Úspešný projekt smartu ukázal, že mikroautá majú potenciál. Dnes je na trhu už jeho tretia generácia a dokonca k nemu pribudol aj súrodenec z dielne Renaultu. Smart tiež inšpiroval ďalších výrobcov, napríklad Yamahu, ktorá spolu s konštruktérom F1, slávnym Gordonom Murrayom, pripravuje vlastný mikromodel Motiv.e. A o čosi podobné sa teraz pokúša aj ruská konštrukčná kancelária Alexandra Malyševa. Jej prístup je však viac ako netradičný. A vidieť to na prvý pohľad.
Malyšev sa pozrel na konštrukciu mikroauta z celkom iného uhla a rozhodol sa doň posadiť až štyroch dospelých cestujúcich. Inšpiroval sa konštrukciou lietadiel. Pritom má Provocator dĺžku len neuveriteľných 2 695 mm. Jeho tajomstvo sa preto skrýva vo výške a v šírke. Strecha sa vznáša až 2 045 mm nad asfaltom, čo je veľa aj na MPV či veľký off-road, a to isté platí o šírke 1 980 mm, ktorá je typická skôr pre limuzíny najvyššej triedy. A to hovoríme o šírke bez spätných zrkadiel.
Práve atypické proporcie umožnili uplatniť úplne nové usporiadanie interiéru. Štyri sedadlá sú umiestnené tak, aby medzi nimi vznikla ulička, podobná v lietadlách. Tento priestor umožňuje pohyb v interiéri a zároveň môže slúžiť na uloženie batožiny. Do vozidla sa však nenastupuje klasickým spôsobom. Provocator má posuvné dvere vzadu široké 60 a vysoké 170 cm. Bočné dvere tu síce sú, ale len pre prípad núdze. Aj preto sa podobajú skôr na výklopné okná a ich spodná hrana je extrémne vysoko.
O to vyššie však môžu byť prahy, ktoré spolu so zvláštnou priestorovou konštrukciou skeletu vytvárajú dostatočnú ochranu v prípade nárazu. Provocator je jednoducho akousi klietkou prežitia. Ostatné dielce karosérie tvoria demontovateľné polymérové panely. Takže auto je možné vyrábať aj bez okien a dverí. A rovnakú variabilitu prináša Provocator aj v oblasti pohonu. Je v ňom dosť miesta na klasický 3-valec umiestnený vpredu, ale aj dvojitá podlaha pre zástavbu batérií, ktoré by mohli stačiť na dojazd až 350 km.
To v prípade, že Provocator uprednostní elektrický pohon pred naftovým alebo benzínovým agregátom. Malyšev zároveň tvrdí, že produkcia auta by nemala byť vďaka použitiu lacných materiálov drahá. Cena by sa mohla pohybovať v rozmedzí 3 500 až 4 500 eur, čo je podstatne menej, ako zaplatíte za dvojmiestny smart fortwo. A elektrická verzia by navyše mohla priniesť v krajinách so štátnou podporou elektromobility majiteľom ďalšie výhody či dotácie.
Napríklad Kalifornia dotuje nákup elektromobilov sumou až 7 000 dolárov, čo je viac ako odhadovaná cena Provocateru. Takže je namieste otázka, či by štát majiteľom dokonca platil za to, aby sa rozhodli pre elektromobil. Či sa však zvláštny „ruský smart“ dostane na výrobné linky nie je isté. Podľa Malyševa je ale jeho spoločnosť pripravená poskytnúť do konca roka definitívnu špecifikáciu aj cenu Provocateru. A tiež nevidí technologické prekážky spustenia produkcie.