Hranatý Wartburg 353 sa verejnosti predstavil v lete 1966, kedy vo výrobnom programe nahradil svojho elegantného predchodcu s označením Wartburg 1000. Nová karoséria, na ktorej tvaroch a technologickom riešení sa podieľal aj francúzsky Renault, ležala na samostatnom ráme (nebola to ešte plnohodnotná samonosná karoséria) oblúkovitého tvaru. Samozrejmosťou bolo nezávislé zavesenie na obidvoch nápravách prebraté od predchodcu (vpredu dvojité priečne ramená, vzadu náprava s vlečenými ramenami).
Zaujímavosťou bolo, že Renault východonemeckej automobilke pomohol aj s prípravou samotnej výroby. Postaral sa aj o rekonštrukciu karosárne, vynovil motoráreň a dodal všetky potrebné obrábacie stroje. Nemecká spoločnosť Dürr prepracovala lakovňu a navrhla nové protikorózne opatrenia. Wartburg 353 sa tak stal prvým autom krajín RVHP, ktorý dostal protikoróznu ochranu karosérie elektroforéznym kúpeľom. Pikantné však je, že takto ošetrené začali byť až vozidlá vyrábané od roku 1967. Prvých šesť mesiacov schádzali z linky autá bez spomínanej protikoróznej ochrany. Dôvod? Šibeničné termíny a plánovanie nezodpovedajúce reálnym možnostiam.
Jeho najcharakteristickejším znakom bol pozdĺžne uložený dvojtaktný trojvalec s objemom 992 cm3 s výkonom 33 kW (45 k). Spaľoval zmes benzínu a motorového oleja v pomere 33:1 (neskôr sa pomer zmenil na 50:1) a disponoval modernou 12-voltovou elektroinštaláciou.
V októbri 1967 Wartburg predstavil ešte populárnejšie kombi s označením 353 Tourist. Bolo o 130 mm dlhšie, o 40 kg ťažšie a odviezlo o 50 kg ťažší náklad. Pri sklopených zadných sedadlách dokázal Wartburg 353 Tourist odviezť až 1800 l nákladu.
Wartburg v tom čase ponúkal dve výbavové verzie nazvané Standard a de Luxe. Luxusnejšiu karosériu de Luxe pritom vyrábala úplne iná karosáreň, ako štandardné verzie. Neschádzali teda zo spoločnej výrobnej linky. Rozdiely boli údajne nielen vo výbave, ale aj v kvalite dielenského spracovania.
Technické údaje – Wartburg 353 (1966) | |
Počet valcov | 3 |
Zdvihový objem (cm3) | 992 |
Vŕtanie x zdvih (mm) | 73,5 × 78 |
Kompresný pomer | 7,5:1 |
Max. výkon (kW/k) | 33/45 |
Pneumatiky | Pneumant 155 SR 13 |
Rozmery (mm) | 4250/1594/1420 |
Rázvor (mm) | 2450 |
Pohotovostná hmotnosť (kg) | 920 |
Max. rýchlosť (km/h) | 125 |
Spotreba (l/100 km) | 8–10 |
Ako väčšina automobilov východného bloku aj nový wartburg trpel nedostatkom inovácií, ktorý postupom rokov prešiel do stavu chronickej stagnácie. Priebežne sa síce Wartburg zlepšoval, úpravami prechádzal aj jeho motor, no karoséria sa za štvrť storočia výroby zmenila len v detailoch. Pritom o nápady núdza nebola. Už v roku 1968 sa vo vývojovom oddelení VEB Automobilwerk Eisenach zrodil Wartburg kupé s úplne novou karosériou z plastu a motorom od Renaultu.
Že zo spolupráce s francúzskou automobilkou zišlo, sa v dobovom kontexte dalo pochopiť. Krachom však skončil aj pokus o kooperáciu so socialistickým Československom, ktorého výsledkom bolo vozidlo s označením P760. Skombinovať škodovácky štvortaktný motor s predným náhonom z Eisenachu sa zdalo byť výhodným riešením pre obe automobilky, ale vývoj „škodburgu“ bol ukončený ešte vo fáze prototypu.
Najzásadnejšou premenou prešiel Wartburg paradoxne onedlho pred ukončením výroby. Prispel k tomu zákaz registrácie nových áut s dvojtaktným motorom, ktorý z dôvodu ochrany životného prostredia zaviedlo niekoľko západoeurópskych a škandinávskych krajín. To už bol dostatočne mocný impulz k tomu, aby eisenachský začali v roku 1988 do svojich vozidiel montovať štvortaktné motory. Nepochádzali však z Mladej Boleslavi, ale od západonemeckého Volkswagenu.
Technické údaje – Wartburg 1.3 (1990) | |
Počet valcov | 4 |
Zdvihový objem (cm3) | 1272 |
Vŕtanie x zdvih (mm) | 75 × 72 |
Kompresný pomer | 9,5:1 |
Max. výkon (kW/k) | 44/60 |
Pneumatiky | 165/80 R 13 |
Rozmery (mm) | 4216/1644/1495 |
Rázvor (mm) | 2450 |
Pohotovostná hmotnosť (kg) | 900 |
Max. rýchlosť (km/h) | 135 |
Spotreba (l/100 km) | 8,2 |
Zavrhnutie síce pružného, no aj pomerne hlučného dvojtaktu, ktorého prítomnosť pod kapotou neklamne prezrádzal šedo modrý dymu linúci sa z výfuku, bolo zmenou zásadnou, ńo zároveň beznádejne neskorou. Po páde železnej opony zaplavila východnú časť Nemecka vlna ojazdených, ale aj tak omnoho modernejších áut, oproti ktorým wartburg pôsobil ako exponát z automobilového skanzenu. Nič na tom nemohla zmeniť už ani verzia New-Line, ktorú v Eisenachu navrhli v spolupráci so západonemeckou ladičskou firmou Irmscher.
Wartburg 1.3 New Line Irmscher
Špeciálnou verziou Wartburgu 353, o ktorej dodnes mnoho ľudí ani netuší, bol Wartburg 1.3 New Line Irmscher. Auto si skutočne vzali do parády inžinieri spoločnosti Irmscher, pričom sa nesústredili len na úpravy vzhľadu, ale aj mierne korekcie pôvodnej techniky.
Karoséria dostala značne upravené športové nárazníky, iné čelo, ochranný čierny náter po bokoch karosérie a efektný zadný spojler na veku batožinového priestoru. Samozrejmosťou boli športové vonkajšie spätné zrkadlá a iná koncovka výfuku.
Zmeny sa udiali aj v interiéri. Športový volant, sedadlá Recaro so šikmými čiernymi a červenými prúžkami (v tom čase veľmi moderný vzor) a pár ďalších nešpecifikovaných detailov vytváralo vo vnútri upraveného Wartburgu špeciálnu atmosféru.
Pre samotnú jazdu však boli podstatnejšie zmeny na podvozku. Ten dostal prepracované tvrdšie pruženie (iné pružiny aj tlmiče), originálne sedemlúčové zliatinové disky a pneumatiky Pirelli s rozmermi 185/60 R 14. Svetlá výška auta klesla o 25 mm.
Výhodou verzie New Line Irmscher bol fakt, že napriek jej úpravám ostávala pohodlným rodinným sedanom, vhodným na dlhé jazdy po rozbitých komunikáciách. To totiž bola aj jedna z podmienok automobilky predtým, než sa do práce pustil Irmscher. Aj rozmer pneumatík bol zvolený tak, aby zvládli aj prejazdy po výtlkoch ciest bývalej NDR.
Vo vnútri bol obrovský
Vysmievané wartburgy majú dodnes svojich zarytých fanúšikov, aj keď ich nie je toľko, ako v prípade rázovitejších trabantov. Na wartburgoch ich majitelia oceňujú predovšetkým obrovský vnútorný priestor a botožinový priestor verzie sedan s objemom 525 l. Kufor auta bol navrhnutý tak, že v prípade potreby dokázal zákazník sedanom odviezť aj vtedajšiu automatickú práčku Podľa dobovej reklamy sa do batožinovej štvordverovej verzie vošlo 57 nafúknutých lôpt, a vo verzii kombi sa dalo za zadnými sedadlami snáď aj zablúdiť. Dostať päťčlennú rodinu aj s príslušnou výbavou pre dovolenku na Ruján skrátka nebol pre wartburg problém. Slabinou naopak bývala vyššia spotreba. Ako ale zistili niektorí majitelia, túto nevýhodu bolo možné kompenzovať tankovaním lacnejšieho technického benzínu.
Ako vo vatičke
Veľkou výhodou Wartburgov bol ich podvozok vhodný na jazdu po hrboľatých cestách. V kombinácii s veľkou svetlou výškou sa tak Wartburgom dalo jazdiť aj po poľnej ceste vyššími rýchlosťami, ako s ostatnými autami tzv. Východného bloku. Dokonca aj plne zaťažený Wartburg mal stále svetlú výšku až 155 mm.
Populárne aj v Československu
Wartburg 353 (a jeho neskoršia modernizovaná verzia 353 W) bol mimoriadne popolulárny aj medzi motoristami v Československu. Jeho oficiálny dovoz do ČSSR skončil v roku 1985. Podľa dostupných údajov sa medzi rokmi 1956 až 1985 doviezlo do Československa až 127 000 vozidiel Wartburg (samozrejme aj z predchádzajúcej generácie).
Rekordným importérom Wartburgov však bolo Maďarsko, kde sa predalo viac ako 300 000 týchto východonemeckých áut. Nezaháľali ani Poliaci, ktorí sa dovozom necelých 140 000 áut zaradili tesne pred ČSSR.
Na pretekárskych tratiach
Fanúšikovia vozidla z Eisenachu s obľubou upozorňujú tiež na závodnícku minulosť značky. Akokoľvek to môže znieť prekvapivo, wartburgy sa pravidelne zúčastnili napríklad Rallye Monte Carlo či Rallye 1000 jazier. Aj napriek čiastočným úspechom dieru do sveta automobilového športu neurobili.
Šanca na znovuoživenie
Po ukončení výroby wartburgov v roku 1991 sa niekoľkokrát objavili informácie o možnom zmŕtvychvstaní tejto značky. Tou zrejme poslednou bola pred dvomi rokmi špekulácia nemeckého magazínu AutoBild, že sa o vzkriesenie zašlej slávy wartburgov pokúsi automobilka Opel so staršou verziou svojho modelu Corsa. Vzhľadom k hospodárskym problémom Opelu, respektíve jeho amerického majiteľa, to ale nevyzerá príliš pravdepodobné.