Technológia palivových článkov je dokonale zvládnutá. Autá ako Mercedes-Benz B F-Cell či nové sériové modely Toyota Mirai a Honda Clarity Fuel Cell tankujúce vodík fungujú rovnako spoľahlivo ako vozidlá s konvenčným pohonom. A pritom vypúšťajú z „výfuku“ len vodné pary. Problémom je, že nemajú kde tankovať. Automobilový priemysel jednoducho predbehol infraštruktúru. Sieť vodíkových čerpacích staníc neexistuje. Vlastne s jedinou výnimkou.
V Kalifornii sprevádzkovali prvú vodíkovú diaľnicu, teda diaľnicu s dostatočným počtom čerpacích staníc na vodík. Tú poslednú sprevádzkovali v meste Coalinga. Vďaka tomu budú môcť vozidlá s palivovými článkami absolvovať po prvý raz bez problémov diaľkovú trasu z Los Angeles do San Francisca. Americká energetická komisia venovala do projektu výstavby čerpacích staníc v štáte Kalifornia 20 miliónov dolárov. V roku 2016 ich má byť už štyridsať a v tom nasledujúcom sa počet zvýši o ďalších desať.
Diaľnica má už aj svojich prvých vodíkových pionierov. Trasu z Los Angeles do San Francisca bez akýchkoľvek emisií vyskúšala skupina zákazníkov Mercedesu-Benz, ktorí majú v prenájme model B F-Cell. Takmer tisíc míľ (cca 1 600 km) prešli za tri dni výhradne s použitím novej vodíkovej infraštruktúry. A keď sme už pri Mercedes-Benz B F-Cell, spomeňme, že jeho nádrže, v ktorých je vodík uskladnený pod tlakom 700 barov, mu umožňujú dojazd 400 km. Doba vodíková sa teda môže začať. Bohužiaľ, zatiaľ len na západe USA.