V Európe to má koncern Volkswagen s kauzou Dieselgate relatívne jednoduché. Musí opraviť dotknuté autá a hotovo. Bude to síce neskutočne drahé, keďže ide o milióny vozidiel, ale oproti tomu, čo firma zažíva za Atlantikom, pôjde o prechádzku v ružovej záhrade. V USA musí totiž autá s motormi 2,0TDI vybavenými klamlivým softvérom odkúpiť od pôvodných majiteľov. Výkup už prebieha, a zdá sa, že Američania dávajú tejto možnosti prednosť pred opravou či ďalšími bonusmi ponúkanými automobilkou. Jednoducho, vracajú ich v obrovských množstvách.
Podľa posledných správ tak už urobilo viac ako 200 000 ľudí. A s tým súvisia ďalšie okolnosti, ktoré musí koncern VW riešiť. Tak napríklad celkom prozaickú otázku, kde ich zaparkovať. Dvestotisíc áut je pritom asi len polovica zo všetkých vozidiel, ktoré budú mať podobný osud. No i to stačí. Len pre predstavu. Ak by sme za seba postavili takéto množstvo áut s priemernou dĺžkou 4,5 metra, vytvorili by „šnúru“ dlhú 900 km. A ak by boli všetky, išlo by o kolónu siahajúcu napríklad z Bratislavy až do španielskej Barcelony.

To, samozrejme, nik robiť nebude, Volkswagen ich ale musí dočasne niekam umiestniť. A na 400 000 áut potrebuje plochu štyroch štvorcových kilometrov. Také parkovisko len tak ľahko nezoženiete. A tak si nemecká firma prenajíma rôzne plochy, kde vozidlá zhromažďuje. Napríklad na schátranom štadióne Pontiac Silverdome v Michigane, starej vojenskej základni Norton pri letisku San Bernardino v Kalifornii alebo v prístave Baltimore v Marylande. Práve odtiaľ pochádzajú fotografie, ktoré nafotili David Tracy, Sam Hill a Nathan Brown a zverejnili na serveri Jalopnik.

Je to smutný pohľad, ktorý len dokumentuje, aké obludné rozmery kauza Dieselgate dosiahla. Pritom sa pozeráme na zlomok. Takýchto miest je viac. A stoja na nich v podstate plne funkčné a zachovalé autá, ktoré by zvládli najazdiť ešte pár stotisíc kilometrov, kým by sa odobrali na vrakovisko, a po ktorých by v dobrej cene zatúžilo množstvo ľudí. Majú len jednu chybu. Z ich výfukov uniká nepovolené množstvo oxidov dusíka. Majú vari putovať do šrotu? To znie ako neskutočné plytvanie. Lenže aj to je možné. Ich osud je totiž zatiaľ nejasný.
Isté je, že po dohode Volkswagenu s americkými regulátormi ich nesmie vyviezť z územia spojených štátov. Môže ich opraviť a predať ako jazdené alebo rozobrať na náhradné diely, ktoré sa môžu dostať do predajnej siete. Okrem motora. Uvidíme, aký koncept Volkswagen zvolí. Či nebudú náklady na opravu vyššie, než ich zostatková hodnota po tom, čo budú do vyriešenia tejto otázky stáť a chátrať kdesi na opustených vojenských základniach, štadiónoch a letiskách. Treba ich strážiť a udržiavať, aby z nich neunikali pohonné hmoty či oleje. To všetko môže byť neskutočne drahé.