Niekde vám stačí zapnúť tempomat a inde máte čo robiť s volantom, aby ste vybrali prudké zákruty. Na niektorých cestách žasnete nad výhľadom a tŕpnete závratmi. V nekonečnom tuneli sa vás zas zmocňuje klaustrofóbia. Cesty sú naozaj rôzne. Tu je štrnásť, ktoré majú v sebe nejaké to naj.
Najstaršia cesta
Via Appia sa nachádza v Taliansku. S jej výstavbou začali roku 312 pred naším letopočtom. Bola to prvá dláždená cesta z Ríma do Capuy v Kampánii, neskôr ju predĺžili cez Tarent až po prístav Brindisi. Prvé kilometre dnes pokrýva asfalt a využíva sa dodnes. Postaviť ju dal rímsky štátnik Appius Claudius, prezývaný Caecus (Slepý).
Najdlhšia cesta
Najdlhšiu cestu, teda cestu, ktorá nesie identické označenie po celej svoje dĺžke, nájdete v Austrálii. Tamojšia diaľnica A1 vedie totiž okolo celého kontinentu a spája najdôležitejšie mestá ako Sydney, Melbourne, Darvin či Brisbane. Meria neuveriteľných 14 500 km. Na jej prekonanie potrebujete približne dva týždne. A hlavne, hneď vymeňte olej.
Najrovnejšia cesta
Ak je nejaká cesta stvorená na to, aby ste na nej zaspali, tak potom je to diaľnica číslo 10 v Saudskej Arábii. Ide o spojnicu medzi diaľnicami číslo 75 a 95. A počas 240 kilometrov na nej nenájdete ani jednu jedinú zákrutu. Pikantné je, že pôvodne vznikla ako súkromná cesta kráľa Fahda. Až neskôr ju otvorili verejnosti a zaradili do cestnej infraštruktúry.
Najkľukatejšia cesta
Má len 200 metrov, zato zákruty v uhle až 1 440 stupňov, čo sú rovné štyri kruhy. Hovoríme o ulici Lombard v kalifornskom San Franciscu. Dôvod jej serpentín spočíva v prudkom stúpaní 27 %. To je také veľké, že v roku 1922, keď ju postavili, nedokázali dobové autá zvládnuť jej prevýšenie. V súčasnosti ide o jednosmerku zhora nadol. A patrí rozhodne aj k najkrajším, keďže ostrovčeky medzi serpentínami sú vysadené kvetmi.
Najstrmšia cesta
Ulica Lombard Street v San Franciscu je síce poriadne strmá, ale na Baldwin Street v novozélandskom meste Dunedin jednoducho nemá. Je dlhá len 350 metrov, ale počas nich vystúpite o 70 metrov vyššie, takmer akoby ste išli po schodoch. Najprudšia časť má stúpanie 35 %, to znamená, že na každých 2,86 metra pripadá meter výškového rozdielu. Na konci vás čaká prekvapenie, ide totiž o slepú cestu.
Najvyššie položená cesta
Za týmto rekordom musíme putovať do Južnej Ameriky. Aj keď v podstate žiadny oficiálny rekord neexistuje. Tak či tak sú cesty okolo stratovulkánu Uturuncu v Bolívii, ktoré sa šplhajú až do výšky 5 790 metrov, považované za najvyššie položené. Riedky vzduch tu robí problém nielen ľuďom, ale aj autám, ktoré prudko strácajú výkon.
Najnižšie položená cesta
Najnižšie položenou cestou sa môže pochváliť Izrael. Cesta číslo 90, ktorá je zároveň najdlhšou cestou krajiny s dĺžkou 480 km a ktorá vedie od severnej hranice s Libanonom až po hranicu s Egyptom, sa v oblasti Mŕtveho mora nachádza 393 metrov pod hladinou mora. Na tomto úseku nájdete aj rezerváciu Ein Gedi s kúpeľmi či jaskyne Qumran a Ahava.
Najchladnejšia cesta
Počasie sa v ročných obdobiach síce mení, ale nikde inde na svete nebola nameraná taká nízka teplota ako na sibírskej ceste M56. Teploty tu dosahujú až –67 stupňov Celzia. Postavili ju väzni z gulagov. Stovky ich kruté podmienky neprežilo, a tak sa im stal hrobom priamo cestný násyp. Aj preto má M56 prezývku „cesta kostí“.
Najjužnejšia cesta
Hovoríme o juhu, ale s teplom tu nepočítajte. Táto cesta sa nachádza v Antarktíde a spája McMurdovú a Amundsen-Scottovú stanicu. Polárna trasa má až 1 450 km a v podstate ani nejde o cestu v zmysle, ako ju bežne vnímame. Asfalt by tu nevydržal, takže ju tvorí len vyjazdený pás snehovej pokrývky. Ak ju chcete prejsť so snežným skútrom, potrebujete na to 40 dní.
Najširšia cesta
Brazílska cesta Eixo Monumental v hlavnom meste tejto juhoamerickej krajiny má 12 prúdov. Samozrejme, to by na rekord v šírke nestačilo. Platí to len, ak vezmeme do úvahy aj jej deliaci pás. Ten má šírku takmer 250 metrov a nachádza sa na ňom obrovský park. Ide teda naozaj o najširšiu cestu? Áno, pretože tento park sa zároveň nachádza aj v Guinnessovej knihe rekordov ako najširší deliaci pás, takže je súčasťou samotnej cesty.
Najdlhší tunel
Od roku 2000 drží tunel Leardal v Nórsku rekord v dĺžke. Je súčasťou cesty E16, ktorá spája Bergen s Oslom a meria 24,51 km. Je tak monotónny, že 20-minútovú jazdu sa snažili konštruktéri tunela spríjemniť štyrmi rozšírenými časťami s odlišným farebným osvetlením. Nie sú tu však len na parádu. Sú to vlastne kruhové objazdy, ktoré umožňujú otáčanie vozidiel v prípade hroziaceho rizika. Otočí sa na nich aj kamión.
Najhlbší tunel
Aj tento rekord nájdeme v Nórsku. Eiksundský tunel totiž spája ostrov Hareidlandet s pevninou. Rešpekt vyvoláva toto podmorské dielo nielen dĺžkou 7 765 metrov, ale najmä hĺbkou. Najnižšie položená časť leží 287 metrov pod hladinou. Raritou je aj 9,8 % stúpanie, ktorým prekračuje povolenú európsku normu dvojnásobne. Ale Nórsko, ktoré v únii nie je, to trápiť nemusí. Otvorilo ho v roku 2008. Sympatické je, že ním prejdete bez mýta.
Najdlhší cestný most
Toto úžasné dielo má 54 kilometrov a z drvivej väčšiny vedie nad pevninou. Ide tak vlastne o diaľničný viadukt. Most na diaľnici Bang Na v Bangkoku má šesť prúdov a priemernú dĺžku rozpätia 42 metrov, pričom prechádza nad riekou Bang Pakong. Dokončený bol v roku 2000. Neprajníci stále tvrdia, že nejde o most, ale o diaľnicu.
Najvyšší most
Za najvyšší most je považovaný viadukt pri francúzskom meste Millau. Hovoríme pritom o výške jeho konštrukcie, pretože ak by sme brali do úvahy len vzdialenosť od mostovky ku korytu rieky Tarn, ktorá sa vznáša 270 metrov nad zemou, rekordérom by nebol. Podstatné je, že jeho piliere siahajú do výšky 343 metrov, čo je ešte o 19 metrov viac v porovnaní s Eiffelovou vežou. A v tomto parametre nemá zatiaľ konkurenta.