Poznáte slovíčko disposofóbia? Ide o patologické zhromažďovanie. Aj týmto výrazom by sa dal charakterizovať „koníček“ bývalého šoféra kamióna Rona Hackenbergera. Jednoducho podľahol autám. A keďže časom vybudoval tento Američan vlastnú dopravnú spoločnosť s viac 100 kamiónmi, choval v Texase dobytok a kariéru „sekol“ aj na poli realít, peňazí na financovanie svojej vášne mal vždy dosť. Malo to však chybičku krásy. Vždy, keď prišiel k peniazom, kúpil nové autá. Na údržbu sa už neušiel ani dolár.
Celé sa to začalo, keď mal Ron 15 rokov. Kúpil ojazdený Studebaker, ročník 1948. Peniaze naň mu požičal starý otec. Odvtedy mu autá, a zvlášť značky Studebaker, nedali spávať. To napriek tomu, že táto značka, ktorá zanikla v roku 1966, patrila na americkom trhu k mainstreamovým. Bol ako dieťa v cukrárni, ktorému jeden zákusok nestačí. K jednému autu začali pribúdať ďalšie a ďalšie. Spolu so svojou manželkou začal Ron vytvárať celú zbierku. Autá nakupoval vo veľkom. Vyrazil s nákladom na návese svojho kamióna a domov sa vrátil hneď s niekoľkými kusmi.

Trvalo to 55 rokov. Takže dnes, keď Ronovi ťahá na sedemdesiatku, stojí v jeho skladoch, dvoroch a na pozemkoch neskutočná kolekcia „polovrakov“. Je ich viac ako sedemsto, takže si ľahko vypočítame, že každý rok kúpil priemerne 12 áut, teda jedno za mesiac. To však nie je všetko. Ron nepohrdol ani traktormi John Deer, International Harveste, vozmi ťahanými koňmi, buginami, motorkami či dokonca autíčkami z autodrómu. Teraz sa však čosi zmenilo. Ron svoje autá predáva. A rovno všetky. Pochopil, že už nemá čas ani vôľu dať ich dokopy. Oslovil aukčnú spoločnosť VanDerBrink, ktorá sa postará o všetko potrebné.

Zbierka je však zaujímavá skôr svojou kvantitou ako kvalitou. Vozidlá Ferrari, Lamborghini, Alfa Romeo či vzácne modely Chevrolet Corvette a Cadillac tu nenájdete. Je to akýsi prierez americkou masovou produkciou najmä zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Ako inak, prvé husle hrá Studebaker. Je ich tu rovno 250. Zvyšok tvoria záplavy nie príliš vzácnych Chevroletov, Odsmobilov, Pontiacov, Plymouthov, Ramblerov, Chryslerov či Fordov. Občas sa však nájde aj nejaká tá „pikoška“. Napríklad Mustang z roku 1965, Dodge Charger ročník 66 či Plymouth Baracuda z roku 1957.

Nechýbajú ani autá európskej proveniencie. Napríklad Citroëny DS a 2CV, BMW Isetta, Goggomobil, slávny britský DeLorean, Kaiser Darrin, zopár Fiatov a dokonca česká Tatra 600 Tatraplan. Z motoriek sú relatívne vzácne americké stroje Indian Cheif Roadmaster so sajdkárou z roku 1947 alebo o rok mladší Harley-Davidson. Bohužiaľ, všetky exempláre spája ich najväčší nepriateľ – korózia. Ak sa o ne nestaral majiteľ, urobila to zaňho príroda. Týmto dnes už veteránom dala poriadne zabrať. Je ťažké uhádnuť, koľko z viac ako siedmich stoviek je vôbec schopných prevádzky.
Aukcia prebehne v júli tohto roka. A vzhľadom na obrovský počet áut vrátane tých nákladných, ktoré by sa nezmestili do žiadneho bežného aukčného domu, prídu potenciálny kupcovia priamo k Ronovi Hackenbergerovi do Ohia, a to bez minimálnej určenej ceny. Dovtedy spoločnosť vytlačí kompletný katalóg. Bude zaujímavé sledovať, koľko chátrajúca zbierka svojmu majiteľovi vynesie. Odhady zatiaľ neexistujú, ale zopár miliónov dolárov by to byť mohlo.