Ford urobil so svojím maloobjemovým 3-valcom 1,0 EcoBoost s integrovaným výfukovým potrubím poriadnu dieru do sveta. Tento koncept nakoniec prebral celý rad konkurenčných automobiliek a dnes sa nám zdá bežný. Ford však ide vo vývoji ďalej. Už vlani ukázal experimentálny EcoBoost druhej generácie. Obohatil ho o vypínanie jedného valca, ale tiež o revolučný materiál. Niektoré jeho komponenty totiž vyrobil z kompozitov. A to aj tie, o ktorých by sme si mohli myslieť, že musia zostať verné liatine alebo hliníku.
Tento ultraľahký materiál použil na olejovú vaňu, predný kryt motora, ale najmä na časť hlavy valcov. To bolo naozaj trúfalé, pretože hlava valcov je extrémne namáhaná tepelne aj mechanicky. Znášať musí vysoké tlaky a je tiež domovom celého ventilového rozvodu. Napriek tomu Ford tvrdí, že vo vývoji pokročil a nasadenie kompozitnej hlavy vidí ako reálne. Má dokonca patent pod názvom Hybridná kompozitná hlava valcov. Cieľom nie je nič iné ako nižšia hmotnosť. Pri dnešnom ťažení na emisie sa cení každý gram.
Aby však hlava zaručila bezproblémový chod motora, nie všetko je z kompozitov. Polymérový materiál by predsa len nezvládal namáhanie v exponovaných častiach. Aj preto nájdeme v názve slovíčko „hybridná". Liatina ostala v spodnej časti. Vyrobené sú z nej vrchné časti spaľovacích priestorov, ventilové sedlá, samotné ventily aj plochy, na ktoré dosadajú pružiny ventilového rozvodu. Tak na strane satia, ako aj na strane výfuku. Polymér tvorí vrchnú časť hlavy, cez ktorú sa privádza olej do vymedzovačov vôle a sú v nej tiež umiestnené vačkové hriadele.
Kedy sa nového riešenia dočkáme, Ford neprezradil. Ani to, o koľko by sa znížila hmotnosť hlavy valcov. Vieme však, že jeho experimentálny motor mal so všetkými kompozitnými prvkami hmotnosť nižšiu o 16 %.