Je to čosi podobné, akoby z výrobných liniek českej Škody schádza ešte stále Spartak. V Európe čosi nepredstaviteľné. India je však svetom samým pre seba. Ambassador tu „sekol“ neskutočnú kariéru. Čo na tom, že jeho technika bola zastaraná už v sedemdesiatych rokoch a že nič menej spoľahlivé na štyroch kolesách sa hádam ani nikdy nevyrábalo.
V Indii ho jednoducho milovali. A hoci má „Amby“ celkom jednoznačne britské korene, časom mu prischol imidž čisto indického auta. Jeho produkciu odštartovali v roku 1957, po tom, čo sa z Británie presťahovali výrobné zariadenia automobilky Morris Motors Limited. Hindustan Ambasador nebol totiž ničím iným ako licenčne produkovaným Morrisom Oxford.
Morris Oxford v indickom vydaní
Spolupráca Morrisu s britskou kolóniou sa však začala ešte skôr. V roku 1942 založila spoločnosť bohatého indického priemyselníka Birla automobilku Hindustan Motors Limited. Mala sa stať vlajkovou loďou konglomerátu CK Birla Group. V závode Port Okha v Gudžaráte sa začali montovať licenčné modely Morris 10 pod názvom Hindustan 10 a od roku 1949 aj modernizované verzie s novou mriežkou chladiča označované ako Hindustan 14.
Výroba pokračovala až do roku 1954, keď prišiel na rad Hindustan Landmaster, ktorý vychádzal z novšieho Morrisu Oxford Series II. Firma celkom prosperovala a na tie časy mala aj slušné inovačné tempo. Už v polovici päťdesiatych rokov sa začala obzerať po novšom modeli. Tak vznikol Hindustan Ambassador, indická verzia Morrisu Qxford III.
V porovnaní s predchodcom sa Ambassador vyznačoval väčšou a priestrannejšou karosériou, hlbšie umiestnenými svetlami a v tej dobe módnymi „krídlovými“ zadnými blatníkmi. Úplne nová bola aj palubná doska a volant s drôteným uchytením venca. Celkom nové auto to však nebolo. Ambassador prevzal z Landmastera napríklad pôvodný motor s objemom 1 476 ccm a archaickou hlavou typu F s bočne umiestnenými ventilmi.
Šéf podniku s ním jazdiť nechcel
Už v roku 1959 bol však nahradený modernejšou pohonnou jednotkou s rozvodom OHV. V roku 1963 sa objavil modernizovaný Ambassador s prívlastkom Mark II, podobne ako to robili pri označovaní modelov automobilky vo Veľkej Británii. Zmenila sa napríklad mriežka chladiča. Prvý čierny Ambassador Mark II bol odovzdaný do služieb indického ministerského predsedu Jawahrla Néhrúa. Napokon v službách indických politikov bol Hindustan už slušne zavedenou značkou.
Komické je, že keď sa vtedajší šéf obchodného oddelenia Hindustanu Helmuth Lindenman snažil priviesť Birla seniora k tomu, aby sám používal Ambassador, a tým podporil imidž značky, a najmä zvýšil dôveru Indov ku kvalite vlastných výrobkov, jednoducho odmietol. Skutočnosť, že si majiteľ automobilky nesadol za volant auta, ktoré sám vyrábal, bola jasným dôkazom jeho pochybností o úrovni produkcie a spoľahlivosti Ambassadorov.
Indom to však neprekážalo. Podstatné bolo, že ho dokázali opraviť v akejkoľvek garáži alebo priamo na ulici. Potom sa však už inovačné Tempo Ambassadora prudko znižovalo. Kým originálny Morris Oxford III skončil vo výrobe v roku 1959, Ambassador veselo pokračoval v kariére. Modernizácie sa dočkal až v roku 1975. Ambassador Mark III dostal väčšie reflektory, novú čiernu palubnú dosku, osvetlenie poznávacej značky a oblé smerové svetlá. Túto verziu považujú milovníci Ambassadora za najvydarenejšiu.
Prvý diesel v Indii
V roku 1978 pribudol luxusnejší variant Deluxe. Dostal štyri analógové ukazovatele a veľký rýchlomer, ale tiež stierače s rovnakým smerom pohybu. Verzia Mark IV sa dokonca dočkala dieselového motora. Hindustan Ambassador sa tak stal prvým indickým autom spaľujúcim naftu. Poháňal ho atmosférický diesel s objemom 1,5 litra od BMC a zaznamenal veľkú popularitu. Bol to veľký pokrok, pretože v tom čase nemali naftové motory ani mnohé európske automobilky, o tých japonských ani nehovoriac.
