Dnes to pre mnohých znie neuveriteľne, ale do roku 1989 bol závod AZNP Mladá Boleslav skutočne závislý aj od práce väzňov. Nie je žiadnym tajomstvom, že hneď vedľa areálu automobilky stál väzenský dom s kapacitou vyššou ako 1500 odsúdených. Tí pracovali prevažne v lisovni, kde bol stále pomerne veľký podiel ťažkej manuálnej práce a zastaralá technológia. Väzni skrátka pomáhali tam, kde chýbali peniaze na zavedenie modernej techniky a automatických robotov.
Všetko bežalo podľa plánu až do nežnej revolúcie v roku 1989 a následným udalostiam, ktoré vyvrcholili demokratickým zvolením Václava Havla za prezidenta republiky. Ten na začiatku roku 1990 udelil tisíckam väzňov amnestiu, ako šancu na nový začiatok v slobodnej spoločnosti. Nech už boli dôsledky tohto rozhodnutia akékoľvek, automobilku AZNP Mladá Boleslav zastihla amnestia nepripravenú. Je utorok, 2. januára 1990 a výrobné linky podľa oficiálnych záznamov automobilky opúšťa len 212 Favoritov. Nasledujúci deň je to už len štvrtina utorkového množstva a vo štvrtok 4. januára sa výrobné linky zastavili úplne. V ten deň neopustil Mladú Boleslav ani jeden nový Favorit.
Čo sa vtedy odohrávalo v kanceláriách najvyššieho vedenia automobilky sa dnes už asi nedozvieme, isté je len jedno. Vyššie záujmy sa postarali o to, že pomohla armáda a k výrobným linkám boli povolaní mladí vojaci. Kúpychtiví ľudia pred Mototechnami spávali v spacákoch, organizovali vlastné poradovníky, navzájom sa podplácali a to všetko len preto, aby sa mohli jedného dňa odviezť na svojom vysnívanom Favorite domov. Nikomu neprekážalo, že stál neuveriteľných 84 600 Kčs a priemerná mzda sa pohybovala len tesne nad 3000 Kčs. Neexistoval lízing ani žiadne značkové financovanie a napriek tomu bola ochota kupovať. V tejto atmosfére bolo nepredstaviteľné, že by sa výroba mala zastaviť. To jednoducho nebolo prípustné.
Foto: Škoda
Je neuveriteľné, akým rýchlym zaškolením museli vojaci a vôbec celý nový personál prejsť, výroba sa však po krátkom čase obnovila a Favority vznikali ďalej. Za akú cenu, sa však ukázalo až neskôr. Okrem vojakov totiž k montážnym linkám dočasne nastúpili aj zamestnanci AZNP z iných prevádzok. Nie je preto prekvapením, že kvalita výroby prudko klesala. Kto mal to „šťastie“ a vyšlo naňho auto z tohto obdobia, ten s veľkou pravdepodobnosťou na Favorit poriadne nadával. Lisovňa fungovala s menšou kapacitou relatívne bez problémov, horšie to bolo s lakovňou. Nezaučení ľudia lakovali pomaly a aj z toho, čo nalakovali, bola takmer tretina nepoužiteľná a na odpis.
Ku cti celému vedeniu automobilky však slúži fakt, že sa so vzniknutou situáciou vyrovnali relatívne rýchlo. Bolo to šialené obdobie. Manažment automobilky musel bojovať doslova s existenčnými problémami. Neboli peniaze, neboli ľudia a dodávateľom chýbala ochota pružne reagovať. Napriek tomu sa podarilo aj z týchto problémov automobilke vykľučkovať. Veľký podiel na obrátení situácie však mali samotní zákazníci. Obyčajní ľudia, ktorí boli napriek vysokej cene a často pochybnej kvalite ochotní Škodu Favorit kupovať. Škodovka sa zákazníkom neskôr odvďačila novými modelmi a akčnými verziami, ktoré urobili z Favoritov a Formanov ešte atraktívnejší tovar s puncom výnimočnosti.
Zdroje: archív autora, Svět motorů (ročník 1990), Auta Východního bloku (Jan Tuček), V soukolí kkřídleného šípu (Jan Králík), Let okřídleného šípu (Petr Kožíšek, Jan Králík), archív Škoda Auto, a.s.
Volkswagen
Škoda
Kia
Hyundai
Nissan
Citroen
Toyota
Suzuki
Honda