa na vytrvalostnej rely Paríž – Kábul – Paríž a v jej druhom ročníku slúžil ako sprievodné lekárske vozidlo.
Méhari sa vyrábalo až do roku 1987. Za devätnásť rokov kariéry vzniklo celkovo 144 953 kusov, z toho 1 213 verzií s pohonom oboch náprav. Produkciu zabezpečovalo viacero závodov. Od španielskeho Viga cez belgický Forest až po portugalskú Mangualde. Napodobiť jeho úspech sa pokúsil aj Renault modelom Rodeo, no popularitu Méhari nikdy nedosiahol.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda