Pre Volvo to bola radikálna zmena, keďže uplynulých 60 rokov vyrábalo výlučne modely s pohonom zadnej nápravy. Projekt s názvom Galaxy bol o budúcnosti Volva.
Vývoj prebiehal na dvoch miestach. Vo švédskom Göteborgu vznikali nástupcovia veľkých sedanov 240 a 760 a v holandskom závode Volvo Car BV zas pokračovatelia kompaktných modelov 340 a 360. Práve tu sa začalo rodiť revolučné kupé 480 ES, ktorého prvé fotografie zverejnilo Volvo presne 15. októbra 1985. Verejnosti sa však predstavilo až v nasledujúcom roku na autosalóne v Ženeve ako prvý výsledok projektu Galaxy. Bolo to zároveň prvé Volvo s motorom umiestneným naprieč a pohonom predných kolies.
Dizajn kombinujúci prvky kupé a kombi z pera holandského dizajnéra Johna De Vriesa spôsobil doslova senzáciu. Čiastočne sa odvolával na shootink-brake Volvo P1 1800ES (1972 až 1974) so zaskleným zadným vekom, ale popritom priniesol úplne nové prvky. Napríklad výklopné predné svetlá a masku chladiča situovanú pod predným nárazníkom. Dvoj- plus dvojmiestny interiér si zobral pod patronát britský dizajnér Peter Horbury.
Imidžové kupé poháňal pomerne slabý štvorvalec s objemom 1,7 litra (80 kW), pôvodom z Renaultu, na ktorého vývoji pracovalo aj Porsche. O podvozok sa zas postarali experti z britského Lotusu. Volvo 480 tak vynikalo veľmi dobrými jazdnými vlastnosťami a navyše priestranným interiérom, ťažiacim z koncepcie „všetko vpredu“. Naopak, jeho Achillovou pätou sa stalo rozsiahle nasadenie elektroniky, ktorá v tom čase zrádzala viacero automobiliek vrátane Volva.
Kritiku za nízky výkon vypočulo Volvo v roku 1988, keď predstavilo silnejšiu verziu 480 Turbo. Tá mala 88 kW, teda len o osem kilowattov viac než atmosférický agregát, ťažila však z podstatne vyššieho krútiaceho momentu a dosahovala maximálnu rýchlosť 200 km/h.
Ďalšie zmeny pod kapotou si vynútili sprísňujúce sa emisné predpisy. Použitím katalyzátora klesol výkon motora 1.7i na neúnosnú mieru, a tak ho v roku 1992 vystriedal väčší dvojliter. Spolu s ním prišiel aj facelift. Štyristoosemdesiatka dostala nové späté zrkadlá, lakované nárazníky či opierky hláv na zadných sedadlách.
Produkcia v holandskom závode v Borne sa skončila presne 7. septembra 1995 s počtom 80 463 vyrobených kusov. Bohužiaľ kabriolet, ktorého oficiálny príchod oznámilo Volvo už v roku 1987 a ktorý sa ako prototyp predstavil o tri roky neskôr v Ženeve, sa na linky nikdy nedostal. Podobne ako koncepty Targa a Fastback. Tie skončili svoju kariéru ako exponáty v Múzeu Volva.
Dôležité roky | |
1985 | Zverejnenie oficiálnych fotografií |
1986 | Premiéra v Ženeve |
1987 | Štart predaja |
1988 | 480 Turbo (88 kW/120 k) |
1990 | Koncept kabrioletu |
1992 | Facelift a nový motor 2.0i (81 kW) |
1995 | Koniec výroby |
.