To, že sa na svet chystá nová metodika merania spotreby WLTP (WorldHarmonized Light Vehicles Test Procedure), ktorá nahrádza starú NEDC, vedeli automobilky už niekoľko rokov. A vedeli aj to, že jej cieľom je aspoň čiastočne zatvoriť nožnice medzi skutočnou a normovanou konzumáciou paliva. Za posledných pätnásť rokov sa totiž táto odchýlka vyšplhala z pôvodne desiatich až na neuveriteľných 42 % v roku 2016. Taký je v súčasnosti rozdiel medzi tým, koľko by malo vaše auto „žrať“, a koľko si v skutočnosti potiahne z nádrže.
Automobiloví výrobcovia sa na prechod pripravovali, pretože spotreba paliva je priamoúmerná objemu CO2 vypúšťanému z výfuku. A práve pre tento skleníkový plyn platia stále prísnejšie normy. Do roku 2020 musia stlačiť flotilové emisie na 95 gramov CO2 na kilometer. Lenže už teraz sa ukazuje, že to bude problém. „Automobilky očakávali, že nový homologizačný proces zvýši emisie CO2 približne o tri percentá, ale prvé zistenia naznačujú oveľa väčší efekt,“ hovorí Alessandro Paulucci z analytickej spoločnosti JATO Dynamics.
Napríklad pri Peugeote 308 s trojvalcom 1,2 PureTech je rozdiel v normovanej spotrebe podľa novej metodiky WLTP minimálne 12 % a pri Volvách s preplňovanými dvojlitrovými 4-valcami Drive-E minimálne o 16 %. To má od troch percent naozaj ďaleko. Downsizing ušitý na mieru NEDC teda nefunguje. Čo to môže znamenať? Pre automobilky vysoké sankcie za nedodržanie flotilových emisií a pre zákazníkov riziko vyššieho zdanenia áut. Šťastím pre výrobcov je zatiaľ len to, že WLTP platí od augusta len pre novo homologované vozidlá.
S týmto „vankúšom“ však dlho počítať nemôžu. Od septembra 2018 budú musieť byť všetky dáta o spotrebe a emisiách udávané v súlade s novou procedúrou. Riziko nesplnenia flotilových emisií má však aj ďalšie príčiny. A tými sú faktory, s ktorými automobilky v časoch príprav na WLTP rátať nemohli. V prvom rade je to aféra Dieselgate a v druhom rastúca popularita SUV a crossoverov. Dieselgate sa podpísalo na klesajúcich predajoch úsporných naftových áut a noví zákazníci trend zas na náraste odbytu väčších a ťažších áut. To všetko ide proti znižovaniu emisií.
Podľa Paulucciho vzrástol v Európe vlani trh SUV o 2,3 %, zatiaľ čo podiel dieselov klesol o jedno percento. V porovnaní s rokom 2015 tak klesli priemerné emisie len o 1,5 %. A dodáva, že od januára do septembra išli predaje SUV hore o ďalších 3,8 % , pričom diesely stratili 4,5 %. Po rokoch tak priemerné flotilové emisie vzrástli. Síce len o 0,1 percenta, no na druhej strane to ukazuje na hroziace riziká a negytívny vývoj. Najmä ak sa tieto faktory spoja od budúceho roka s rozšírením testu WLTP na všetky autá.
JATO Dynamics uvádza, že ak budú chcieť automobilky zraziť flotilové emisie na plánovaných 95 g/km na auto, musel by narásť v nasledujúcich štyroch rokoch podiel odbytu elektromobilov z vlaňajších 0,9 % až na 15 %. A to je úplne nereálne. Výroba elektromobilov je navyše zatiaľ nerentabilná. Stále sa čaká na prielom v technológii batérií, aby ich cena klesla na prijateľnú úroveň. Prílišný tlak na elektromobily a ich podpora zas môže deformovať trh, čo sa už ukázalo v Nórsku či Holandsku. Dnes si teda nik netrúfa predvídať, ako sa celá situácia vyvinie.