Z Ambassadora s stal rokmi kráľ indických ciest. Používali ho taxikári, bežní Indovia, ale aj politici. Najmä po atentáte na Indiru Gándhíovú v roku 1984 a v atmosfére hroziacich teroristických útokov im masovo rozšírený Ambassador ponúkal solídnu anonymitu. Jeho „mocenský“ status však na druhej strane umožnil islamským ozbrojencom prejsť v tomto aute okolo ochranky a uskutočniť smrtiaci útok na parlament. Automobilka neváhala a prišla aj s pancierovou verziou vybavenou silnejším motorom 1800 ISZ od Isuzu, ktorý si Ambassador požičal z novšieho modelu Hindustan Contessa.
Do bežných verzií sa motor 1,8 dostal s mierne zníženým výkonom až v roku 1990 spolu s päťstupňovou prevodovkou. Voliteľným príplatkom sa stala klimatizácia. Pôvodne tiež vyvinutá pre pancierové Ambassadory. Musel tiež zareagovať na prísnejšie bezpečnostné predpisy. Prvýkrát sa v ňom napríklad objavili bezpečnostné pásy a samostatné predné sedadlá namiesto spoločnej lavice. Ďalšiu zásadnú zmenu absolvoval Ambassador až v roku 2003, keď verziu Classic doplnila nová verzia Grand.
Inovácie nepomohli, počet zákazníkov klesal
Uskutočnilo sa na nej až 137 úprav. Z Grandu sa stal najluxusnejší Ambassador všetkých čias. Do interiéru vstúpili vo veľkom plasty a prístrojový panel sa presunul z centrálnej polohy pred volant. Zákazníci mali k dispozícii diaľkové centrálne uzamykanie, kvalitnejšie čalúnenie, väčšie bubnové brzdy, komfortnejšie odpruženie so stabilizátormi, originálnu audiosústavu a lepšiu zvukovú izoláciu vyvinutú vo Francúzsku. Objem motora vzrástol na dva litre.
O rok neskôr nahradilo verziu Classic Avigo, ktoré malo zásadne prepracovaný dizajn a v ktorom cítiť napríklad vplyv nového Mini alebo Porsche. Milovníci Hindustanov však tento krok považujú s odstupom času len za zúfalý pokus automobilky zabrániť klesajúcemu podielu na trhu. Posledná zmena sa uskutočnila dokonca ešte vlani. Na trh prišiel Ambassador Encore. To však už nemohlo zvrátiť jeho osud. Zákazníci pochybovali najmä o jeho bezpečnosti a prekážala im aj vysoká spotreba paliva.
Vytiahnuť z biedy ho nemohla ani slabosť Britov pre tento model, ktorý im nostalgicky pripomínal päťdesiate a šesťdesiate roky, keď ulice Londýna brázdili tisíce Morissov Oxford. Na územie britského kráľovstva sa totiž Ambassador vrátil v roku 1993 vďaka iniciatíve súkromného dovozcu. Musel však byť vybavený kúrením a niektorými bezpečnostnými prvkami. Za prielivom La Manche sa mu podarilo získať popularitu najmä v úlohe taxíkov. Britský Top Gear označil dokonca Ambassador za najlepší taxík všetkých čias.
Výroba zastavená
Teraz sa však zdá, že britsko-indická legenda definitívne končí. „Práce v továrni boli zastavené na neurčito. Rozhodli sme sa tak preto, aby spoločnosť neprichádzala o ďalšie peniaze a aby sme mohli zostaviť plány na jej oživenie,“ vyhlásil jeden z vysokopostavených manažérov firmy Hindustan Motors Limited. Medzi dôvody, ktoré spoločnosť uviedla, patrí aj veľmi nízka produktivita, rastúca nedisciplinovanosť zamestnancov, kritický nedostatok peňazí a klesajúci dopyt.
Svet sa však Ambassadora len tak ľahko nezbaví. Za 57 rokov produkcie zišli z liniek státisíce vozidiel, z ktorých mnohé sú stále v prevádzke. Ambassador obsadil v najlepších časoch až 70-percentný podiel na domácom indickom trhu. V posledných rokoch sa však už neubránil novšej konkurencii, najmä vozidlám SUV, ktoré sú čoraz populárnejšie v radoch indickej politickej garnitúry, ktorá do nich masovo presadá.
Odbyt tak padol z 24 000 kusov ročne v roku 1980 na necelých 2 200 v tom minulom. A to sa v Indii predáva ročne približne 1,8 milióna áut. Ambasador však stále patrí ku koloritu Indie. Obrovské množstvo taxíkov jazdí najmä v Kalkate a žiaden turista si nedá ujsť príležitosť absolvovať s ním aspoň pár kilometrov. Populárnemu „Ambimu“ tiež nik nevezme titul jedného z najdlhšie vyrábaných áut planéty, aj keď objemom produkcie nemôže súťažiť s Volkswagenom Chrobák či Fordom T.